Archívy značky: Smer

V slobodnej demokratickej krajine neexistuje situácia, kedy sa vládna politická strana začne stotožňovať so štátnosťou

V slobodnej demokratickej krajine neexistuje, aby sa pod demokratickou ústavou zastrešila ochrana zvolenia konkrétnych politikov, hoc aj vládnych.

Víťaz volieb si len a len prenajíma možnosť riadiť krajinu. Nikdy si víťaz volieb nemôže stotožniť právo na vládu so štátnosťou.

Štátu je úplne ľahostajné, kto vládne, čo sú to za postavičky, aké politické ideje reprezentujú a ako si vládna strana zorganizuje vládnutie, a toto je dôležité, v medziach ústavy.

Štát je definovaný ústavou. Ak ide o demokratický štát, tak ústava demokratického štátu nikdy a nikde neobsahuje ochranu práva víťaza volieb na vládnutie počas konkrétneho obdobia, alebo na večné veky.

Víťazná politická sila po demokratických voľbách každý deň, každú hodinu, preukazuje svoje oprávnenie vládnuť. Jednak tým, že vládna väčšina je stále vládnou väčšinou. Ale hlavne, že občania, ktorí jej požičali oprávnenie na riadenie štátu, že občania nie sú až priveľmi pobúrený.

Dávno pred tým, ako prejavia občania svoje pobúrenie nad krokmi vlády, by mali zasiahnuť inštitúcie. Inštitúcie akými sú kontrolné orgány, rôzne analytické spoločnosti. A, teraz bacha, bude šok, a občianska spoločnosť v podobe kritických mimovládnych organizácii.

Občania hľadajú pokoj, nebudú behať zo zdvihnutou päsťou. Radšej sa vyjadria vo voľbách s tým, že chcú mať 4 roky pokoj. Občania radšej za seba nechajú nastavovať cudzie chrbty.

Radšej sledujú tých pár iniciatívnych, čo sa v podobe mimovládnych organizácii analyzujú konanie vládcov a nastavujú im zrkadlo denno-denne. Radšej nechajú za seba, a zas bach bude prekvápko, nechajú za seba novinárov klásť otázky a požadovať odpovede na ne.

Až ako naozaj poslednú možnosť sa zodvihnú z gauča a vyjdú do ulíc.

Verte mi priatelia, štát nepotrebuje vládu, aby zachraňovala štátnosť, ak neexistuje niekto, kto útočí na štát. Štát nepotrebuje vládu na svoju ochranu, ak sa nikto montuje do znenia Ústavy.

Štát má na svoju ochranu súdnu moc, ktorá spoločne s políciou a ostatnými bezpečnostnými zložkami chráni štát pred porušovaním Ústavy a z nej odvodených zákonov.

Štát má na svoju ochranu ešte jedno demokratické huncúctvo. A tým je odpolitizovaná štátna správa. Áno, dobre čítate. Tie šedé myši štátnych úradníkov, to je hrádza ochrany štátu.

Aby fungovala ochrana štátu formou odpolitizovanej štátnej správy, musí byť štátna správa odpolitizovaná. Naozaj na všetky pozície musia byť vypisované výberové konania, kde víťazia najlepší z uchádzačov. Kde nikdy nevíťazia päťkári len preto, že „majú správnu chémiu s politickým vedením“.

Je absolútne neprijateľné, ako ficov režim ničí tento náš štát. Ficov režim si ukradol nástroje ochrany štátu pre svoje osobné záujmy. SIS špicľuje politických oponentov nie v záujme ochrany Ústavy a zákonov, ale pre osobné ciele ficovho režimu.

Polícia prestala ochraňovať občanov. Polícia zabíja občanov. Políciu opustilo za rok viac ako 2000 členov, nie je toho, kto by prišiel na pomoc. Ficov režime odstavil v polícii ľudí, ktorí si dovolili ochraňovať štát a Ústavu. Ficov režim odmeňuje funkciami tých, ktorí sa starajú o beztrestnosť členov ficovho režimu.

Vyhadzujú štátnych úradníkov, lebo nemajú správne politické tričko a nahradzujú ich formálnymi nevýbermi z priateľov a zaviazaných podržtašiek. Inštitúcie kolabujú, prestávajú napĺňať svoju agendu, lebo už nie je toho, kto by vedel. Ostali len tí, čo veria vodcovi.

