No dobre priatelia, zanadávali ste si, pokritizovali ste si. Tak mi prosím vysvetlite, čo presne sa má stať v oblasti od Mezopotámie po Belehrad s cca 3 miliónmi ľudí, ktorí sú alebo v pohybe alebo v nejakom utečeneckom tábore, kde ich to už po 5 rokoch oprávnene serie.
Spravme si taký braintorming. Žiadne nápady nie sú zlé či neprijateľné alebo nebodaj zakázané. (Teda okrem nacistických vyhladzovacích táborov – logicky).
Čo si vyprosím, to je protekcionizmus voči tým, čo hlasno hulákajú pred plotom na hranici, voči tým, ktorí sedia ticho na zadku v utečeneckom tábore uprostred Sýrie či Libanonu. Keď spravodlivé humanitné riešenie, tak také, aby nikoho nediskriminovalo! Všetci voláte po solidarite s utečencami. Solidarita znamená (teda okrem iného), že riešenie je pre všetkých k dispozícii a je len a len na nich, či ho využijú alebo nie.
Máme ich naložiť do vlakov a doviesť do EU? Kam do EU? Kde majú bývať – v táboroch alebo roztrúsený po krajinách? Ak v táboroch – kde ich postavíme, akú majú mať výbavu? Ak roztrúsený – ako majú byť tieto ubytovania financované? Máme ich integrovať, alebo len „skladovať“ kým sa budú môcť vrátiť domov? (Áno, utečenecké tábori v Libanone či Turecku sú len a len akým si „skladom“)
Ja fakt neviem, čo si predstavujete. Normálne to prosím napíšte. Čo máme s tými ľuďmi robiť? Svoje vlastné predstavy som už mnohokrát spísal na týchto stránkach a nebudem ich dnes opakovať. Iba by vás zbytočne mýlili v rozlete v komentároch. (To je jedno z pravidiel brainstormingu.)
Preto sa to pýtam, lebo na pravej strane spektra zvíťazila liberálna politika v podobe dvoch strán. A vlastnosťou liberálnej štátnej politiky je, že nerobí žiadne prekážky, keď niekto príde s riešeniami.
Snaží sa menej zasahovať centrálne a viac podporovať vlastné iniciatívy ľudí. Žiadne direktívne riadenie. Naopak, vytvára podmienky, aby sa občianske iniciatívy realizovali. Aby sa pretavili do národných a vládnych riešení.
Ja viem, že po 4 až 10 rokoch ťažkého direktívneho vládneho riadenia na Slovensku to nie je jednoduché vziať za svoje. Ale mám v sebe nádej, že keď 12,1+11,7=23,8% slovenskej populácie vyznáva liberálne hodnoty, tak od nich tento myšlienkový pocit pochytí aspoň polovica spoločnosti. Nie, nehovorím o voličoch. Hovorím o akomsi sociologickom jave.
Svoju predstavu som jasne vyjadril už minimálne pred rokom a potom opakovane. Teraz je to na vás, ktorí kritizujte Sulíka, že je to hovädo nehumánne a oportunistické a izoluje nás od zvyšku civilizovanej EU. Sem s tým, ako to teda má Slovensko robiť. Vôbec nevadí, že sa na samotnú realizáciu necítite. Stačí nápad. Na to sme si volili zástupcov, aby sa tieto nápady dali dohromady a niekto zo zvolených zástupcov ich realizoval.
Ukážem vám jeden príklad: Čo myslíte, kam by poslal či ako by riešil vylúčené lokality Sulík? No rieši ich Nicolsonová. S veľkým dôrazom na humanitu, na rozvoj, s láskou k budúcim generáciám. A aj ona sa opiera o starostov obcí, kde to funguje a ich riešenia sa snaží rozširovať. Pretože každý z nás liberálov vie, že keď niekto príde s riešeniami, má našu podporu. Je veľmisko na strane riešení Nicolsonovej.
Jediné čo si postrážime a skontrolujeme si vo svojom vnútri je, aby riešenia boli v súlade s liberálnym princípom – sám človek si rozhoduje o sebe samom, nie štát, nie okolitá spoločnosť, štát tvorí len prostredie a podmienky pre osobné slobodné rozhodovanie.
No a na to, je treba, aby tie túžby prichádzali. Tak sem s nimi!
Pod čiarou: Toto nie je moja prvá výzva. Už tesne pred voľbami som vyzýval občiansku spoločnosť. Prečo si občianska spoločnosť sama nedovezie utečencov až domov?
„Sám človek si rozhoduje o sebe samom, nie štát, nie okolitá spoločnosť.“ Súhlasím! Tí ľudia, kľudne im môžme hovoriť migranti alebo utečenci, sa rozhodli. Rozhodli sa z miesta, kde žiť dnes nie je možné, odísť. Ak im niekto v pohybe bráni, tak to nie sú iní slobodní jednotlivci, ale štáty. Mne osobne je celkom jedno, čo si o mne myslí EU, až mi niekto z tých ľudí v núdzi zaklope na dvere, celkom iste sa nebudem tváriť, že nie som doma. Nikoho k sebe nepozývam, pretože sám som, z pohľadu Európana, v núdzi. Nikoho ale od dverí nevyženiem. Svoj hlas vo voľbách som odovzdal našim pravicovým liberálom so sebazaprením, pretože aj oni nes chcú štát, pre ktorý sa tvrdenie „Sám človek si rozhoduje o sebe samom, nie štát, nie okolitá spoločnosť“ tých „za plotom“ už netýka. Nie je to tak trochu schizofrénia?
Jasne, že keď niekto zaklope u nás doma, tak mu pomôžeme. Či už jednotlivo, alebo ako štát. To nikto nerozporuje, to ani raz a ni nikto zo SaS nepopiera.
Ale tak otázka ani problém nestojí. Tí ľudia sú dnes v priestore od Mezopotámie po Belehrad.
Tak ale ako si to predstavujete, čo sa tam má udiať? To je tá kardinálna otázka.
Máme zmeniť pravidlá azylového procesu, aby ktokoľvek mohol volne korzovať po EU? Máme pre nich poslať vlaky a priviesť ich do táborov alebo do ubytovní po celej EU?
Tento článok má vyše 1000 prečítaní a nič. A nič a nič a nič a nič a nič. Len keci o antiemigračnej rétorike.
Hm … kecy o anti-migračnej rétorike? Aké je teda stanovisko SaS? Zatiaľ som nič iné než odpor voči povinným kvótam nezaregistroval. Ba veru áno, vybudovanie hot-spotov niekde v Afrike a dôsledná ochrana vonkajších hraníc aj s využitím násilia. Ja rozdiel v oficiálnej politike SaS v porovnaní napríklad so SMERom príliš nevnímam. Čo máme robiť? Niekedy je lepšie nerobiť nič. Prinajmenšom naše malé Slovensko nepredstavuje dnes zem zasľúbenú dokonca ani pre nás samotných. Máme dostatok času sa na nápor migrantov pripraviť a domnievam sa, že dlhodobo. Keď nevieme čo máme robiť (a zjavne ani vy neviete, keď sa pýtate) nerobme zatiaľ jednoducho nič. Tu je na mieste známe, kto nič nerobí, nič nepokazí. Robme to, čo si myslíme, že robiť vieme.