Archívy značky: vláda

Buď testovanie!

Fascinuje ma viera výkonných politikov OĽaNO, že keď si oni pomyslia, tak: „Buď testovanie!“ Nie priatelia koaliční, všetko treba aj vo vrcholovej politike odmakať.

Napísať, skonzultovať, znovu prepísať, zamyslieť sa nad pridruženou propagandou, znovu prepísať. A potom príde Sulík zoškrtá všetok ten svetový mier a tamten svetový mier a henten svetový mier a vy to zas prepíšete, zas skonzultujete a zas dohľadáte podklady a ďalšie tvrdé dáta, aby ste to zas prepísali.

Áno, takto presne vznikol najlepší zdravotnícky program pre Slovensko v našom tíme.

Zdravotníctvo riadi Krajči. Tak mu prajem dobrý pracovný tlak pri realizácii zbožného priania Igora Matoviča: Buď testovanie!

Bol som pozrieť v pondelok (prvý deň testovania), na náhodou, fungujúcom webe NCZI, ako sa testuje v mojom okresnom meste – všetky 3 lokality obsadené, dve z nich prevádzkujú súkromníci a všetky sú zavreté od piatku do pondelka vrátane.

Spolupráca, to je to, na čo sme v SaS pripravený.

Spolupráca, to je to, čo tu už skoro rok ponúkam dream teamu liekovej politiky. Nestoja o ňu. Tak sa, s dovolením, budem aj ďalej odbavovať na tom, ako chceli začať zabíjať pacientov s cystickou fibrózou, zriedkavými rakovinami (Inak, pamätáte tú slávnu anketu a jej otázku na operácie rakoviny?) či MS. Lebo naozaj chceli.

Našťastie sa to podarilo zaseknúť tesne pred schválením vďaka nie bezvýznamnej zákonnej požiadavke na prácu štátnych úradníkov.

Áno, aj liekovú politiku si treba odmakať. Keď to v dream teame pochopia, prestanú vybíjať svoju energiu na nezmysloch a začnú robiť skutočne potrebnú revíziu úhrad. Presne v tom duchu, ako sa automaticky udiala v prípade moderných liekov na reguláciu zrážania krvi. Stačilo sa opýtať ako to celé funguje a nepchali by kajlavé prsty tam, kde za nás maká trhová konkurencia.

Ja to už mám odmakané a dokonca aj verejne publikované.

„Budiž vládnutie!“, nefunguje. Kým si to neuvedomia, budú na smiech. My v SaS máme poctivé pracovné programy už skoro 3 roky. Sme pripravení na spoluprácu. No na to treba dvoch.

Súvisiace: PRP: Vláda vládne tak, že si to prikáže zákonom

Share Button

Deväť paragrafov, ako riadiť pandémiu vo vláde správne

V správne procesne a manažérsky nastavenej krajine vedie boj proti pandémii minister zdravotníctva, alebo vládou ustanovený minister bez kresla.

§ 1.
99,9% opatrení za zavretými dverami pripravuje a následne ich vykonanie a následky analyzuje „konzílium odborníkov“. Opatrenia sú prejednané naprieč ministerstvami, naprieč odbornými tímami koaličných partnerov. Takto pripravené odborné opatrenia doručia ministrovi zdravotníctva.

Tu končí aj práca hlavného hygienika. Objaví sa zas na konci, len ako formálny vyhlasovateľ ministrových opatrení formou paragrafového znenia.

§ 2.
90-80% opatrení vezme na vedomie alebo vráti na prepracovanie po predlžení ministrom zdravotníctva permanentný krízový štáb, aby mal minister zdravotníctva dopredu podporu 11 kľúčových ministrov, zástupcov samosprávy (šéfovia VUC) a uniforiem.

Nič iné – buď vezme na vedomie a doporučí, alebo vráti s pripomienkami. Sám nič netvorí.

§ 3.
5-10% opatrení preberie minister zdravotníctva pri káve s predsedom vlády, aby sa pri ich vyhlasovaní mohol oprieť o silu funkcie predsedu vlády.

§ 4. Vláda ako zbor len formálne schvaľuje návrhy ministra zdravotníctva. Sú dávno pripravené a oponované odborníkmi. Majú podporu 11 ministrov z krízového štábu a tie, kde treba aj podporu premiéra.

§ 5.
60% opatrení vyhlasuje minister zdravotníctva s podporou svojich odborných podriadených. Obvyklá veta je: „Po dlhej diskusii, zvažovaní odborných a morálnych otázok zavádzam takéto opatrenia.

§ 6.
Zvyšných zásadnejších 30-40% opatrení vyhlasuje, prekvapivo zas, minister zdravotníctva, no s premiérom za chrbtom. Premiér povie len jedinú vetu: „Plne podporujem tieto opatrenia, na vláde sme ich dlho diskutovali, zvažovali odborné stanoviská aj morálny a politický dosah opatrení.“

§ 7.
1-2% opatrení maximálne 1x mesačne vyhlasuje premiér. Po prvých dvoch vetách prenechá slovo ministrovi zdravotníctva, aby ten objasnil podrobnosti.

