Poraďte mi, ako mám moju milovanú vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím?

Odpoveď a vysvetlenie vedca bezradnému laikovi.

Tak jsem si v populárně přežvýkané zprávě lékařské fakulty Harvardu početl o tom, co lékaři aktuálně ví o fungování a podpoře imunitního systému. T buňky a bílé krvinky pomáhají, ale když jich budeme mít více, bude imunita lepší? Nevíme. Vitamíny? Mohly by pomáhat. Ale pomáhají? Není prokázáno. Echinacea, ženšen? Žádné pozitivní výsledky. Stress a pocit osamělosti? Jisté spojení existuje, ale jaké? Nikdo netuší. Jsou elitní zimní sportovci více náchylní nebo odolnější infekcím? Nelze odpovědět. Pomáhá otužování? Není prokázáno. Hergot, může mi někdo říct, jak se tahle věda může brát seriózně?

Chápem, laika chytá zúfalstvo. A teraz si predstavte, čo ja, ako vedecky založený, prírodovedne mysliaci človek, si mám o svojej vlastnej vede myslieť?

Bolo by to na mašľu, keby ma nebol býval bol na začiatku mojej vedeckej dospelosti poučil môj školiteľ.

Keď som písal diplomovku, zmätený som zašiel za školiteľom, že som našiel práce, ktoré hovoria, že sa nami meraný parameter P pôsobením látky L zvyšuje. A tiež som našiel práce, ktoré dokazujú, že sa meraný parameter P pôsobením látky L znižuje. Školiteľ ma s neskrývanou radosťou upokojil konštatovaním: „Aspoň sa máme kam pridať, nech už nám vyjde čokoľvek.“

Čím viac toho z oblasti prírodných vied vieme, tým viac a intenzívnejšie rastie neistota. Je to preto, že si uvedomujeme komplexnosť živého systému. A čím viac toho vieme, tým máme väčší problém postaviť pokus tak, aby bol vedecky nenapadnuteľný.

Raz som sa rozprával s jedným  docentom chemického inžinierstva. Znalí vedia, že je to dosť špičková časť chémie. Na debatu sme mali hafo času, chystali sme pahrebu na grilovanie. Keďže je to rodinný príslušník, rozoberali sme príčiny symptómov. Nakoniec našu debatu uzavrel slovami: „A nakoniec zistíme, že je ten systém tak multiparametrický, že nie je možné  určiť príčinu.“ Ja som dodal niečo v zmysle, že má vzhľadom na princípy štatistickej matematicky rozhodne pravdu a šli sme grilovať. Pahreba bola už z pohľadu objektívneho vedeckého posúdenia tak akurát.

Inak to ani dopadnúť nemohlo. Obaja sme vedecky mysliaci, máme nejakú tú skúsenosť s axiómou „Matka príroda je suka“. A keď sa masť nechce topiť, tak namiesto priloženia polienka pod kotlinu navrhneme, že by sme mohli znížiť tlak. A rozhodne, zdôrazňujem rozhodne, nikdy nerobíme pokusy v piatok poobede.

Navyše, čím viac toho vieme, tým viac mýtov, legiend a pocitov dokážeme vyvrátiť. A že ich je. Veď ostatných 10000 rokov (áno, desaťtisíc rokov ak nie stotisíc) sme žili v duchu „prianie je otcom riešenia“. Len a len posledných 50-70 rokov sme schopný robiť ako-tak vedu. Za tých 10000 rokov sa nahromadilo mýtov a legiend a pocitov až hrôza na tú kopu pomyslieť.

Súkromne si toto obdobie pomenúvam ako Obdobie ľudskej hlúposti. Časť z toho čo náš nešťastník vymenoval je z tejto desaťtísícročnej zbierky ľudskej hlúposti. Áno, nazvime týmto pravým menom 99% medicíny stredoveku. A keby len stredoveku.

Môj docent farmakológie nám na poslednom seminári semestra povedal: „Priatelia, vôbec vám to skúškové nezávidím. To my keď sme študovali, to bolo samé mechanizmus účinku neznámy. Skúste mi to o dva týždne na skúške povedať vy a uvidíme sa na skúške opakovane, kým sa tie mechanizmy nenaučíte.“

Skutočne, reálne vedomosti, múdrosť, pravda vo farmácii, to je otázka posledných 50-60 rokov. A dúfame, že sa nenájde zas nejaký Heisenberg. Och, ako dúfame!

