Bez závislosti nebude poriadok

Uvažujem nad nezvládateľnosťou. Teda skôr neprispôsobivosťou. Teda skôr nad neschopnosťou iných robiť veci tak, ako si predstavujem.

Ja viem, nie je to ktovie ako hodné demokrata, ale stane sa. Stane sa, že aj takto človek začne uvažovať. Veď nebolo by to skvelé, keby ostatní robili veci tak, aby to mne vyhovovalo? No bolo!

Keď nemáte čo stratiť, začnete sa správať ako niekto, kto nemá čo stratiť.  Možno v tejto tautológii je práve to riešenie. Vzbudiť pocit, že máte čo stratiť. Vznikne závislosť a začnú vám zobať z ruky.

Keď si niečo urobíte vlastnými rukami, miniete na to vlastnú energiu. A začne vám vadiť, keď vám vaše dielo niekto rozdupe. Začínate byť od toho závislí. (Viac a podrobnejšie v Malom princovi) Akokoľvek by ste boli ľahostajní, aspoň štipôčka sa nájde. A v tom momente sa máme o čo zadrapiť.

Hm, najťažšie je na tejto úvahe vymyslieť, na čo nalákať tých nemajetných.

Mimochodom, tie závislosti sú dôvodom, prečo si nemyslím, že rozvoľňovanie pravidiel, ktoré zakazujú návykové látky je dobrý nápad.

Občas som tu na blogu použil príbeh o zásadnom rozdiele medzi problémom a nepohodlím.  V tom príbehu je to dosť významne o nastavení latky. Niekto vnímame niečo ako problém, pričom pre iného je to len a len nepohodlie. A vysmeje sa, že problémom sú oveľa závažnejšie veci.  Myslím, že potrebujeme vymyslieť, ako túto latku problému dvíhať práve tým, ktorí naše problémy považujú len za nepohodlie.  Určite oprávnene.

Ty jo, to je teoretizovania o cigánskej, muslimskej či socialistickej  otázke. Dosaďte si za osobné zámená v dnešnom texte ktorýkoľvek z týchto skupinových neprispôsobilcov.

Akokoľvek, šťastie je ďaleko od nepohodlia a problém naň ani len nevidí. Ale šťastie je dôležité.  A keďže som vždy a stále nesvoj z Misantropovej otázky: Kdo má právo rozhodnout se, komu pomůže?, hľadám furtom nejaké riešenie, ako sa jej vyhnúť. Nie len, že si ju nepoložiť. Ale predísť jej.

Share Button

Podnikateľovi sa aj socializmus hodí

Podnikateľ samozrejme musí skúšať aj socialistické metódy. Veď čo ak mu na to nejaký socialista neskočí.

V tak socialisticky uvažujúcej spoločnosti, akou Česko nepochybne je to tomu podnikateľovi dokonca aj ľahko prejde. A aby som nebol priveľmi prísny k Čechom, ostatné voľby ukázali, že Slovensko pre zmysel pre socialistické riešenia tiež nemusí chodiť priďaleko.

A práve preto ma  vôbec neprekvapí, ak počas najbližších 2-3 rokov budeme svedkom ďalších a ďalších manažérskych nápadov hrajúcich na socialistickú strunu. Boli by hlúpi podnikatelia, ktorí by sa neriadili marcovým volebným sociologickým prieskumom.

Aké sú to tie socialistické riešenia? Napríklad, že si necháme zadotovať cenu produktu z daní. Veď prečo by mala cena produktu odrážať reálny stav vecí na trhu. Radšej ju pokrivme dotáciami.

Pravicovo uvažujúci sa samozrejme diví, čo to na nás skúšajú.

Ak je trhová cena prinízka, evidentne je väčšia ponuka ako dopyt. Tak prečo vlastne nateraz dostavovať ďalšie a ďalšie kapacity? Alebo prečo vlastne vizionársky postaviť pre budúcnosť, že? To radšej pekne po socialisticky si to nechať poistiť daňami. Aby sa po dostavbe k reálnej cene ani divá sviňa nedokázala dopočítať a určiť ako ju mršia dotácie z daní.

V praxi by to zřejmě vypadalo tak, že pokud by cena na trhu klesla pod určitou hranici, stát by ji ČEZ u nové temelínské produkce doplácel. Existují tak obavy, aby se větší část investice nakonec nepřenesla na bedra státu, potažmo lidí a firem platících daně.

ČEZ chce garance na ceny elektřiny z Temelína, bojí se, že prodělá – iDNES.cz.

A aby to tá divá sviňa nemala ale vôbec jednoduché, proti takto konštruovaným socialistickým argumentom sa postaví niekto, kto sympatizuje s ľavicovými metódami. Prípadne im to prekazí dokonca ľavicová vláda. Prípade tá pravicová odkýva.

Takže aby to aj moje deti pochopili a nekrútili nad tým nechápavo hlavou ako tá divá sviňa:

Cena čohokoľvek má byť postavená len a len na schopnosti produkt za danú cenu predať. A ziskovosť sa počíta ako súčet strát a výnosov za celý životný cyklus produktu. Veď nemusí byť každá dojná krava hviezdou. Hlavne, aby nebola hladným psom.