Štát a jeho Ústava tu sú bez ohľadu na to, kto vládne. Štátu je to jedno a tak je to správne. Štát už hneď v prvej vete hovorí, že sa neviaže na žiadnu ideológiu. Je to preto, aby sa všetci občania, bez ohľadu na svoje presvedčenie, cítili v tomto štáte ako doma.

Nie je to pre politikov ľahké, nenechať sa opiť mocou a ostať pracovať len v rozmeroch Ústavy. Pokušenia prejsť od nastavovania smerovania, nastavovania agend k mikromanažmentu každej hovadiny a k rozhodovaniu, na koho a akým spôsobom sa budú agendy robiť, je veľké. Rozhodovať komu dáme a komu nie, kto vyhrá zákazku a kto nie, je veľké pokušenie. V demokratickej spoločnosti logicky politikovo rozhodnutie komu priklepnú zakázku, je nelegálne.

Politik by aj mohol skúsiť nastaviť pre všetkých podmienky výberu diskriminačne. No okamžite sa v demokratickej spoločnosti ozve štátny úradník a upozorní ho, že existuje nejaký zákonný a Ústavný rámec. Dokonca by politik diskriminačne upraviť aj zákon. No hneď je tu Ústavný súd či nižšie súdy, ktoré povedia, že zákon odporuje Ústave, alebo, že sú porušené nejaké iné práva.

Voľby nám pomáhajú aspoň na 4 roky stabilizovať smerovanie nejakým smerom. Stabilizovať aspoň na 4 roky riešenia v zmysle nejakého konkrétneho politického smerovania. Voľby pomáhajú v upokojovaní situácie. Aj tí, čo prehrajú vedia, že zas o 4 roky sa môžu uchádzať o víťazstvo.

Je dôležité, aby sa štát nemenil, ako sa práve na chvíľu vládnucej väčšine zapáči. Každá zmena musí mať nádej byť dlhotrvajúcou a prežiť jedno volebné obdobie. To sa stane vtedy, ak sa diskutuje aj s oponentami. Keď sa presviedča na základe faktov a merateľných parametrov. Keď sa hľadá široká zhoda. Keď sa nezanedbáva medzirezortné pripomienkové konanie.

Aby vláda vedela, čo musí riešiť, koho a o čom potrebuje presviedčať v záujme trvajúcich riešení, vládna väčšina nesmie zasahovať do práva každého jedného občana vyjadriť svoju nespokojnosť. Vláda musí ísť do každodenných stretov. A občania by mali oceňovať každú snahu vlády diskutovať. Nech už je to formou účasti v diskusiách, dlhých debát v parlamente až po konštruktívne reakcie na podnety občianskej spoločnosti.

Konajte v rozpore čo i len z jednou vetou v demokratickej ústave a dostávate sa do spoločnosti diktátorov. Samozrejme, že moc chutí príjemne, je návyková. Samozrejme denno-denné predviedčanie všetkých občanov vyžaduje prácu, energu a je únavné.

Vládnite dobre a bude to radosť obojstranná. Aj pre vládcov aj pre občanov.

Share Button

Kancelár ’33 ohlásil zlikvidovanie demokratického volebného systému na Slovensku

Zamyslenie na nedeľu.

Skúste si predstaviť, že máte problém s akýmisi prílepkami na volebnom zozname vášho koaličného partnera. Veľké problémy a teda aj veľké náklady.

Tak si skúste predstaviť, že vymyslíte riešenie, ktoré bude spočívať v tom, aby tieto malé skupiny sebapolitikov (kandidujú len kvôli sebe a svojmu kontu v banke, bez akejkoľvek ideologickej či politickej ambície riadiť krajinu), teda aby tieto skupinky si nemohli zakladať svoje malé politické straničky, ale aby sa museli vždy primknúť ako prílepok na kandidátku sestry s väčším výtlakom.

Skúste si ešte predstaviť, že kedysi dávno to isté urobil Mečiar a dopadlo to tak, že sa pozliepali všetci demokrati a založili si špeciálnu mozajkovú stranu SDK.

