Značka: podnikanie

Z princípu toho, čím sa nateraz profesionálne zaoberám, sa pohybujem na trecej ploche medzi malými osobnými firmami a veľkými korporátnymi prostrediami.  Je pre mňa zaujímavé vidieť tieto dva odlišné svety.

Mať firmu pre radosť z vytvárania vecí a uspokojovania potrieb iných. A na druhej strane manažéri pracujúci za firemné bonusy.

Keď máte firmu pre radosť z diela, môže sa vám ľahko stať, že začnete rásť. Zákazníci sú koťuhy prešibané a začnú vás po svete vychvaľovať. A na dvere vám začnú búchať noví a noví zákazníci.  Je to presne to, čo sa stalo krčmárovi v Cimrmanovej Hospody na mítince. Otvoril si krčmu a oni mu tam začali chodiť ľudia.  A stojíte pred zásadnou otázkou:

Pošlem tých zákazníkov preč, lebo chcem mať svoju malú firmu?

Mám budovať manažérsky systém, aby som mohol dať svoj skvelý produkt, produkt môjho srdca viacerým?

Ide o to, že na viac zákazníkov, na rozvoj potrebujete najímať ľudí. Takže po krátkej chvíli tú máte zamestnancov pracujúcich za mzdu. Nie pre uspokojenie s vytvoreného diela, ale kvôli peniazom na uspokojenie ich vlastných túžob. Vy ste si dakedy dávno uspokojili svoju túžbu tým, že ste vytvorili svoje dielo a začali uspokojovať potreby svojich zákazníkov.

Vaši zamestnanci ale takéto motivácie nemajú. Z iných motivácii pramenia úplne iné pracovné výsledky. A vám sa môže mozgovňa aj rozdrapiť z rozporu medzi vašimi očakávaniami a zamestnaneckými skutkami.

Veď vy by ste to sami od seba, samozrejme a automaticky riešili v súvislostiach, komplexne s dôrazom na uspokojenie zákazníka za každú cenu. Tak ako to, že to ten zamestnanec nechá pokojne nedokončené, neuzavreté, neupratané, nezabalené, ne- a ne- a ne-?!?

S obľubou rozprávam nasledovný matematický manažérsky príklad:

Jedna babka okope svoju záhradu za dve hodiny. Dve babky rovnakú záhradu za jednu hodinu. Štyri babky za pol hodinu. Za koľko hodím okope túto záhradu 100 babiek?

Odpoveď je: Bez manažéra sa utlčú motykami.

Môj otec mi poopravil to zadanie:

Bez manažéra dokonca aj dve babky za 4 hodiny, pretože budú klebetiť.

Môj ocino je veľký syn svojho národa a trafil to aj v tomto prípade presne. Vystihol podstatnú úlohu zamestnaneckej a aj manažérskej motivácie. A aby nevznikol omyl, motiváciou nie sú len peniaze a bonusy, ale aj pochvala, kolegiálne uznanie či rytmus práce a nástroje kontroly. Ale to už je iný príbeh.

Nateraz našťastie osobne nestojím pred touto hrôzostrašnou úlohou. Teda pred rozhodovaním. O rozhodovaní je totiž známe, že sa nikdy nerozhodnete dobre.  Je to preto, že po rozhodnutí bude zákonite nasledovať zmena a zmena, to je stelesnené zlo. Po zmene vždy vzniknú staré dobré časy.

Tak priatelia, a toto si musíte sami rozhodnúť.  Rozhodujte sa s vedomím, že vždy budete spomínať na staré dobré časy, kedy ste mali svoju firmu v rukách.

Česká Škoda kde-aký model vyrába kade-tade po Slovensku. Kia kompletne vyrába na Slovensku, teda pardón, v Čechách. Pred pár mesiacmi si s Hyundééé prehodili výrobu. Takže keď vás osloví reklama na slovenský Hyundééé, tak nakoniec máte v garáži auto postavené v Turecku s káblami zo Slovenska, svetlami z Čiech a plechmi z Číny s francúzskym akumulátorom.

Česi majú furiantskú radosť z predaja takýchto národných áut. A nemeckí a talianski Európania zas nadávajú, že ich auto vyrobené na Slovensku torpéduje.

Marchionne si ještě postěžoval, že prodeje evropských značek nabourala dravá konkurence z Koreje. Kia a Hyundai si v Česku a na Slovensku otevřely fabriky a agresivně nabízejí své modely na trhu.

Evropský autoprůmysl míří do záhuby – iDNES.cz.

Tak, tak, nalejme si čistej pepsi-coly!  Coca-cola by pokojne mohla byť označená na regále ako tradičný český výrobok. Voda z Čiech, linka v Čechách, práca šikovných českých ručičiek. Len s tým cukrom by som to novinárom tak celkom neveril. Coca-Cola je podle norem typickým českým výrobkem – iDNES.cz.

