Archívy značky: kategorizácia liekov

Pri rozhodovaní o 104 miliónoch eur ministerstvo zdravotníctva utají hádam aj striedania dňa a noci

Do kategorizácia liekov, teda do procesu nastavovania regulovaných cien liekov zasahuje mnoho vplyvov, mnoho záujmových skupín. Ide v nej o veľa, o zdravie, o peniaze, o reputáciu.

Balík peňazí, z ktorého financujeme zdravotnú starostlivosť je konečny a teda nie je jedno, ak na jednom konci vydáme neuvážene o pár miliónov viac. Na druhom konci nám budú chýbať. Ak vydáme neuvážene a neobhájiteľne pár miliónov zbytočne na jeden liek, peniaze na zaplatenie iného lieku budú chýbať. A nie len na iný liek, budú chýbať na platy sestier, či financovanie chodu ambulancii.

Významnú úlohu pri efektívnom vynakladaní zdrojov v zdravotníctve hrá verejná kontrola. Verejná kontrola je tu na to, aby mal každý občan možnosť sa presvedčiť, že jeho príspevok solidárneho platcu zdravotného poistenia, bol vynaložený na maximálny možný prínos zdravia. Verejná kontrola brání víťazstvu lobingu nad pacientom.

Bez verejnej kontroly, bez toho, aby sme sa odborníkov pýtali, bez toho efektivitu nikdy nedosiahneme. Ak niečo skutočne pomáha v sebadisciplíne úradníkov, tak je to ich vedomie, že ktokoľvek môže skontrolovať ich prácu. Potom si nikto nedovolí uhnúť od nastavených pravidiel.

Poďme teda po stopách aktuálnej úrovne transparentnosti pri stanovovaní úhrad liekov.

Od januára máme ustanovený Národný inštitút pre hodnotenie zdravotníckych technológii v skratke NIHO. Tento inštitút vydal hodnotiacu správu lieku IMBRUVICA 280 mg filmom obalené tablety tbl flm 30x1x280 mg 13.4.2022, ale podľa riaditeľa NIHO prvé správy, kde môže vziať na seba autorstvo vydajú v júni 2022. Rovnako aj webové sídlo www.niho.sk hlási, že zatiaľ nepracujú. „Webové sídlo Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, na ktorom budú publikované hodnotenia je do konca júna 2022 v procese tvorby.“

Napriek tomu kategorizačná komisia a jej odborná pracovná skupina pre farmakoekonomiku s jedným takýmto hodnotením pracovala. NIHO vypracoval prehľad zahraničných publikácii vzťahu účinnosti k farmakoekonomickým parametrom. Aj keď ktovie, asi to vydal ktosi tajomný na hlavičkovom papieri NIHO. Že by don Bosco?

V tomto prehľade spôsobu úhrad lieku s účinnou látkou ibrutinib citujem:

 4 z 5 agentúr odporúčajú hradiť ibrutinib u pacientov s 1L CLL s TP53/del17p. Ďalšie 2 agentúry odporúčajú hradiť liečivo aj u pacientov s 1L CLL, ak nie je vhodná liečba fludarabínom. CADTH a NICE zároveň podmienili schválenie zľavou z ceny. DR (držiteľ registrácie pozn. autor) na Slovensku požaduje hradenie pre celú indikáciu 1L CLL, čo žiadna agentúra neodporúča, resp. iba IQWiG posudzoval aj podskupinu, pre ktorú je vhodný fludarabín a vydal negatívne hodnotenie.

Na základe takéhoto stanoviska NIHO prijala odborná pracovná skupina pod vedením… Vlastne nevieme pod koho vedením, lebo odborná pracovná skupina sa nepodpísala, len uviedla, že ide o „skupinu B“.

Našťastie zákon prikazuje zverejnenie mien členov kategorizačnej skupiny a aj mien členov jej poradných orgánov na webovom sídle ministerstva. Vo vlastnostiach dokumentu vidíme, že autorkou dokumentu je Mária D., riaditeľka… No vlastne ani nevieme čoho, už dávno na webe MZ nie je zverejnený telefóny zoznam, z ktorého by sa dal urobiť obraz o obsadení ministerstva.

Takže don Bosco a Mária.