§ 8.
Premiér z odstupu riadi chod systému.

Jedinou hlavou na zoťatie je minister zdravotníctva (alebo to ten minister bez kresla) a súčasne má 100% všetkých riadiacich kompetencii vo svojich rukách. Ostatní ministri dohliadajú na to, aby ich podriadení spolupracovali s podriadenými ministra zdravotníctva.

§ 9.
Súčasťou predstavenia všetkých opatrení sú obrázky v jednotnom dizajnmanuále, v jednotnom názvosloví, v jednotnom čase.

Ešte nejaké otázky pre mňa, mnohoročného (18) procesného manažéra?

Na úlohy treba aj správne kádre

No schválne, kedy som napísal tieto slová:

Dôsledok jednomužového a ideovo roztriešteného OĽaNO je vymenovanie nepripravených, vlastne úplne náhodných, ľudí do politických funkcii ministrov. Premiér dnes robí politickú prácu svojich podriadených.

V prípade niektorých ministrov aj preto, že sú zamestnaný svojou vlastnou politickou agendou a zachraňovaním svojej úplne elementárnej politickej reputácie. Potom im samozrejme ani len neostáva čas na riešenie politických úloh rezortu a naplnenie tej správnej politickej pozície v hierarchii vlády.

My manažéri veľmi dobre poznáme to manažérske pravidlo:

Buď to robím, alebo to riadim. Ak to robím, tak potom kto riadi mňa?

Zdroj: Naša vláda trpí politicky slabými ministrami

Bolo to 25. mája 2020.

Dnes je 3.12. – čo je presne o 193 dní, teda 27 týždňov, čo minister Krajči presluhuje.

Share Button

Táto vláda musí byť skutočne spolupracujúcou vládou pre Slovensko

Ľudia sú lační, priam vyprahnutí a túžia po dúšku povzbudivého slova. A od Matoviča dostávajú len nezmyselný slovný guláš. Opatrenie stíha opatrenie, nedokážu sa v tom orientovať, cítia obavu, že stratia krok so zmenami a nejaké gumové hovädo ich bude na ulici popoťahovbať, že nedodržali nejaké dve sekundy platné pravidlo.

Nie, nemôžeme sa, my členovia SaS, my politici tejto vládnej koalície čudovať, že sa tak občania cítia. Nejako to zariadime, nejako to nakoniec dopadne, rýchlokvasené nápady sa utrasú, spiaca panna na MZ nakoniec nejaký ten pokyn vydá alebo ho zastúpi Naď či Mikas.

Takto však riadenie štátu nemôže fungovať. A my sme súčasťou tohto štýlu riadenia životov 5,5 milióna ľudí.

Priatelia spoluobčania, aj my politici v SaS toho máme plné brejle. Pot nám steká z čela, že ho nestíhame utierať, pri každodennom čítaní, čo je nového na Matovičovom facebooku. Rovnako nás to štve.

Áno, najľahšie je povedať, že veď občania si vybrali z 25% Matoviča a nám dali za naše najlepšie riešenia pre Slovensko 6,22%. Tak nech si to rovnako užívajú aj občania, veď so slobodnou voľbou prichádza vždy aj zodpovednosť. My si budeme bačovať na školstve, zamini a hospodárstve, prestrihneme nejakú tú pásku, liberalizujeme nejaké tie učebné osnovy a o pol piatej fajront, pôjdeme si zabehať od Tatier k Dunaju.

Nie! Najľahšie a najrýchlejšie riešenia stoja vždy za starú bačkoru. Výsledkom tohto pštrosieho postoja je tisícová účasť Obyčajných ľudí, tej základne, tých hlavných voličov Obyčajných ľudí. Títo ľudia sú smädní, hladní, biedia na vyprahnutej púšti a potom sú ochotní počúvať aj neonacistov aj kovaných komunistov. Oni ich počúvajú, lebo sú jediní, ktorí im ponúkajú nádej na pohár chladnej sviežej vody.

Áno, my politici SaS vieme, že za tým marketingom náckov, komunistov a smeráckych mafiánov je otrávená tekutina plná nenávisti, zabíjania, prenasledovania, likvidovania kariér a zbíjania majetku. Možno to vedia ja aj tí občania, čo sa na 17. novembra zúčastnili tej demonštrácie. Len podľahli marketingu. Podivným slovám, ktoré sa nezhodujú s obsahom.

Rovnakému marketingu, ktorý na občanov tejto krajiny vychŕlil Igor Matovič v podobe jedného videjka a debilnej ankety.

„Taký on proste je.“ – najvražednejšia veta v ústach politika vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Sú to 4 slová absolútnej rezignácie.

„Aspoň tá SaS je jediná normálna v tej koalícii.“ – nádejné ale smutné slová našich rozrastajúcich sa voličov. V tej vete je totiž aj obžaloba, že si necháme na sebe drevo píliť, veď účel bol dosiahnutí. Ešte tie reštaurácie a bude do komplet.

