Archívy značky: voľby

V slobodnej demokratickej krajine neexistuje situácia, kedy sa vládna politická strana začne stotožňovať so štátnosťou

V slobodnej demokratickej krajine neexistuje, aby sa pod demokratickou ústavou zastrešila ochrana zvolenia konkrétnych politikov, hoc aj vládnych.

Víťaz volieb si len a len prenajíma možnosť riadiť krajinu. Nikdy si víťaz volieb nemôže stotožniť právo na vládu so štátnosťou.

Štátu je úplne ľahostajné, kto vládne, čo sú to za postavičky, aké politické ideje reprezentujú a ako si vládna strana zorganizuje vládnutie, a toto je dôležité, v medziach ústavy.

Štát je definovaný ústavou. Ak ide o demokratický štát, tak ústava demokratického štátu nikdy a nikde neobsahuje ochranu práva víťaza volieb na vládnutie počas konkrétneho obdobia, alebo na večné veky.

Víťazná politická sila po demokratických voľbách každý deň, každú hodinu, preukazuje svoje oprávnenie vládnuť. Jednak tým, že vládna väčšina je stále vládnou väčšinou. Ale hlavne, že občania, ktorí jej požičali oprávnenie na riadenie štátu, že občania nie sú až priveľmi pobúrený.

Dávno pred tým, ako prejavia občania svoje pobúrenie nad krokmi vlády, by mali zasiahnuť inštitúcie. Inštitúcie akými sú kontrolné orgány, rôzne analytické spoločnosti. A, teraz bacha, bude šok, a občianska spoločnosť v podobe kritických mimovládnych organizácii.

Občania hľadajú pokoj, nebudú behať zo zdvihnutou päsťou. Radšej sa vyjadria vo voľbách s tým, že chcú mať 4 roky pokoj. Občania radšej za seba nechajú nastavovať cudzie chrbty.

Radšej sledujú tých pár iniciatívnych, čo sa v podobe mimovládnych organizácii analyzujú konanie vládcov a nastavujú im zrkadlo denno-denne. Radšej nechajú za seba, a zas bach bude prekvápko, nechajú za seba novinárov klásť otázky a požadovať odpovede na ne.

Až ako naozaj poslednú možnosť sa zodvihnú z gauča a vyjdú do ulíc.

Verte mi priatelia, štát nepotrebuje vládu, aby zachraňovala štátnosť, ak neexistuje niekto, kto útočí na štát. Štát nepotrebuje vládu na svoju ochranu, ak sa nikto montuje do znenia Ústavy.

Štát má na svoju ochranu súdnu moc, ktorá spoločne s políciou a ostatnými bezpečnostnými zložkami chráni štát pred porušovaním Ústavy a z nej odvodených zákonov.

Štát má na svoju ochranu ešte jedno demokratické huncúctvo. A tým je odpolitizovaná štátna správa. Áno, dobre čítate. Tie šedé myši štátnych úradníkov, to je hrádza ochrany štátu.

Aby fungovala ochrana štátu formou odpolitizovanej štátnej správy, musí byť štátna správa odpolitizovaná. Naozaj na všetky pozície musia byť vypisované výberové konania, kde víťazia najlepší z uchádzačov. Kde nikdy nevíťazia päťkári len preto, že „majú správnu chémiu s politickým vedením“.

Je absolútne neprijateľné, ako ficov režim ničí tento náš štát. Ficov režim si ukradol nástroje ochrany štátu pre svoje osobné záujmy. SIS špicľuje politických oponentov nie v záujme ochrany Ústavy a zákonov, ale pre osobné ciele ficovho režimu.

Polícia prestala ochraňovať občanov. Polícia zabíja občanov. Políciu opustilo za rok viac ako 2000 členov, nie je toho, kto by prišiel na pomoc. Ficov režime odstavil v polícii ľudí, ktorí si dovolili ochraňovať štát a Ústavu. Ficov režim odmeňuje funkciami tých, ktorí sa starajú o beztrestnosť členov ficovho režimu.

Vyhadzujú štátnych úradníkov, lebo nemajú správne politické tričko a nahradzujú ich formálnymi nevýbermi z priateľov a zaviazaných podržtašiek. Inštitúcie kolabujú, prestávajú napĺňať svoju agendu, lebo už nie je toho, kto by vedel. Ostali len tí, čo veria vodcovi.

Štát a jeho Ústava tu sú bez ohľadu na to, kto vládne. Štátu je to jedno a tak je to správne. Štát už hneď v prvej vete hovorí, že sa neviaže na žiadnu ideológiu. Je to preto, aby sa všetci občania, bez ohľadu na svoje presvedčenie, cítili v tomto štáte ako doma.