No a hrajte to ešte chvíľku so mnou a skúste si predstaviť, že takto presne ako prílepok, sa dostal v roku 2010 Matovič do politiky. A potom bolo aj také, že MOST-HÍD, čo bola naozaj kongeniálne lepítko Maďarov a Slovákov. Všetky tieto prílepky sa po pár mesiacoch či rokoch odlepili. Odlepil sa Matovič od SaS, odlepil sa karatista od Mosta, odlepilo sa KDH od SDK. Vládne koalície vždy mali veľké problémy dovláduť svoje volebné obdobia, slovom…

…slovom, čím viac prílepkov na kandidátkach, tým istejšia koaličná kríza.

Pamätáte? Na začiatku si jeden kancelár ’33 myslel, že obmedzenia pre vstup do volieb pomôžu stabilizovať politický systém.

Buď si môžeme myslieť, že je debil, alebo že chce totálne zlikvidovať demokratické voľby na Slovensku.

Aby som nechodil ďaleko, odcitujem samého seba: „Určite mu nejeblo.“

Pri dnešnom stave volebných preferencii, by vznikla vládna nacistická koalícia Smer+Republika s odhadom 95-110 hlasmi v 150 člennej národnej rade.

V březnových volbách 1933 získala NSDAP 44 % hlasů a v koalici s pravicovou německou nacionální stranou to činilo 53 %. Tak směl po další čtyři roky vládnout pomocí dekretů. Svými diktátorskými pravomocemi upevnil svou moc.

NSDAP 14. července 1933 ustanovila jedinou legální stranou v Německu – ostatní strany byly zakázány. Nový říšský sněm byl podpořen 92 % voličů – zbytek, odpůrci nacismu, odevzdali prázdný volební lístek. V říši bylo schváleno i vystoupení Německa ze Společnosti národů. Zdroj: Národně socialistická německá dělnická strana – Wikipedie

Systém Národní fronty umožňoval kandidovat do voleb v roce 1946 pouze stranám sdruženým v této organizaci. Vyloučena byla Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu (agrárníci) a národní demokraté. Mnoho z bývalých voličů agrárníků pak na svou stranu získali komunisté. Po volbách, které vyhrála KSČ, byly všechny strany Národní fronty přizvány k podílu na moci (tj. neexistovala žádná povolená opoziční strana). Zdroj: Národní fronta Čechů a Slováků – Wikipedie

Premiér Viktor Orbán večer 3. dubna 2022 oznámil své vítězství a vůdce opozice Peter Marki-Zay přiznal porážku. Po sečtení 100 % hlasů získal Fidesz v koalici s Křesťanskodemokratickou lidovou stranou 52,52 % hlasů a v novém parlamentu získal 135 poslaneckých křesel ze 199. Nadále tedy má ústavní většinu. Zdroj: Parlamentní volby v Maďarsku 2022 – Wikipedie

Share Button

Vládny návrh na zmenu ústavy bol len „nosná raketa“ – pravdepodobným cieľom vlády Smeru bolo znásilniť Ústavu s neonacistami pre svoje osobné ciele

Reakcie predsedníctva Národnej rady dávajú priestor na domnienku, že minister za Most bol len užitočnou nosnou raketou. Môžeme sa domnievať, že základným cieľom špičiek Smeru bolo pozametať cestičku pre seba na Ústavný súd.

Môžeme sa domnievať, že v mene svojich osobných politických ambícii výkonný politici Smeru  pripravili pakt s fašistami na zmenu Ústavy. Počas nočného rokovania o pol noci.

V rozprave sa za podporu svojho vlastného návrhu nepostavil ani jeden z formálnych signatárov predkladaného pozmeňujúceho návrhu.

Tak a teraz zrozumiteľne, čo sa to vlastne v NR SR dialo:

Legislatívny proces prebieha obvykle tak, že vláda predloží návrh zákona a NR SR potom rozhoduje, či ho prijme, alebo zamietne. NR SR môže k návrhu zákona pridať akékoľvek pozmeňujúce návrhy.

V NR prebieha proces nasledovne:

  1. prvé čítanie – slúži na rozhodnutie, či sa NR SR bude vôbec predloženým zákonom zaoberať.
  2. druhé čítanie – má dve zložky:
    1. prerokovanie vo výboroch NR SR  – vytvorenie akéhosi poradného stanoviska.
    2. prekorokovanie v pléne NR SR a prediskutovanie poradného stanoviska z výboru
      1. hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli z výboru
      2. hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil poslanec priamo na rokovanie pléna NR SR
  3. tretie čítanie  – definitívne hlasovanie o zákone ako celku

Štandardné zákony potrebujú na schválenie prostú väčšinu prítomných poslancov. Takou väčšinou disponuje vláda s dôverou. Preto jej akosi „automaticky“ prechádzajú navrhnuté zákony.