Akokoľvek, autorka, alebo autor došli k záveru, že Pracovná skupina odporúča  ibrutinib –  Imbruvica 280 mg tbl. kategorizovať vzhľadom na dobrú účinnosť, bezpečnosť a tolerovateľnosť tohto inovatívneho lieku.“ Pričom kompletne okopírovali parametre idikačného a preskripčného obmedzenia tak, ako ich podal DR, teda držiteľ registrácie. 

Následne kategorizačná komisia väčšinou hlasov odporučila ministrovi zaradenie v zmysle podaných parametrov od držiteľa registrácie.  V oficiálnom zápise sa neuvádza žiadne „menšinové stanovisko“.

O čom sa rozhoduje? O nič menšom ako o celkových nákladoch v hodnote 104 236 601,00 eur za prvé 3 roky používania lieku IMBRUVICA tbl.

Stojí si Národný inštitút NIHO za svojou prácou, keď vlastne podľa svojich slov liek IMFINZI nehodnotil? To je naozaj dôležitá otázka, pretože zákon o stanovovaní úhrad liekov hovorí, že keď ministerstvo prijme iné stanovisko ako odporúčal NIHO, tak je povinné uviesť “ V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania a dôvody odchýlenia sa od odborného odporúčania poradných orgánov podľa § 91 ods. 2 a odborného hodnotenia inštitútu

Vďaka transparentnosti dnes vieme, že kategorizačná komisia takého odôvodnenie odchýlenia zatiaľ nevydala.

V oblasti transparentnosti bude ešte horšie. Držitelia registrácie, teda farmaceutický výrobcovia, ktorí žiadajú o zaradenie úhrad liekov, neustále argumentujú, že desiatky a desiatky údajov a informácii, ktoré vyžaduje štát pre kvalifikované rozhodovanie, sú obchodným tajomstvom. Novela zákona 363/2011 o spôsobe úhrad liekov, ktorá je aktuálne pred bránami parlamentu, prináša mnoho ústupkov farmaceutickým firmám v transparentnosti. Napríklad v tom, že firmy budú môcť sami označiť čo je pre nich obchodné tajomstvo.

Už dnes na príklade kategorizačného procesu lieku Imbruvica tbl. vidíme, ako sa vďaka netransparetnému konaniu dokáže stratiť kľúčové porovnanie pre rozhodovanie o úhrade liekov. Už dnes sa dokážu stratiť informácie o zodpovedných osobách a teda nie je možné verejne dohliadať a zabrániť prepojeniu rozhodovania s farmaceutickým priemyslom. Pritom NKU vo svojej hodnotiacej správe chýbajúce informácie o osobách už kritizoval pred rokmi.

Už dnes v komunikácii medzi farmaceutickou firmou a ministerstvom čítame vety ako „Návrh znenia riadku lieku je zašifrovaný“ (informácia o konečnej skutočnej úhrade). To je riadok kategorizačného zoznamu, kde je vidieť výška zľavy, ktorú firma poskytla, aby sa vôbec vošla do parametrov podmieňujúcich na Slovensku kategorizáciu lieku.

Verejnosť môže len špekulovať o výške zľavy, ktorú firma poskytne systému solidárneho poistenia. Bolo to dosť? Nedalo by sa vyjednať aj viac? Neplatíme nakoniec za ten liek viac ako v zahraničí? Že ho budeme uhrádzať aj na také indikácie, kde to vzhľadom na účinnosť iné krajiny nie sú ochotné, to už z uvedenej dokumentácie vieme.

Už dnes čítame v podaní vety ako „Na základe požiadavky MZ zo dňa 28.3.2022 o opätovné predloženie podkladov, ktoré obsahujú dôverné informácie, by sme radi informovali, že všetky požadované dokumenty boli opätovne predložené cez Iné podania zaheslované a rovnako aj heslá boli poskytnuté MZ cez Iné podania.“ Aké iné podania, keď zatiaľ platná právna úprava požaduje všetky informácie zverejňovať na portáli kategorizácie?

Už dnes čítame v podaní vety ako „Vzhľadom na obsah dôverných informácií predkladáme nasledovné prílohy prostredníctvom neverejnej zóny: 1) Model dopadu na rozpočet 2) Model nákladovej efektívnosti…“ Toto sú kľúčové parametre či vôbec liek za požadovanú cenu hradiť. Áno, sú to vysoko odborné texty, ktoré dokáže čítať len špičkový odborník. No nie je ich málo a už len možnosť, že vaše čísla môže eventuálne niekto niekedy podrobiť kritike, už to je významná nástroj, aby nedochádzalo k lobingu.