Nie je to pre politikov ľahké, nenechať sa opiť mocou a ostať pracovať len v rozmeroch Ústavy. Pokušenia prejsť od nastavovania smerovania, nastavovania agend k mikromanažmentu každej hovadiny a k rozhodovaniu, na koho a akým spôsobom sa budú agendy robiť, je veľké. Rozhodovať komu dáme a komu nie, kto vyhrá zákazku a kto nie, je veľké pokušenie. V demokratickej spoločnosti logicky politikovo rozhodnutie komu priklepnú zakázku, je nelegálne.

Politik by aj mohol skúsiť nastaviť pre všetkých podmienky výberu diskriminačne. No okamžite sa v demokratickej spoločnosti ozve štátny úradník a upozorní ho, že existuje nejaký zákonný a Ústavný rámec. Dokonca by politik diskriminačne upraviť aj zákon. No hneď je tu Ústavný súd či nižšie súdy, ktoré povedia, že zákon odporuje Ústave, alebo, že sú porušené nejaké iné práva.

Voľby nám pomáhajú aspoň na 4 roky stabilizovať smerovanie nejakým smerom. Stabilizovať aspoň na 4 roky riešenia v zmysle nejakého konkrétneho politického smerovania. Voľby pomáhajú v upokojovaní situácie. Aj tí, čo prehrajú vedia, že zas o 4 roky sa môžu uchádzať o víťazstvo.

Je dôležité, aby sa štát nemenil, ako sa práve na chvíľu vládnucej väčšine zapáči. Každá zmena musí mať nádej byť dlhotrvajúcou a prežiť jedno volebné obdobie. To sa stane vtedy, ak sa diskutuje aj s oponentami. Keď sa presviedča na základe faktov a merateľných parametrov. Keď sa hľadá široká zhoda. Keď sa nezanedbáva medzirezortné pripomienkové konanie.

Aby vláda vedela, čo musí riešiť, koho a o čom potrebuje presviedčať v záujme trvajúcich riešení, vládna väčšina nesmie zasahovať do práva každého jedného občana vyjadriť svoju nespokojnosť. Vláda musí ísť do každodenných stretov. A občania by mali oceňovať každú snahu vlády diskutovať. Nech už je to formou účasti v diskusiách, dlhých debát v parlamente až po konštruktívne reakcie na podnety občianskej spoločnosti.

Konajte v rozpore čo i len z jednou vetou v demokratickej ústave a dostávate sa do spoločnosti diktátorov. Samozrejme, že moc chutí príjemne, je návyková. Samozrejme denno-denné predviedčanie všetkých občanov vyžaduje prácu, energu a je únavné.

Vládnite dobre a bude to radosť obojstranná. Aj pre vládcov aj pre občanov.

Share Button

Kancelár ’33 ohlásil zlikvidovanie demokratického volebného systému na Slovensku

Zamyslenie na nedeľu.

Skúste si predstaviť, že máte problém s akýmisi prílepkami na volebnom zozname vášho koaličného partnera. Veľké problémy a teda aj veľké náklady.

Tak si skúste predstaviť, že vymyslíte riešenie, ktoré bude spočívať v tom, aby tieto malé skupiny sebapolitikov (kandidujú len kvôli sebe a svojmu kontu v banke, bez akejkoľvek ideologickej či politickej ambície riadiť krajinu), teda aby tieto skupinky si nemohli zakladať svoje malé politické straničky, ale aby sa museli vždy primknúť ako prílepok na kandidátku sestry s väčším výtlakom.

Skúste si ešte predstaviť, že kedysi dávno to isté urobil Mečiar a dopadlo to tak, že sa pozliepali všetci demokrati a založili si špeciálnu mozajkovú stranu SDK.

No a hrajte to ešte chvíľku so mnou a skúste si predstaviť, že takto presne ako prílepok, sa dostal v roku 2010 Matovič do politiky. A potom bolo aj také, že MOST-HÍD, čo bola naozaj kongeniálne lepítko Maďarov a Slovákov. Všetky tieto prílepky sa po pár mesiacoch či rokoch odlepili. Odlepil sa Matovič od SaS, odlepil sa karatista od Mosta, odlepilo sa KDH od SDK. Vládne koalície vždy mali veľké problémy dovláduť svoje volebné obdobia, slovom…

…slovom, čím viac prílepkov na kandidátkach, tým istejšia koaličná kríza.

Pamätáte? Na začiatku si jeden kancelár ’33 myslel, že obmedzenia pre vstup do volieb pomôžu stabilizovať politický systém.

Buď si môžeme myslieť, že je debil, alebo že chce totálne zlikvidovať demokratické voľby na Slovensku.