O 4 roky príde reštavrácia

Koalícia demokratických strán je dnes jediná nádej pre Slovensko. Nie sme v luxusnom stave, keď medzi sebou súperia ľavicové a pravicové ideje. Nie sme v luxusnom stave, keď medzi sebou súperia liberálne a konzervatívne prúdy.

Veď si len všimnite – aby sa objavilo súperenie liberálov s konzervatívcami o vízie kam má smerovať táto krajina, museli to zariadiť strany spoločnej vládnej koalície samé.

Politická mapa Slovenska dnes obsahuje buď strany demokratickej vládnej koalície, alebo politické strany, ktoré nesmú v demokratickom ústavnom systéme existovať. Podnikateľské partie s hlasom podobných Ficovi, vyšumené podnikateľské partie pred bránami leopoldovskej veznice alebo totalitné neonacistické či komunistické karikatúry politikov.

Či chceme alebo nie, očistné úlohy demokratickej opozície musí na seba prevziať sama vládna koalícia. Nikto to za nás neurobí. My musíme robiť sami sebe korekčné mechanizmy demokracie. My, členovia vládnej koalície musíme byť tou alternatívou, ktorú vypočujú aj oponenti našej vlastnej vládnej koalície.

My, členovia vládnej koalície, musíme ad hoc, pri každom novom riešení, ponúkať riešenia, ktoré zahasia túžbu po pramenitej vode aj našim vlastným opozičným voličom. Ak to neurobíme, ak sa na nich vykašleme, ak ich vyženieme do pustého, prázdneho priestoru púšte bez ideí, bez vízii, napijú sa z prvého pohára, ktorý im bude ponúknutí.

Áno, je to šialené úloha, no takto sú dnes rozdané karty na politickej mape Slovenska. My sami musíme vyčistiť ten augiášov chliev, ktorý zaplňuje to, čo by v demokratickej krajine nebolo súčasťou parlamentarizmu, ale leopoldovskej väznice. My musíme ponúknuť zdravú a sviežu vodu demokratickej alternatívy k samím sebe.

Tieto 4 roky musia skončiť nulovým politickým ziskom pre dnešnú opozíciu. Nulou pre náckov, nulou pre hlasy podobné Ficovi či už pravé alebo neprave. Nulou pre komunistické reminiscencie či bláznov na jedno použitie.

Vykročili sme zle!

Prvým signálom je 20% pre hlas podobný Ficovi. Pre stranu bez ideje, bez vízie pre túto krajinu. S jedinou víziou: Zobchodovať sa oligarchom a zachrániť sa v teple štátneho rozpočtu.

Druhým signálom je ten zástup žízniacich po demokratickej opozícii voči vláde.

Jedinou cestou k tomuto cieľu je, že naša spoločná vláda, bude vládou národnej jednoty. Igor Matovič, či chce alebo nie, musí pochopiť, že sa delí rovným dielom o moc so všetkými svojimi partnermi. Igor Matovič musí pochopiť, že vďaka jeho spôsobu budovania OĽaNO nemá on sám, ani tá politická schránka OĽaNO na to, aby riadil túto krajinu. Nemá na to odborne, personálne, ani osobnostne.

Táto vláda nemôže byť vládou Igora Matoviča ani Richarda Sulíka či Kollára (z mnohých toho mena) ani žiadnej politickej strany vládnej koalície. Táto vláda musí byť skutočne spolupracujúcou vládou pre Slovensko.

Slovensko nemá obvyklé, priemerné politické prostredie. O pol roka začne veľká očkovacia akcia. O trištvrte roka sa budeme musieť pozrieť do hlbokej studne ekonomiky Slovenska a verte mi, hladina bude prekliato nízko. O 1100 dní sa budeme musieť pozrieť do zrkadla politickej situácie a verte mi, nik z vás si nepraje viac ako ja, aby v tom zrkadle nesmrdelo ani len jedno percento pre režim Róberta Fica, neonacistov a kadejakých jednorázových hrdinov.

Dávno pradávno (tak okolo roku 2008) som napísal, že prvá vláda po Ficovi nebude ani ľavicová, ani pravicová, ani liberálna ani konzervatívna. Napísal som, že

Čokoľvek, čo sa podarí vykonať v prvých dvoch rokoch novej pravicovej vlády, nebude ani liberálne, ani konzervatívne a nebude to ani uspokojivé. Bude to prvá iterácia k normálnosti. Bude potrebné obnoviť úplné ekonomické základy kapitalizmu. Bude potrebné obnoviť úplné demokratické základy riadenia spoločnosti. Rovnako sa budú obnovovať základy slobody a základy solidarity.

Tých pár tisíc obyčajných ľudí, obyčajných ľudí Igora Matoviča, ktorých on stihol za 6-7 mesiacov hodiť cez palubu, ktorí prišli na neonacistické, Smerácke a komunistické protesty, títo obyčajný smädní ľudia to dnes Igorovi Matovičovi povedali svojou prítomnosťou: Spolupracuj!

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Share Button