„Ale veď značka…“, tárajú všetci jeden cez druhého, „je európska.“ Veď hej, chudák európsky Opel, čo má staručkú fabriku a v skutočnosti patrí GM z USA. Stačí tliachať v dlhých vetách, plebs po troch slovách začne prevolávať na slávu. Pravdu, učupenú niekde na konci, už nikto nepočuje. Ani rečník. Poučení, už len trepú prázdne frázy.

Priatelia, celé to sú len povzdychy kapitalistov smerom k socialistickým politikom. Veď prečo by nevyužili tieto socialistické, ba až komunistické nástroje. Boli by hlúpi. A my sme tiež hlúpi, že sa utiekame k socialistickej ekońomii. Ako by nám skutočná 40 ročná skúsenosť už vyprchala z hlavy.

Naozaj mám tohoto socializmu 80. rokov, čo je všade na vôkol, plné zuby. Veď už aj znárodňujú, aby mali z čoho rozhadzovať drobné do prachu otrokom.  A tí sú v hlbokom predklone vďační za každý nový socialistický výdobytok.  Mrknite do zrkadla, čo tam vidíte.

Podnikateľ samozrejme musí skúšať aj socialistické metódy. Veď čo ak mu na to nejaký socialista neskočí.

V tak socialisticky uvažujúcej spoločnosti, akou Česko nepochybne je to tomu podnikateľovi dokonca aj ľahko prejde. A aby som nebol priveľmi prísny k Čechom, ostatné voľby ukázali, že Slovensko pre zmysel pre socialistické riešenia tiež nemusí chodiť priďaleko.

A práve preto ma  vôbec neprekvapí, ak počas najbližších 2-3 rokov budeme svedkom ďalších a ďalších manažérskych nápadov hrajúcich na socialistickú strunu. Boli by hlúpi podnikatelia, ktorí by sa neriadili marcovým volebným sociologickým prieskumom.

Aké sú to tie socialistické riešenia? Napríklad, že si necháme zadotovať cenu produktu z daní. Veď prečo by mala cena produktu odrážať reálny stav vecí na trhu. Radšej ju pokrivme dotáciami.

Pravicovo uvažujúci sa samozrejme diví, čo to na nás skúšajú.

Ak je trhová cena prinízka, evidentne je väčšia ponuka ako dopyt. Tak prečo vlastne nateraz dostavovať ďalšie a ďalšie kapacity? Alebo prečo vlastne vizionársky postaviť pre budúcnosť, že? To radšej pekne po socialisticky si to nechať poistiť daňami. Aby sa po dostavbe k reálnej cene ani divá sviňa nedokázala dopočítať a určiť ako ju mršia dotácie z daní.

V praxi by to zřejmě vypadalo tak, že pokud by cena na trhu klesla pod určitou hranici, stát by ji ČEZ u nové temelínské produkce doplácel. Existují tak obavy, aby se větší část investice nakonec nepřenesla na bedra státu, potažmo lidí a firem platících daně.

ČEZ chce garance na ceny elektřiny z Temelína, bojí se, že prodělá – iDNES.cz.

A aby to tá divá sviňa nemala ale vôbec jednoduché, proti takto konštruovaným socialistickým argumentom sa postaví niekto, kto sympatizuje s ľavicovými metódami. Prípadne im to prekazí dokonca ľavicová vláda. Prípade tá pravicová odkýva.

Takže aby to aj moje deti pochopili a nekrútili nad tým nechápavo hlavou ako tá divá sviňa:

Cena čohokoľvek má byť postavená len a len na schopnosti produkt za danú cenu predať. A ziskovosť sa počíta ako súčet strát a výnosov za celý životný cyklus produktu. Veď nemusí byť každá dojná krava hviezdou. Hlavne, aby nebola hladným psom.

Určite, postaviť a prevádzkovať atómku nie je program na jeden semester.  Dokonca v ranných časoch budovania blahobytnej spoločnosti ani neexistuje súkromná firma, ktorá by bola schopná dať dohromady potrebný kapitál. Rovnako problematicky by súkromník dával dohromady kapitál na komerčné využitie termojadrovej fúzie či lety do vesmíru v čase ich začiatkov.

Na to sme si práve vymysleli inštitúciu, ktorú voláme štát. Vďaka nemu dokážeme na daniach vybrať dostatok na tú prvú atómku, na ten prvý Tokamak či prvé Apolo/Sojuz.

Ale sme naozaj tak chudobní a nerozvinutí, že je dnes pre súkromníka problém postaviť atómku s biznisplánom na 30 rokov?  Alebo na nás súkromník skúša len socialistické triky?

Pod čiarou: Celé je to len a len o ekonómii, nie o technológii výroby elektrickej energie. Vôbec to nie je o tom, ako sú atómky báječný zdroj bazálneho pokrytia spotreby, v celom komplexe vlastne najčistejšie a z ohľadom na 50-100 ročnú perspektívu ropy aj najlacnejšie. Takže o ekológii niekedy inokedy.