Aby som nechodil ďaleko, odcitujem samého seba: „Určite mu nejeblo.“

Pri dnešnom stave volebných preferencii, by vznikla vládna nacistická koalícia Smer+Republika s odhadom 95-110 hlasmi v 150 člennej národnej rade.

V březnových volbách 1933 získala NSDAP 44 % hlasů a v koalici s pravicovou německou nacionální stranou to činilo 53 %. Tak směl po další čtyři roky vládnout pomocí dekretů. Svými diktátorskými pravomocemi upevnil svou moc.

NSDAP 14. července 1933 ustanovila jedinou legální stranou v Německu – ostatní strany byly zakázány. Nový říšský sněm byl podpořen 92 % voličů – zbytek, odpůrci nacismu, odevzdali prázdný volební lístek. V říši bylo schváleno i vystoupení Německa ze Společnosti národů. Zdroj: Národně socialistická německá dělnická strana – Wikipedie

Systém Národní fronty umožňoval kandidovat do voleb v roce 1946 pouze stranám sdruženým v této organizaci. Vyloučena byla Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu (agrárníci) a národní demokraté. Mnoho z bývalých voličů agrárníků pak na svou stranu získali komunisté. Po volbách, které vyhrála KSČ, byly všechny strany Národní fronty přizvány k podílu na moci (tj. neexistovala žádná povolená opoziční strana). Zdroj: Národní fronta Čechů a Slováků – Wikipedie

Premiér Viktor Orbán večer 3. dubna 2022 oznámil své vítězství a vůdce opozice Peter Marki-Zay přiznal porážku. Po sečtení 100 % hlasů získal Fidesz v koalici s Křesťanskodemokratickou lidovou stranou 52,52 % hlasů a v novém parlamentu získal 135 poslaneckých křesel ze 199. Nadále tedy má ústavní většinu. Zdroj: Parlamentní volby v Maďarsku 2022 – Wikipedie

Share Button

Stojíme pred bočným tunelom, ale riava sa valí pokojne do steny

Bude to na Slovensku lepšie, ak kopa voličov obdivovala ako poslanec kotlebovcov boril zátarasy, aby zpriechodnil schengenskú hranici, ktorú chce zadrôtovať vystúpením Slovenska z EÚ?

Memečkám o tom, ako malo OĽaNO vo volebnom programe A a teraz presadzuje negáciu A, sa darí ako žihľave v šiancoch. A furt je to na 8-9% podporu.

Pätina Američanov verí konšpiračnej teórii, že americká vláda sa snaží očipovať ľudí prostredníctvom vakcín proti covidu-19.

Pätina Američanov verí konšpiračnej teórii, – Denník N

Sme rodina je čistá privatizácia politiky. Poučený Mečiarom, poučený Ficom, takže o ďalší stupeň vylepšená, na úroveni a.Bureša. Druhé volebné obdobie s vysokou voličskou podporou, lebo každý by si chcel lýznuť (s tvrdým).

Hlas je politický kalkul a exit stratégia za platom poslanca, Smer je rozkrádačka štátu.

Myslíte, že keď ľudia uvidia, dnes, zajtra uvidia, že keď do rómskych osád vložíme prácu a peniaze, že budeme mať výnos s vysokoškolákov, ako je ten, čo v Spojenom kráľovstve vyrástol, je colníkom a študuje vysokú, aby bol detektívom? Myslíte, že sa nadchnú pre to, že takýto spoluobčan vyrobí viac, ako do neho teraz vložíme?

Bacha, tie rómske osady budú hodnotiť tí z prvých dvoch odstavcov.

Podobne v liekovej politike, podobne vo financiách (odvodový bonus), podobne kam sa len obzriem….

Ale OK, skúsiť to treba. Som presvedčený, že až keď sa minú všetky debilné možnosti, až keď ten hlavný prúd valiaci sa z priehrady uvidí stenu pred sebou, tak si všimne, že sme im vedľa pripravili lepšiu budúcnosť za úzkym tunelom zodpovednosti a poctivosti pravicových ideí. Až vtedy nás budú nasledovať. (Slovami Vašečku, zrodia sa lídri z víziou. Že tam už dve volebné obdobia stoja, si nevšimol ani on.)

Kým sa tá stena nepriblíži až pred čelá aspoň 40% voličov, tak si ten náš vedľajší tunel ani nevšimnú a nebudú nás chcieť nasledovať, aj keby sme im zlaté vajcia pred ním rozdávali.

Buď budeme rozdávať žltšie zlaté vajcia ako kedykoľvek doteraz, alebo priblížime tú stenu ešte bližšie. Možno existuje aj iná možnosť, ale za 30 rokov sledovania politiky som na ňu neprišiel.

Share Button