Kategorizačné komisie pre lieky a pre zdravotné pomôcky rozhodujú o 1/3 z rozpočtu zdravotníctva, teda o… No vlastne nevieme aké sú skutočné náklady na lieky, lebo NCZI sa rozhodlo v roku 2019 prestať zverejňovať mesačné náklady za jednotlivé lieky skutočne zaplatené zo solidárneho systému.

Zamestnanci NIHO si do vyhlášky, ktorou sa stanovujú hodnotiace parametre ich práce napísali, že hodnotenie zmyslu tejto inštitúcie bude prvýkrát vykonané v roku 2025. Takže dovtedy ani nebudeme vedieť, či si štát zabezpečil dostatočne kvalitný dozor nad efektivitou úhrad za lieky.

Pri takomto trende v transparentnosti by som sa nečudoval, ak by sme sa dočkali od MZ zákazu zverejňovania informácie, či je deň alebo noc. Veď to môže byť obchodné tajomstvo súvisiace s tým, že hodnotený liek môže byť podávaný len pred spaním.

Share Button

Inovatívny farmaceutický priemysel by chcel zaviesť povinnosti, ktoré ruinujú financovanie zdravotníctva

Pre predstavu, v akom prostredí lobizmu sa rodí nová právna úprava pre nastavovanie cien liekov.

Jedna z lobistických skupín, AIFP (Asociácia inovatívneho priemyslu, navrhla v rámci pripomienok, aby sa taxatívna povinnosť zmenila len na odporúčanie a jednu z možností.

Vysvetlenie detailu pre laickú verejnosť:

Pri inovatívnych liekoch hovoríme o šialených peniazoch. Pritom to nie je už tak, že by išlo o totálne novú liečbu daného ochorenia. Väčšinou ide o nový spôsob liečby daného ochorenia. Takže štát už má nejakú predstavu, koľko by mala maximálne táto nová liečba stáť, aby to bolo farmako-ekonomicky efektívne.

Preto dobrým riešením je, uzavrieť medzi poisťovňou a výrobcom dohodu, kde sa vyčísla celkové ročné náklady solidárneho poistenia na tento liek. A ak by ročné náklady túto sumu prevýšili, tak to výrobca štátu zaplatí, de fackto taký doplatok za lieky, podobne ako u pacientov, akurát tu to zatiahne u konkrétneho lieku výrobca.

Totiž, tá celková hodnota ročných nákladov, ak je šialene veľká, tak odčerpá peniaze na liečenie pomocou iných liekov a mohlo by dôjsť k diskriminácii v prístupe k liečbe na iné ochorenia. Proste a jednoducho povedané: Nemôžeme dať všetky peniaze zo solidárneho systému na lieky pre 184 pacientov s touto konkrétnou rakovinou s vedomím, že nebudú peniaze na zaplatenie liečby pre iných 184 pacientov s inými ochoreniami.

Strašne by som chcel mať na liečenie nekonečný rozpočet. Ale máme len cca 6 miliárd eur. Po minutí posledného eura z tohto balíka už proste nie je ako zaplatiť sestry, lekárov, lieky, kúrenie v nemocniciach, ani ten toaleťák a obnoviť príbory.

Zmluva o maximálnych úhradách za rok

Naše MZ navrhlo, že takéto ujednanie o záväznosti ročných nákladov lieku bude povinná súčasť každej zmluvy, ak bude takáto zmluva potrebná vzhľadom na vysokú sumu lieku, ktorú si zapýtal výrobca.

Samozrejme, farmaceutická firma uzatvára takúto zmluvu dobrovoľne a dobrovoľne sa zaväzuje k dodržaniu týchto celkových ročných nákladov štátu na ich liek. Keďže ide o nové, ešte málo používané lieky, farmaceutická firma potrebuje, aby jej liek bol používaný, hodnotený a získal čo najviac pozitívnych referencii, aký je to super zázračný liek. Tých motivácii na strane farmafirmy je veľa. Preto je tento systém dohôd obojstranne dobrý.