Určite, postaviť a prevádzkovať atómku nie je program na jeden semester.  Dokonca v ranných časoch budovania blahobytnej spoločnosti ani neexistuje súkromná firma, ktorá by bola schopná dať dohromady potrebný kapitál. Rovnako problematicky by súkromník dával dohromady kapitál na komerčné využitie termojadrovej fúzie či lety do vesmíru v čase ich začiatkov.

Na to sme si práve vymysleli inštitúciu, ktorú voláme štát. Vďaka nemu dokážeme na daniach vybrať dostatok na tú prvú atómku, na ten prvý Tokamak či prvé Apolo/Sojuz.

Ale sme naozaj tak chudobní a nerozvinutí, že je dnes pre súkromníka problém postaviť atómku s biznisplánom na 30 rokov?  Alebo na nás súkromník skúša len socialistické triky?

Pod čiarou: Celé je to len a len o ekonómii, nie o technológii výroby elektrickej energie. Vôbec to nie je o tom, ako sú atómky báječný zdroj bazálneho pokrytia spotreby, v celom komplexe vlastne najčistejšie a z ohľadom na 50-100 ročnú perspektívu ropy aj najlacnejšie. Takže o ekológii niekedy inokedy.

Share Button

Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom

Nie je možné demokraticky diskutovať s človekom, ktorý v druhej vete svojich návrhov príde s nápadom, že do vládnych funkcii nebudeme ľudí voliť, ale budú ich tam odporúčať ľud.  Máme svoje historické skúsenosti. A práve kvôli týmto historickým skúsenostiam treba okamžite naliať do pohárov čistej pepsikoly.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

To len tak k tomu, ako Kalousek na margo „husitskej Holešovskej výzvy“ povedal, že „Nový řád chtěl i malíř pokojů v Německu“. Niektorí salónni demokrati totiž považujú jeho vyjadrenie v demokratickej spoločnosti za neprijateľné. Veď predsa nemôžeme svojho oponenta len za to, že má iný názor, označiť nálepkou nacista.   Za iný určite nie, za nacistický, komunistický, fašistický či diktátorský určite áno.

Demokracia a väčšina

Vôbec mi nevadí vláda jednej strany. Veď cca 25% väčšina Slovákov v demokratických voľbách slobodne volila istoty veľkého štátu. Áno, z duše nenávidím veľký štát. O snahe niekoho cudzieho sa dobre starať o moje istoty platí to isté v bledo ružovom. Ale čo narobím? Demokracia je vecou charakteru. A ten sa snažím si kultivovať. Takže najbližšieho 3,5 roka budem uvažovať, ako získať na podporu svojich predstáv o správe vecí verejných potrebnú 25% väčšinu.

Ale beda im, ak začnú siahať na demokratické princípy.  Voľby a ich pravidlá sú veľmi vysoko. Dane? Ha-ha. To predsa nie je o demokracii. To je o politike a trošku aj o ekonómii. Naštve, ale čo na robím, je to o tej 25% väčšine. Istota je istota. Smrť a dane, že?

Myslite na to, keď bude rečniť hlavný ideológ a pravdepodobný minister vnútra. Kumulácia týchto funkcii je nanajvýš podozrivá. K politickým procesom nemusíme potom chodiť ďaleko.  Stačí sa započúvať.

Integrácia stredoľavého spektra? Aha, to je to, že keď SDĽ, DS, HZDS odišli do zabudnutia, tak tých pár ešte živých  ľudí, ktorí tam boli a chceli zostaťv politike sa primkli k matke partaji.

Rozhľadený a hĺbavý ľavicový volič? Aha, to sú tí, čo voli číslo „dvepaličky“ v Trebišove. A tí, čo žijú v regiónoch kde súčasne je nižšia vzdelanosť a súčasne tam HZDS a teraz SMER furtom vyhrávajú…

To len tak na margo samodiskusii v telke počas dnešnej nedele.

Veď to, že nakoniec

Ja viem, žijeme v EU a tak podobne. Takže nejaké orbánovské nedemokratické výstrelky budú korigované ekonomickými pákami (rozumej eu-daňami). Ale keď vyjde pravda najavo, my už pri tom väčšinou nemusíme byť. O našich peniazoch v druhom pilieri ani nehovoriac. Aj Horáková by bola radšej, keby po nej neboli o 45 rokov pomenované ulice, ale mohla po tých uliciach kráčať.

Veď aj minulý týždeň. Grécko vykonalo klasický bankrotový čin. Vyhlásilo časť svojich dlhov ako nesplatiteľné.  Veritelia mohli svoje dlhopisy tak akurát odložiť na WC.  Ale keď tu niekto tvrdil, že Grécko treba poslať do bankrotu, ostatní hovorili, že to by bolo pre Euro to najhoršie.

Že nám tu priamo pred očami Grécko riadene bankrotuje a financujeme to z našich daní skrz euroválovy, s tou pravdou si dnes môžeme tak akurát… Založiť opozičný klub a tieňovú vládu.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity