Archívy značky: utečenci

A jeje, nemecká utečenecká lotéria sa bude zatvárať?

Bol býval bol som niekedy ešte v roku 2015 napísal čosi o výhre v utečeneckej lotérii. Postavte sa teraz na hranicu schengenského priestoru a cez sprísnenú hranicu im povedzte: „Sorry jako, mali ste prísť skôr, už zatvárame.“

Bol býval bol som písal, že musíme pristupovať k utečencom na území EU rovnako ako by boli v Afrike – jedna OSN dávka jedla denne je maximum luxusu. A nožík sa mi otváral vo vrecku, keď som videl, ako sa objektívne ružolíce súdružky z NSR tešili na štátnu podporu pre ich nígl-nágl supiš vymazlené sociálne programy.

Bol býval bol som písal o tom, že či si niekto myslí, že je normálne, aby sa sťahovalo 2-3-8 miliónov ľudí? Či by nebolo eventuálne šikovnejšie pomáhať tam u nich.

Viete, my zdravotníci veľmi dobre vieme, že si seba musíme chrániť pri pomáhaní. Aby mal kto pomáhať. Ja viem, že to navonok vyzerá akoby sme boli tí najhorší z najhorších. My však veľmi dobre vieme, že medicína katastrof má svoje neúprosné pravidlá.

Ale kto by nás počúval, že?

Viete, ja som vlastne dnes zo slov „Podľa Merkelovej veľký počet ďalších migrantov už nie je možné prijať a prednosť má integrácia terajších.“ strašne frustrovaný. Tie slová len a len potvrdzujú, čo som hovoril od začiatku „problému EU s ľuďmi“.

Aj keby sme prijali tie smiešne počty vymenované v kvótach. Stále to budú len a len víťazi v utečeneckej lotérie. Paradoxne organizovanej tými najsilnejšími a najhlasnejšími zástancami rovnostárskeho ľavičiarskeho prístupu.

V pohybe sú desiatky miliónov ľudí. Ďalšie desiatky miliónov sú pod hranicou, ktorá im vôbec umožňuje sa na cestu vydať. Skúste pouvažovať, či myslíte aj na nich!

Vyše štyri pätiny Nemcov je vraj však presvedčených, že by každá krajina Európskej únie mala prijímať pevne daný počet utečencov.

Zdroj: Podľa Merkelovej veľký počet ďalších migrantov už nie je možné prijať… – Denník N

Koľko je to viac? 1500 ľudí? 800 000 ľudí?  Ale kdeže!

Podľa správy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) z júna bolo minulý rok (2014) na úteku pred perzekúciami, vojnou, konfliktmi či porušeniami ľudských práv na celej planéte 59,5 milióna ľudí.

Zdroj: Slovensko stresuje príchod stoviek utečencov, pozrite sa, kde sú ich milióny – Denník N

Ktorí z nich majú právo na výhru v utečeneckej lotérii, milí Nemci? Zahrajte sa na Boha, ako sa na Boha zahrala kanadská vláda. Ale v opačnom garde – vylosujte tých, čo majú mať smolu.

EU premeškala sebachválou v luxusnej verzii pomáhania drahocenný čas a drahocenné prostriedky, počas ktorého mohlo byť tam u nich zachránených milióny ľudí. A z nich stovky tisíc mohli prísť vrámci klasických pracovných procedúr si k nám do Európy privyrobiť.

Milióny sa už dnes mohli tam u nich doma podieľať na svojej vlastnej prosperite, ktorú sme im mohli pomôcť naštartovať.

Úlohou EU je naklonovať svoju prosperitu aj do zvyšku planéty.

Share Button

Zamneď: Keď Nemci minuli všetky podivné imigranstké riešenia… 

Keď sa minú všetky debilné riešenia, nakoniec dôjde aj na to jediné dobré.

„The elimination of the prospect of reaching the European coast could convince migrants to avoid embarking on the life-threatening and costly journey in the first place,“ the paper quoted a ministry spokeswoman as saying.

„The goal must be to remove the basis for people-smuggling organizations and to save migrants from the life-threatening journey.“

The ministry’s proposal calls for migrants picked up in the Mediterranean – most of whom set off from conflict-torn Libya – to be sent to Tunisia, Egypt or other north African states to apply for asylum from there.

If their asylum applications are accepted, the migrants could then be transported safely to Europe. Zdroj: German ministry wants migrants returned to Africa: report | Reuters

Viete, vždy je to tak. Najprv prídu debilné nápady, potom prídu jednoduché riešenia. A nakoniec, keď už sa všetko toto vyplytvá, keď už sa zahoja všetky natiahnuté ruky za dotáciami, dôjde na to dobré riešenie.

Nie, dobré riešenie nemusí byť vôbec to, ktoré by sme si najviac priali. Priania a možnosti sú dve rôzne veci. Samozrejme je ideálne, keď sa priania naplnia, pretože máme všetky možnosti ich zrealizovať.

V prípade prevádzkového problému s ľuďmi som od začiatku písal, že ich je proste veľa. Akékoľvek prirovnania s čímkoľvek, čo Európa zažila je neprimeraným prirovnaním.

Nie, naozaj nemám rád hranice. Naozaj nehrám na predurčenie ľudského osudu narodením. Stále na tieto dva moje osobné postoje myslím, keď uvažujem ako riešiť dnešný prevádzkový problém s ľuďmi v Európe.

Nie nepáči sa mi to, že je to tak. Viete, čo si myslím o hranici. Že je to len debilná čiara a nemajte radi, toho, kto ju medzi vás kreslí.  A práve preto, že sa mi to nepáči tu už viac ako rok apelujem.

Pamätáte čo som písal? V článku  patriaceho tiež do Zamyslení na nedeľu Koncept imigračnej politiky „Cesta za Nemeckom“ | Martin Pilnik – liberálny politik, člen zdravotníckeho tímu SaS som napísal:

Nie že len utekajú pred smrťou,  ale si aj vyberajú,  kde je zelenšia tráva. Našou povinnosťou je, aby neumreli. Všetko ostatné je dobrota srdca. Dobré srdce sa oveľa ľahšie otvára pre dobrých ľudí.

Denno-denné zásobovanie stanového tábora v Turecku bazálnou potravinovou dávkou OSN,  to je ľudská povinnosť. Nemecko je luxus.

Keď ľudia umierajú v azylových táboroch, či keď sa v nich šíria choroby, to je naše totálne zlyhanie. Neodpustiteľná chyba! Toto je naše totálne zlyhanie. Zlyhali sme ako ľudia.

Keď sa neuchytia v práci, keď sa neintegrujú do spoločnosti, keď po 5-7 rokoch života medzi nami nedosiahnu náš ekonomický blahobyt, nie, to rozhodne nie je len naše zlyhanie. Sme v tom spoločne a či sa to niekomu páči alebo nie, oni musia na tom oveľa viac zapracovať. Sami si vybrali nie len prežitie, ale aj to, že chcú bonus.

Musíme im ukázať dobrotu srdca, dať im šancu. Sami pred vlastným svedomím si musíme byť schopní odpovedať na otázku, či sme im tú šancu na to, aby po 3-7 rokoch života medzi nami mali prácu, byt a prvú dovolenku. Len naše svedomie nás bude za toto súdiť.

V septembri 2015 som v článku  Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky apeloval na to, že musíme sami pred sebou si odpovedať na niektoré základné otázky:

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

A ako to po roku dopadlo? Odpovede žiadne! Nikto s aktuálne vládnucich politikou nedáva svojim občanom na tieto jednoduché otázky žiadne odpovede.

Nemecká vláda, zdá sa podľa ostatného vyjadrenia, si tieto otázky nakoniec aspoň vo svojom úzkom kruhu zodpovedala.  A výsledkom je?

To čo som písal v októbri 2015 Kto je mi ľudsko-právne rovný nemusí mi byť ústavno-zákonne rovný:

Treba zásadne a aktívne pracovalo na troch jednoducho pomenovateľných, ale veľmi náročne naplňiteľných úlohách. Na všetkých troch súčasne a nerozdieľne.

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Je ich mnoho. Musíme ich zúradovať. To, že každého jedného prišelca do EU zúradujeme, to robí EU tím čím je. Nie len v tom zlom, ale aj v tom dobrom. Bez identifikácie, bez pridelenia každému jednotlivcovi v populácii EU jeho jedinečného databázového čísla a spisovania jeho zločinov/priestupkov, bez toho nie sme ani jeden z nás, občanov EU. (Každý z nás potrebuje výpis z registra trestov na kde-akú somarinu.) Nie je dôvod, aby bez toho bol ktokoľvek iný.

A oni musia vydržať. Isto, dôjde na ich vytriezvenie a aj na naše niektoré vytriezvenia. Nie je to nič neobvyklé.

Samozrejme, pri napĺňaní ich ústavno-zákonných povinností im musíme pomáhať. Sú v jasne podriadenej pozícii a je našou povinnosťou ju vyvážiť zvýšenou starostlivosťou. Áno, stojí to peniaze. Ľutovať peniaze na ľudsko-právne záležitosti je zhovadilé.

Nie z plezíru píšem, že udalosti sa majú diať pod novinárskou kontrolou. Pre nás, občanov EU je to normálny nástroj našej kontroly nad udalosťami. A toto zrkadlo, ktoré je nám samým nami samými nastavované neukazuje nič lichotivé.

Viete, čo si myslím o hranici. Že je to len debilná čiara a nemajte radi, toho, kto ju medzi vás kreslí.  A práve preto, že sa mi to nepáči tu už viac ako rok apelujem.

ALE POČÚVATE MA?

Nie, nie je žiadne ONI. Sme len MY, kto môžeme s našimi životmi niečo urobiť. Len MY sa zodpovedáme budúcim generáciám, ktoré nás budú hodnotiť. A to si buďte istí, že nás hodnotiť budú.

Tak začnime konečne robiť dobré riešenia. Na planéte Zem je dnes 8 miliárd ľudí. Nemá zmysel, aby tak 2-3 miliardy putovali pešo do Európy. Dobré riešenie je, že Európa príde za nimi tam, kde žijú.  Už to pochopili hádam aj v Nemecku.

Tak sa prosím priatelia, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov zamyslite, či už konečne budete uvažovať nad tým o čom píšem ako nad vašim najobľúbenejším nápadom.  Ja som skromný chlapec z dediny, ja naozaj nepotrebujem, aby na mojom riešení bola moja nálepka. Ja sa budem ticho v kútiku usmievať a tešiť z toho, že sa veci dejú dobre a dlhodobo udržateľne.

Zamyslite sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, koľko ľudí nemuselo v stredozemnom mori umrieť, keby Nemecko prišlo s dnešným svojim nápadom pred rokom.

Do riti, ale som nasraný! Koľko ľudí mohlo žiť!

To, že sa jedna futbalistka stane hrdinkou in memoriam je našou najväčšou obžalobou. Asi som urobil málo, že som o tom len písal.

 

 

Share Button

Prosím kritikov Sulíka, aby povedali čo chcú, aby sa s utečencami stalo

No dobre priatelia, zanadávali ste si, pokritizovali ste si.  Tak mi prosím vysvetlite, čo presne sa má stať v oblasti od Mezopotámie po Belehrad s cca 3 miliónmi ľudí, ktorí sú alebo v pohybe alebo v nejakom utečeneckom tábore, kde ich to už po 5 rokoch oprávnene serie.

Spravme si taký braintorming. Žiadne nápady nie sú zlé či neprijateľné alebo nebodaj zakázané. (Teda okrem nacistických vyhladzovacích táborov – logicky).

Čo si vyprosím, to je protekcionizmus voči tým, čo hlasno hulákajú pred plotom na hranici, voči tým, ktorí sedia ticho na zadku v utečeneckom tábore uprostred Sýrie či Libanonu. Keď spravodlivé humanitné riešenie, tak také, aby nikoho nediskriminovalo! Všetci voláte po solidarite s utečencami. Solidarita znamená (teda okrem iného), že riešenie je pre všetkých k dispozícii a je len a len na nich, či ho využijú alebo nie.

Máme ich naložiť do vlakov a doviesť do EU? Kam do EU? Kde majú bývať – v táboroch alebo roztrúsený po krajinách? Ak v táboroch – kde ich postavíme, akú majú mať výbavu? Ak roztrúsený – ako majú byť tieto ubytovania financované? Máme ich integrovať, alebo len „skladovať“ kým sa budú môcť vrátiť domov? (Áno, utečenecké tábori v Libanone či Turecku sú len a len akým si „skladom“)

Ja fakt neviem, čo si predstavujete. Normálne to prosím napíšte. Čo máme s tými ľuďmi robiť? Svoje vlastné predstavy som už mnohokrát spísal na týchto stránkach a nebudem ich dnes opakovať. Iba by vás zbytočne mýlili v rozlete v komentároch. (To je jedno z pravidiel brainstormingu.)

Preto sa to pýtam, lebo na pravej strane spektra zvíťazila liberálna politika v podobe dvoch strán. A vlastnosťou liberálnej štátnej politiky je, že nerobí žiadne prekážky, keď niekto príde s riešeniami.

Snaží sa menej zasahovať centrálne a viac podporovať vlastné iniciatívy ľudí. Žiadne direktívne riadenie. Naopak, vytvára podmienky, aby sa občianske iniciatívy realizovali. Aby sa pretavili do národných a vládnych riešení.

Ja viem, že po 4 až 10 rokoch ťažkého direktívneho vládneho riadenia na Slovensku to nie je jednoduché vziať za svoje. Ale mám v sebe nádej, že keď 12,1+11,7=23,8% slovenskej populácie vyznáva liberálne hodnoty, tak od nich tento myšlienkový pocit pochytí aspoň polovica spoločnosti.  Nie, nehovorím o voličoch. Hovorím o akomsi sociologickom jave.

Svoju predstavu som jasne vyjadril už minimálne pred rokom a potom opakovane. Teraz je to na vás, ktorí kritizujte Sulíka, že je to hovädo nehumánne a oportunistické a izoluje nás od zvyšku civilizovanej EU.  Sem s tým, ako to teda má Slovensko robiť.  Vôbec nevadí, že sa na samotnú realizáciu necítite. Stačí nápad. Na to sme si volili zástupcov, aby sa tieto nápady dali dohromady a niekto zo zvolených zástupcov ich realizoval.

Ukážem vám jeden príklad: Čo myslíte, kam by poslal či ako by riešil vylúčené lokality Sulík? No rieši ich Nicolsonová. S veľkým dôrazom na humanitu, na rozvoj, s láskou k budúcim generáciám. A aj ona sa opiera o starostov obcí, kde to funguje a ich riešenia sa snaží rozširovať. Pretože každý z nás liberálov vie, že keď niekto príde s riešeniami, má našu podporu. Je veľmisko na strane riešení Nicolsonovej.

Jediné čo si postrážime a skontrolujeme si vo svojom vnútri je, aby riešenia boli v súlade s liberálnym princípom – sám človek si rozhoduje o sebe samom, nie štát, nie okolitá spoločnosť, štát tvorí len prostredie a podmienky pre osobné slobodné rozhodovanie.

No a na to, je treba, aby tie túžby prichádzali. Tak sem s nimi!

Pod čiarou: Toto nie je moja prvá výzva. Už tesne pred voľbami som vyzýval občiansku spoločnosť. Prečo si občianska spoločnosť sama nedovezie utečencov až domov?

Share Button