Opozícia využíva priestor vo výboroch a potom aj v pléne, aby zákony zlepšila/zmenila svojimi pozmeňujúcimi návrhmi.

Občas vláda požiada niektorého svojho poslanca, aby predložil nejaký pozmeňujúci návrh, lebo sa medzičasom ešte zistilo, že je v zákone nejaký technický problém

Občas sa stane, že nejaký vládny poslanec má svoju osobnú agendu a tak obohatí vládny návrh o nejhakú super novinku. V tomto prípade má vláda možnosť stiahnuť celý vládny návrh z rokovania, ak by mala vláda pocit, že poslanci totálne menia ducha zákona.

A teraz prakticky:

Vláda ústami ministra spravodlivosti predložila 24. 8. 2018  akési znenie zákona do NR SR o zmene voľby ústavných sudcov. Diskutovalo sa o obsahu. Koalícia s jednotlivýmik stranami opozície.

Vládna koalácia Smer + SNS+ Most musela diskutovať so stranami v opozícii, lebo na schválenie potrebovala až 90 hlasov. Išlo o ústavný zákon.

Výsledkom rokovania bolo, že sa nedohodli.

Napriek tomu vláda nestiahla z rokovania návrh, na ktorý oficiálne od SaS ani OĽANO nezískala podporu. Šuškalo sa, že si potrebné hlasy vyjednala so Sme-rodina a ĽSNS.

Pri hlasovaní v prvom čítaní sa toto škuškanie potvrdilo, že vláda SMER+SNS+MOST počíta s hlasmi ĽSNS. Vládny návrh získal potrebné hlasy.

Hlasovanie č. 59
Prítomní141
Hlasujúcich140
[Z] Za hlasovalo95
[P] Proti hlasovalo24
[?] Zdržalo sa hlasovania21
[N] Nehlasovalo1
[0] Neprítomní9

Takže NR SR prijala do procesu vládny návrh v jeho vládnom znení.

Po skoro dvoch mesiacoch sme v druhom čítaní – vo výbore

Vo výboroch sa rokovalo a rokovalo. Poradné hlasovanie dopadlo tak, že vďaka jednému hlasu ĽSNS bolo poradné odporúčanie výboru pre plánum také, aby hlasovali poslanci ZA.

10. 10. 2018, Ústavnoprávny výbor NR SR

16. 10. 2018Ústavnoprávny výbor NR SR

Sme v druhom čítaní v pléne NRSR

Na stole je vládny návrh. Otvorí sa rozprava a diskutuje sa. Teda v skutočnosti poslanci  strán SaS a OĽaNO kritizujú vládny návrh ako polovičaté nedostatočné riešenie. Vlády poslanci sa za návrh svojej vlády nedokážu postaviť.

Ako posledný v rozprave vystúpi poslanec Smeru Madej. Rozpráva rozpráva až tu zrazu – predloží vysoko sofistikovaný pozmeňujúci návrh, ktorý radikálne mení spôsob voľby ústavných sudcov, ktorý predložila vláda.

Len nedopatrením má šancu na tento predložený pozmeňovák poslanca Madeja zareagovarť poslankyňa Žitňanská, lebo sa zmenilo poradie vystúpení a ona je nakoniec poslednou.

Už nie je čas na potrebné rozobratie, čo to vlastne predložil poslanec Madej.

V poslednej chvíli si poslanec SaS Osuský uvedomí, akú ďalekosiahlu zmenu ústavy predložil poslanec Madej.

Je skoro 9 hodín večer nasleduje hlasovanie v druhom čítaní:

Pár minút po predložení pozmeňovacieho návrhu poslanca Madeja.

Najprv sa hlasuje o pozmeňovacích návrhoch:  Ups, Madejov návrh, získava 98 hlasov vďaka hlasom ĽSNS.

23.10.2018 20:42:23 Hlasovanie č. 208

Prítomní144
Hlasujúcich144
[Z] Za hlasovalo98
[P] Proti hlasovalo42
[?] Zdržalo sa hlasovania4
[N] Nehlasovalo0
[0] Neprítomní6

Ukáže sa však, že v predloženom návrhu je nejaká formálna chyba a poslanci odhlasujú opakované prerokovanie v druhom čítaní.