Vedec musí riešiť tony nahromadenej hlúposti z minula a súčasne sám občas splodí pekné hlúposti. Časť z toho, čo náš nešťastník vymenoval je z ranného obdobia vedy, ja tomu hovorím – Obdobie vedeckej  hlúposti.  Veda sama plodí hlúposti. Múdrosti a pravdy je vo vesmíre šírom poskromne. Navyše sa ten vesmír, sviňa jedna matkou sukou splodená, neustále rozpína. Takže koncentrácia múdrosti permanentne klesá.

Sprvoti sa mnoho vecí zdá ako prelomový objav pravdy a múdra. No prvý kolega, ktorý idúcky náhodou okolo vám poza chrbát nahliadne na vašu prácu a uvidí do očí bijúcu chybu, rozpor, nevedomosť pri konštrukcii parametrov a pokusu. Nikdy nedúfame dostatočne silne!

No a potom, keď už teda prídete skutočnej pravde na koreň, objaví sa vztýčený prostredník na Vltave dôsledok ďalšej z hlavných vedeckých axióm: „O všetkom pochybujte.“

No povedzte mi teraz, keď ste zas o trochu múdrejší, ako mám túto moju vedu brať seriózne ja, ktorý do nej vidím a celou svojou mozgovňou ju vrúcne milujem?!?

Share Button

České voľby – naozaj už len Cimrman ostal

A veď čože, niekto to za nás vyrieši. Hlavne aby sme si nepokazili kádrový profil a nezakázali nám kutilovanie. Že?

Jihlavský radní Erich Janderka je v ODS od jejího založení. Přes dvacet let. A přestože dál zůstává jejím členem, letos poprvé své mateřské straně nedá hlas ve volbách.

„ODS teď vlastně nic nenabízí. Bude volitelná, až přestane se socialistickou rétorikou a se socialistickým chováním. A také až vymění svoje vedení na oblasti, na kraji a samozřejmě nejvyšší vedení,“ zdůvodnil občanský demokrat Janderka, proč letos podpoří konkurenční Stranu svobodných občanů.

Zdroj:  ODS jsou jen úsměvy a prázdné fráze, tvrdí členové a dají hlas jiným – iDNES.cz.

To je tak neuveriteľné. A tak charakteristické pre aktuálnu situáciu v českej spoločnosti.

Nenaštvať, neriskovať, nevybrať, neprevziať zodpovednosť, neuraziť.

Leda ak, tak vybrať prepojenie biznisu a politiky. Leda ak vybrať kult osobnosti. Leda ak detskú naivitu. Leda ak Ľudové milície riadené Hlasom Ameriky. To všetko v sobotu v českých voľbách vyberie malý zakomplexovaný priposraný čecháček.

Viete, demokracia je skvelý nástroj nastavujúci zrkadlo. Čokoľvek sa čecháčkom predhodí, tomu uveria. Ponúkala by sa veta o tom, ako sa budú ponáhľať na záhradky a chalupy. Hlavne aby to kutilovanie bolo, že? Ale veď dokážu vybrať niekoho, kto im priamo sľúbi, že kutilovanie zakáže. Len aby to kutilovanie ostalo. WTF?!?

Viete, každý jeden z politikov, čo sú na tých papierikoch musel prejsť nejakým výberom. Okrem tých dvoch prípadov kultu osobnosti, všetci prešli nejakým prvotným výberom. Preto tá volebná ponuka je, skutočne je tým, čo si prajú českí občania.

Zle sa stalo pred dvomi – tromi mesiacmi. Pred rokom, pred dvomi… Vtedy, keď priposraný čecháček na programovej, výberov konferencii svojej strany súhlasil s nezmenenou líniou strany. Chudák a teraz ho mám ľutovať, že si nemá z čoho vybrať?!? WTF?!?

Nie, teraz už len občania ČR zbierajú plody svojho dlhoročného cimrmanovského postoja k demokracii.