Poisťovňa získa pre svojich občanov liek za rozumnú cenu, vie plánovať náklady a farmaceutická firma získa referencie o kvalite a zisk z lieku.

Doteraz dobré.

Teraz príde lobing AIFP – navrhujú, aby sa toto povinné ustanovenie stalo len odporúčaným, nepovinným v takejto zmluve.

Takže keď úmyselne podstrelia celkové náklady (dumping ako vyšitý), čím si

  • zabezpečia splnenie nákladovej efektivity, (to je to porovnanie s liekmi na iné ochorenia)
  • alebo vyradenie zo sprísnených kritérii, ak „je to liek s významným vplyvom na rozpočet“, (drahé terapie majú prísnejší režim z princípu)
  • alebo splnia kritéria pre orphany (lieky na super zriedkavé choroby, ktorými trpí len 5-10 ľudí majú iný, jednoduchší režim rozhodovania)
  • čím súčasne skomplikujú priamej konkurencii súťaž nákladovej efektivity,

tak MZ pokojne bude môcť uzavrieť zmluvu BEZ požiadavku na preplatenie tejto chyby zo strany dovozcu/výrobcu. Takže uzavretie takejto zmluvy nebude porušenie zákona zo strany spriazneného zamestnanca MZ.

Úkrok stranou – zoštátnenie

Áno, nie je to preklep, že doteraz som písal o poisťovni a teraz sa tu zrazu objavilo MZ, teda štát. Jedným z návrhov MZ je, aby prešla kompetencia uzatvárania týchto zmlúv o zľavách a maximálnych nákladoch z doterajších poisťovní na MZ. Prečo si v OĽaNO myslia, že štátny úradník bude o cene lieku vyjednávať lepšie ako súkromníkom platený zamestnanec poisťovne, to netuším.

Máme našu 40 ročnú históriu a 110 ročnú zahraničnú históriu, že štát je úplne najviac najhorší vyjednávač o cenách. Navyše, sú to práve poisťovne, ktoré prirodzene, takým tým trhovo prirodzeným spôsobom, sú na strane škrtenia výdavkov. Proti tomuto má štát plne k dispozícii svoje regulačné nástroje, aby vyžadoval od poisťovní maximum zdravia pre občanov.

Systém bŕzd a protiváh – najvleší nástroj riadenia štátu v demokratickej spoločnosti. Tu sa toto vzdávame.

Koniec úkroku stranov.

Čo tým chce AIFP dosiahnuť?

Keď by bola zmluvná dohoda, že solidárne poistenie za daný liek zaplatí 50 000€, ale skutočnosť bude za 80 000€, tak sa nič nestane. Pritom to, že sa dohodlo na 50 000€ umožnilo vôbec tomu lieku byť na Slovensku plne hradené zo solidárneho systému.

V súbehu, že sa má zaviesť kopa začierňovania informácii (o tom nabudúce) sa tak vylúči jediný funkčný a automatický nástroj na postihnutie farmaceutickej firmy za dodanie nesprávnych podkladov pre rozhodovanie o skutočnej cene lieku.

Fascinujúca drzosť AIFP.

AIFP kam sa pozrieš

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa objavili nápadne podobne pripomienky s „náhodne“ úplne rovnakým dosahom, ak by boli od MZ zapracované, v podaní rôznych inštitúcii. Zaujímavé to nastane, keď si rozoberieme členov týchto inštitúcii na prvočinitele. V každej takejto, ako je napríklad ZCHFP (Zväz chcemického a farmaceutického poriemyslu), alebo AmCham Slovakia (Americká obchodná komorta) je buď celé AIFP, alebo jej najvýznamnejší členovia, zúčastnená.

Na hulváta sa vec udiala na zasqadaní ZCHFP, kde predložili viac ako 40 stranový dokument na 30 minútové rokovanie. Útok časom ako vyšitý. Keď niekto zaútočí časom, na 100% nemá dobré úmysly.

Kam s nimi?

