EU sama o sebe, požičia na svoje triko miliardy a odovzdá ich členským krajinám. No to mně vomejou.
Krajiny dostanú kopu prachov a ešte ani netušia na čo to minú. No to už rovno doneste nosítka.
Normálne pravicové je obzrieť sa po nevyužitých príležitostiach, nepokrytých úlohách, neriešených požiadavkách zákazníkov-občanov. Vyrobiť projekt, dať dohromady kalkuláciu – teda na čo a koľko to bude stáť.
Nasleduje zamyslenie sa, či to stojí za to, teda či je vôbec niekto ochotný to za tie prachy kúpiť. V prípade štátu, či to zapadá do morálnych a etických princípov spoločnosti a či to vôbec občania svojho vlastného štátu potrebujú.
A až keď všetko toto prebehne, keď to skončí uspokojivými odpoveďami, tak až vtedy sa zháňajú na to peniaze.
Aby aj moje deti, inžinier, zememerač a veterinár pochopili:
Reálna potreba legitimizuje výdavok. Nikdy nie naopak – to že mám na účte peniaze nelegitimizuje nákup každej hovadiny.
Kým občan môže robiť v slobodnej krajine slobodne aj hovadiny, teda nakupovať a míňať bez reálnej potreby, štát má z demokratickej Ústavy jedno obmedzenie, ktoré odlišuje demokratickú krajinu od východnej džamahírie. A tým obmedzením je článok 2 odsek 2:
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky – SLOV-LEX
Všetci by chceli žiť ako Dáni v Dánsku, ale ono to chce tie zákony aj dodržiavať. Nie preto, že je to napísané v zákone, ale preto, že sa patrí dodržiavať zákon, aj keď sa nik nedíva.
Na pozície ministrov nepatria biskupi, aj to máme napísané v ústave a aj tak nič. Normálne je ctiť demokratické princípy krajiny, vrátane článku 1 odsek 1.
Za diaľnice sa na Slovensku platí formou elektronickej diaľničnej známky, aj to máme napísané v zákone, lebo sme sa tak systémom zastupiteľskej demokracie dohodli. A platí to aj vtedy, keď sa nik nepozerá. Takže normálne je si diaľničnú známku kúpiť.
Normálne je, keď sme sa dohodli, že EU nebude dlhovou úniou, že EU nebude vlastniť dlhy členských krajín.
Normálne je mať politické strany založené na ideových princípoch, nie strany jedného muža.
Byť členom ideovej strany pomáha držať sa svojich zásad, aj keď sa šéf nepozerá, aj keď by ste nemuseli, veď máte moc a psi nech si brešú. SaS je ideová strana, takže máte istotu, že keď potrebujete posúdiť nové udalosti, stačí načrieť do ideových základov.
SaS je liberálna pravicová strana. Ja som pravicový liberál. A to sú tie východiská.
Normálne je…
Napríklad, aby štát vytváral priestor, formoval pravidlá, definoval obmedzenia, samotné podnikanie, produkciu výrobkov a služieb má nechať štát na súkromný sektor. Štát potrebuje na svoje fungovanie, na plnenie svojich neodcudziteľných sociálnych úloh peniaze. Jediný príjem štátu je z daní jeho vlastných občanov. Občania proste musia podnikať, inak nemá kto platiť dane.
Keď podniká štát, tak zisky štátnych firiem sú len iná forma daní, alebo neopodstatnené predraženie. Dane, zas v zmysle ústavy, musia byť dané zákonom. neopodstatnené predraženie je trestné. Takže podnikanie štátu bez zisku? Bez zisku ale nemá zmysle podnikať. Naprie tomu, že máme 103 ročnú ruskú skúsenosť, 40 ročnú československú a čerstvú 20 ročnú venezuelskú, furt to bude nejaký objaviteľský idiot skúšať.
Tak prečo chce Matovič a Remišová brať občanom chlieb a štátu príjmy z daní?
Nie je rozdiel v podnikaní štátu v IT alebo v plastových oknách. Vždy to stojí za exkrement a veľa peňazí, výsledok je zas len a len Kičura, občas nie v zlatej, ale v bledo-modrej. Pamätáte? Kaliňák chcel vyrábať plastové okná
Skúšať odrbať pravidlá, veď sa nikto nedíva, veď mám tú moc. Furt to niekto skúša a potom sa čuduje, že to zas nevyšlo. Nikdy to nevyjde!
Dodržiavať zásady, aj keď sa nik nedíva. Držať sa plánu, aj keď sme už konečne pri moci. To je to čo odlišuje Dánov a Slovákov, traduje sa v legendách. Všetci by chceli žiť v Dánsku, ale odrezať si ucho, ani jeden.