Takže sme naspäť v druhom čítaní – rozprava

Otvorí sa rozprava nanovo a poslanci OĽaNO a SaS vo svojich vystúpeniach tvrdo odhaľujú koalíciu Smer+SNS+MOST+ĽSNS+Sme-rodina. Odhaľujú, že predložený návrh poslanca Madeja by donútil prezidenta vyberať napríklad z dvojice Róbert F. a Róbert K.  povinne jedného z nich. A bez diskusie by musel prezident jedného vybrať.

https://www.facebook.com/lubomir.galko.7/posts/10214387528895240

Je tesne pred polnocou – druhé čítanie – Nastáva samotné hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu:

Opäť je tu procedúra hlasovania – najprv o pozmeňujúcom návrhu:

Poslanci SaS a OĽaNO odchádzajú z rokovacej sály, aby bolo všetkým jasné, že ani jeden z nich sa nespojí s neonacistami a nepodporí únos Ústavného súdu do rúk politikou Smeru.

23.10.2018 23:40:49 Hlasovanie č. 214
Prítomní
99
Hlasujúcich99
[Z] Za hlasovalo81
[P] Proti hlasovalo0
[?] Zdržalo sa hlasovania18
[N] Nehlasovalo 0
[0] Neprítomní 51

Málo, málo – potrebných bolo aspoň 90 hlasov.

Smer+SNS+MOST išli do toho hlasovania naplno s vedomím, že to majú so Sme-rodina a s ĽSNS rovnako isté, ako predchdázajúcom hlasovaní.

A ĽSNS si zahlasovala, ako sa jej to hodilo. Nejakú Ústavu majú oni hlboko per rectum.

Nasledovalo tretie čítanie – Hlasovanie o zákone ako celku

Keďže to hlavné, o čo koalícii Sme+SNS+MOST išlo, teda vyšachovanie prezidenta z výberu ústavných sudcov sa nepodarilo do zákona presadiť, už nemal vládny návrh pre politikov Smeru žiadny pôvab a zmysel. 

Poslanec Glváč preto ukazoval poslancom koalície, že nemajú za vládny návrh hlasovať.

Spravodajca z výboru, teda poradný hlas pre plénum o tejto zmene v postoji nevedel, stál chrbtom k poslancovi Gláčovi, pokračoval v šírení pokynu – hlasovať za.

Hlasovanie č. 216
Prítomní
99
Hlasujúcich97
[Z] Za hlasovalo55
[P] Proti hlasovalo1
[?] Zdržalo sa hlasovania41
[N] Nehlasovalo2
[0] Neprítomní51
Niektorí poslanci Smeru, SNS, MOSTU, SME-rodina hlasovali ZA ako im ukazoval spravodajca z výboru. Niektorí už hlasovali podľa podkynu poslanca Glváča.

A ĽSNS si zahlasovala, ako sa jej to hodilo. Nejakú Ústavu majú oni hlboko per rectum.

Zhodnotenie:

Kľúčovým bolo čiastkové hlasovanie o pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil poslanec Smeru Madej.

Keďže toto hlasovanie neprešlo, aj keď Smer + SNS+Most +Smer rodina do neho šli s plným nadasedím, následné hlasovanie o zákone ako celku bolo potom pre koalíciu Smer+Most+SNS bezpredmetné. Bolo to vidieť, ako zmetkovali Glváč (inštruoval zdržať sa) a spravodajca (inštruoval hlasovať za po starom).

Naplno sa tak ukázalo, že predložený vládny návrh bol len „nosnou raketou“ a skutočným cieľom bol obsah Madejovho pozmeňováku.

Všetko indikuje domnienku, že cieľom bolo predložiť tesne (pár minút a o 19:30 večer) pred rozhodujúcim hlasovaní formou pozmeňujúceho návrhu poslanca, takú úpravu voľby sudcov Ústavného súdu, ktorý by bol tam na 12 rokov zabetónoval s imunitou špičky strany Smer.

Ak by nebola v pozmeňujúcom návrhu formálna chyba, máme dnes už úplne inú republiku. Republiku, kde vládne koalícia Smer+SNS+MOST+neonacisti.

Share Button