Nerudovská otázka, kam s pripomienkami od AIFP je pre mňa už niekoľko rokov jasná. Čím dlhšie sa v tejto oblasti liekových politík pohybujem, tým dostávam viac potvrdení svojho presvedčenia:

Návrhy AIFP majú dva základné pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

  1. Ak urobím presný opak, tak na 100% budem šetriť náklady solidárneho systému
  2. Ak pripomienky AIFP hodím do koša bez prečítania, tak do doložky vplyvov môžem na 100% zapísať pozitívny vplyv v duchu bonmotu: „Polovicu prihlášok uchádzačov rovno hodím do koša, čím zvýšim kvalitu tých ostatných, lebo som práve vyradil večných smoliarov.“
Share Button

Ako vzniká škoda 9 miliónov eur na zdravotnom poistení v podaní dream teamu ministra Krajčiho

Antidiabetikum s účinnou látkou merformin slúži na žmýkanie inzulínu z Langerhansovych ostrovčekov. Ako sa píše v SPC dokumente prípravku Glucophage:

Pacienti, ktorí užívajú vysoké dávky metformíniumchloridu (2 až 3 g denne), môžu užívať namiesto dvoch filmom obalených tabliet Glucophage 500 mg jednu filmom obalenú tabletu Glucophage 1000 mg.

SPC GLUCOPHAGE 1000 mg – ADC.sk

Napriek tomu navrhuje dream team MZ rozdelenie úhradovej skupiny tak, že sa bude pre každé miligramy stanovovať cena samostatne.

Veterinárne zdôvodnenie? Citujem:

„Lieky s inou dávkou účinnej látky zaradené v jednej úhradovej skupine nie sú z medicínskeho hľadiska vzájomne zameniteľné, avšak, vzhľadom na ich zaradenie do úhradovej skupiny sa z úhradového (finančného) hľadiska za zameniteľné považujú.“

Autorom zmien je Dream team ministerstva zdravotníctva v zložení veterinár, generická právnička, politológ a religionista menovaný ministrom Krajčim za OĽaNO.

Ide o personálny prienik s tímom, ktorý pracoval v roku 2017 na novele, ktorá spôsobila zvýšenie ročných nákladov za tie isté lieky pre tých istých pacientov a za lieky na zriedkavé choroby s často dubióznym prínosom pre zdravie pacienta, o 100 miliónov ročne. Ale rozhodne s prínosom hodným osobitného zreteľa pre farmaceutický priemysel.

Takýchto zmien je v navrhovanej novele vyhlášky MZ 435/2011 neúrekom, a týkajú sa 1675 liekov z celkových cca 4291 kategorizovaných položiek v júli 2020. Teda revíziu úhrad postihne 40% liekov vydávaných na recept.

Príkazy všetkým, peniaze len na liečbu 60% občanov krajiny

Ministerstvo vyčíslilo negatívny vplyv na verejné poistenie v hodnote cca 9 miliónu eur. To znamená, že pred zmenou týchto 9 miliónov eur bolo vyzbieraných vo forme doplatkov, alebo cena lieku bola nižšia ako sa plánuje po aplikácii novely vyhlášky.

Po aplikácii novely vyhlášky bude musieť celkové zdravotné positenie vynaložiť o 9 miliónov eur viac ako pred novelou vyhlášky.

To znamená, že ministerstvo zdravotníctva ako regulačný orgán rozhodlo, že náklady všetkých zdravotných poisťovní na lieky sa zvýšia o 9 miliónov eur.

Súčasne je tu rozhodutie, že vrámci dofinancovania zdravotníctva bude dofinancovaná len a len VšZP hodnotou 100 miliónov eur.

A čo alikvotná časť z tých 9 miliónov, ktorú budú na základe regulácie štátu musieť za lieky zaplatiť Dôvera a Union?

Áno, viem si predstaviť, že existuje virtuálny účet, kde na začiatku je tá machinácia s 400 miliónmi eur vytiahnutými Pentou z Dôvery. A postupom času sa rôznymi opatrenia založenými na definovaní nároku pacienta, táto suma späť vynaloží na zdravotnú starostlivosť poistencov Dôvery.

Popretie vlastných predsavzatí

Potom tu máme dokument ministra Hegera, náhodou tiež z OĽaNO, ktorý v dokumente reforiem píše:

Slovensko dáva na lieky väčšiu časť verejných výdavkov na zdravotníctvo (19 %) v porovnaní s krajinami V3 (13 %), zlepšenie nákladovej efektívnosti môže priniesť výrazné úspory. Zvýšenie hodnoty za peniaze v liekovej politike je spojené s objektívnym analyzovaním prínosov a nákladov aj u liekov, ktoré sa v minulosti vyhli posudzovaniu, rozširovaním centrálnych nákupov liekov a dokončením elektronizácie v predpisovaní. Tieto opatrenia uvoľnia zdroje pre iné oblasti zdravotníctva.