Viete, demokracia ktorú prevádzkujú v Českej republike je zastupiteľskou demokraciou. Výber zástupcov, to je to, na čom záleží. Sú to zástupcovia voličov. Sú to myšlienky voličov, ktoré budú 4 roky prezentovať. Ale človek je múdry, až keď už netreba.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému.

Zdroj:  Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu? | M+M+M+M (4M).

 

V sobotu večer ma nečaká žiadne dobré písanie. To, čo ukazujú prieskumy nie je  nič, čo by podporovalo  občiansku spoločnosť či slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Sú to len voľby pre získanie štátnych platov a pohodlný osobný život z daní voličov. A títo voliči s tým cez víkend budú súhlasiť.

Pod čiarou: Tak čo, v piatok večer bude prejav a volebná zábrana?

 

Share Button

Dane a smrť. Niekto to zaplatiť musí.

Nuž, ako som bol býval bol ukázal vo svojom nedávnom článku, keď sa zvyšujú náklady, treba siahnuť do rezerv. Keďže sa zvýšila daň zo zisku, tak som si posvietil na DPH zo zahraničia.

Nie že by moja firma žiadne dane neplatila. Dokonca platí už aj zálohu na daň. To sa jej našťastie toho roku darí pokryť a už sa teší (moja firma, aby nedošlo k omylu, že kto sa to teší) na tohtoročný preplatok.

Mojej firme by to bolo teda jedno, že chcú zaviesť minimálnu daň. To len ja mám isté psychologické limity platiť niečo za nič.

Licencie si budú musieť kupovať len obchodné spoločnosti, živnostníkov sa novinka nedotkne.

Suma 120 miliónov eur by sa vyzbierala, ak by vyše 160-tisíc slovenských podnikov zaplatilo za rok v priemere približne 700 eur. Kažimír povedal, že oni rátali možný výnos pri priemernej sume tisíc eur.

Menší podnikatelia môžu v skutočnosti zaplatiť za licenciu menej.

Zdroj:  Dane pre firmy zasa dvihli, Smer ich chce aj od stratových | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Tých 1000€ deleno 12, to znamená čistý zisk cca 85€. To hádam firme prinesiem, aby s tým nemala problémy. Ak jej prinesiem mesačne 85€, zaplatí tak akurát tú daňovú licenciu.

Spomenul som, že som na administratívne papierovačky lenivý. A to je moja najväčšia rezerva. Takže už asi nebudem zahadzovať bločky za pár eur, ale pekne z každého firemného nákupu bude vratka z DPH.  A aj na bločky z nafty si už dám väčší pozor. Už sa žiaden zapotrošený nestane mojim osobným totálnym nákladom, ale pôjde tam, kam patrí. Do jej nákladov. Centík k centíku tých 85€  mesačne dám z tých rezerv dohromady. Veď hovorím, že som na tieto papierovačky lenivý. Rezervy sú fakt veľké.

Niekto to zaplatiť musí.

Škoda že nemám ďalších zamestnancov, to by som hneď vedel, kde tých 85€ vziať. Napríklad by sa tri-štyri hodiny mesačne nepotulovali na Facebooku, ale by ich pekne vyfakturovali zákazníkom.

Veď hovorím, že niekto to zaplatiť musí.

Ale zatiaľ je to dobré, firemné školenie počas leta pre svojich zamestnancov moja firma ešte organizovať asi nebude.

Pozor pozor! Pre nepozorných upozorňujem, že tých 85€ mesačne musím niekde zarobiť firme a ona si ich nechá. Ja z nich neuvidím nič. Až všetko nad túto sumu pôjde na môj plat na platy prípadných ostatných zamestnancov a na ostatné náklady vynaložené na dosiahnutie obratu..

Veď hovorím, že niekto to zaplatiť musí.

Pri dani 22% tých 1000€ za licenciu zodpovedá čistému zisku okolo 5000€. To len aby som vedel, pri akom čistom zisku už bude mať firma konečne normálne 22% zdanenie a nie 100% zdanenie. Viete, v konzultačnej firme ako je tá moja, je podnikanie hra z nulovým súčtom. Teda skoro, teda donedávna.

Ako som hovoril, odteraz tých 85€ mesačne niekto musí zaplatiť.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Už sa hrozím toho, ako vypisujem žiadosti na dotácie. Fuj.

Share Button