Takže OĽaNO vie, že podiel nákladov na lieky je významne mimo priemer EU. Napriek tomu navyšuje výdavky zdravotného poistenia na lieky. Napriek tomu to robí ministerstvo pod vedením Krajčiho, náhodou tiež z OĽaNO, bez analyzovania prínosov a nákladov.

Potajomky

Široká diskusia v koalícii o tom, aká bude filozofia nastavenia úhrad a doplatkov za lieky? Zabudnite. Aj táto vyhláška sa pripravuje za zavretými dverami veterinárneho lekárstva sekcie humánnej farmácie.

Návrh vyhlášky nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Oprava 16.10. 2020 13:20: Klasické MPK bolo k dispozícii od 15.10-23.10. Bol vynechaný proces odsúhlasovania v zmysle pravidiel pre technické predpisy v rámci krajín EU medzi sebou navzájom.

Škody presiahnu 9 miliónov kvôli indukovanej preskripcii

Zruš doplatok posilníš indukovanú preskripciu

Čo je zadarmo, to si ľudia nevážia. Vyberú liek v lekárni, ale doma neužijú. (Veď to poznáte, ako v tom vtipe, aj pacient chce žiť.)

Lekár nemá ani najmenšiu zábranu predpisovať, veď „to nič nestojí“ a vždy sa to dá zdôvodniť ako oprávnené.

Napríklad v predchádzajúcom článku rozoberané statíny. Pre veľké percento pacientov je na výber ľahká cesta – jedna tabletka denne. Alebo ťažšia cesta – urobiť diétne opatrenia. Slošne povedané – nežrať slaninu a bôčik, ale zobať naklíčenú pšenicu. Ak má pacient doplácať, už uvažuje…

Podobne aj ATB – je to pre absolventov vysokej školy života divné, ale ak majú doplatok, tak si pacient zváži, či „pre istotu“ na chrípku antibiotiká. Naozaj sú na to výskumy, ktoré ukazujú zmenu správania pri predpisovaní ATB a nižšiu rezistenciu v krajinách s doplatkami na antibiotiká.

Ak je pre pacienta za nulu eur, liek za 20€ alebo za 50€ úhradu poisťovne na tú istú chorobu, tak z lieku za 50€ môže byť väčšia provízia na postmarketingovú štúdiu vo forme seminára na Bahamách. Preto je pre systém verejného zdravotníctva dôležité, aby takto ekvivalentné lieky mali aj rovnakú cenu za DDD (odborníci vedia, čo je DDD). Teda boli v jednej spoločnej úhradovej skupine. Inak poisťovňa krváca. Ten návrh ide presne opačne.

A príklad za všetky – zajacove dvadsaťkorunáčky znormalizovali počty návštev smerom k priemeru v EU.

Sumár ako vzniká škoda vyše 9 miliónov eur

  • Medové pozlátko, za ktorým sa schováva skutočný cieľ finančného prospechu.
  • Popretie ústavného všeobecného a rovného prístupu k zdravotnej starostlivosti.
  • Absolútne protichodné konanie vlastných ministerstiev v správe rovnakej politickej strany. Neexistencia dlhodobých cieľov a nadčasových ideí.
  • Tajné čachre bez diskusie s legitímnymi politickými partnermi.
  • Neznalosť elementárnych učebnicových farmaceutických znalostí.

Fakty, citácie vlastných dokumentov OĽaNO, učebnicové vedomosti, odborná erudovanosť farmaceuta – profesionála v oblasti liekov. Kto iný ako farmaceut, profík na liekovú politiku a elektronizáciu zdravotníctva má prinášať oponentúru a dobré návrhy? Tak nech sa páči, rozprášte ich, keď si myslíte, že to ide lepšie.

Ako som mnohokrát povedal: Moja ruka je natiahnutá v ponuke spolupráce strany SaS pri formulovaní liekovej politiky koalície OĽaNO, Sme-rodina, SaS a Za ľudí. SaS pripravila najlepšie hodnotený volebný program v oblasti zdravotníctva, SaS disponuje ako jediná profesionálmom na lieky v politických kruhoch.

Share Button