Archívy značky: sloboda

Nemá zmysel do toho rýpať, hovoria dáta a odborná skúsenosť o psychiatrii aj o interupciách

Keď dostane šofér autobusu na diaľnici infarkt myokardu , je to úplne rovnako patologický stav, ako keď sa chalanovi pomiešala chémia a elektrické impulzy v mozgu vo Vrútkach. Dokonca aj následky sú veľmi podobné. Závisia len od šťastia a vonkajšej súhry okolností.

Neprešli ani dva dni a v ČR vošiel autobusár na železničné priecestie a zrazil ich vlak. Dôsledok je 9 ľahkých a 1 ťažké zranenie. Príčina sa zisťuje (stav z 14.6. 11:30).

Priatelia, choroba si nevyberá, ani trombus putujúci vo vašich cievach ani duševná porucha a už vonkoncom si nevyberá ľudská blbosť, kedy a za akých okolností zasiahne. My na okolí môžeme slobodného občana varovať a pomôcť mu stať sa včas pacientom a ochrániť ho pred tým, aby sa stal nebožtíkom. Preto platíme zo solidárneho zdravotného poistenia každému občanovi preventívne prehliadky.

A to je tak asi všetko čo v dobre fungujúcej slobodnej spoločnosti, kde sa dobre a pohodlne žije, môžeme urobiť.

Alebo máme robiť viac? Po infarkte myocardu ich treba zavrieť do dobre vetraného skleníka! Po transplantácií označiť na čele. Každého s iným postojom a iným správaním označiť za blázna. Hovadina? Áno, lebo choroba nie je dôvod na stigmatizáciu. Ani duševná. Ani pozícia premiéra či ministra zdravotníctva.

Docent Pečeňák píše vo svoje práci Klasifikácia v psychiatrii:

Závažným problémom je aj stigmatizácia skupín občanov, ktorí majú niektoré poruchy a stigmou sa pre nich stáva aj medicínska-odborná diagnóza. Doteraz sa stretneme aj v oficiálnych lekárskych správach s pojmami debilita, imbecilita, idiócia. Pritom v niektorých krajinách by mohol mať lekár pri použití týchto termínov vážny problém. Práve zo spoločenských dôvodov bol v DSM-5 nahradený pojem (a diagnóza) mentálna retardácia.

Podobný proces sme mohli evidovať v Japonsku. Pre stigmatizáciu, ktorú v sebe niesol pojem schizofrénia (v japončine Seishin-bunretsu-byou, v preklade rozštiepenie mysle) nahradili oficiálne tento termín pojmom porucha integrácie (v japončine Togo Shitcho Sho). Jedným z dopadov premenovania bolo, že v priebehu troch rokov sa zvýšil počet pacientov, ktorí boli informovaní o diagnóze z 36,7% na 69,7% pacientov a klinickí pracovníci považujú nový termín za oveľa vhodnejší pre vysvetlenie základov poruchy na základe súčasných poznatkov (Sato, 2006)

Zdroj: Klasifikácia v psychiatrii, Ján Pečenák, UK Bratislava 2014, ISBN 978-80-223-3662-8

Používanie vhodných termínov a princíp rovného prístupu k chorobám sú jedinými z potrebných zmien. Zásadnou je aj nehľadať hneď na obuvnícky klinec kladivo rozmerov korčekového rýpadla.

Len si spomeňte, ako vám liezlo na nervy, ako vám zasahovalo do vašich životov, keď sme my zdravotníci boli preventívne opatrní a keď sme dokonca túto preventívnu opatrnosť začali aj v medziach zákona 355/2007 na nás všetkých uplatňovať v súvislosti s rizikom covid-19.

Vymeňte slovo covid-19 za duševná choroba a zistíte, čo fakt nechcete. Verte mi, fakt nechcete!

Poučenie: Aktuálne nastavenie pravidiel na Slovensku v oblasti

  • predchádzaniu následkov duševných porúch,
  • nosenia zbraní
  • interupcií a antikoncepcie
  • pravidiel pre slobodné podnikanie v obchode

JE PLNE POSTAČUJÚCE A NEMÁ ZMYSEL DO TOHO RÝPAŤ, KUA. Choďte radšej večer svojim deťom pred spaním prečítať nejakú peknú knihu.

(Nekričím na vás preto, že si myslím, že ste hlúpy, len nemám už trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.)

Share Button

Musíme si určiť kompromis rizika nákazy, 0 nie je kompromis

Na psej akcii na rakúskych hraniciach je najhorší pohľad na tvrdé dáta:

  • Rakúsko: 50, 32, 51, 32, 52, 27, 41
  • Česko: 59, 33, 74 (50 baňa Drakov), 61, 18, 111 (70 baňa Darkov)
  • Poľsko: 476, 404, 471, 383, 356, 272 (38 miliónov Poliakov, index 0,15 voči Slovensku)
  • Maďarsko: 35, 37, 43, 42, 21, 26, 36 (index 0,5)

To budeme čakať v bielom koncentráku na nulu v každej krajine? Alebo si konečne jasne priznáme, že v oplotenom bielom koncentráku sa nedá trvalo žiť? Iste, epidemiologicky je to najsprávnejšie riešenie.

Tak sa zahrajme na dokonalé epidemiologické riešenie

Karanténa 14 dní znamená, že všetci, ale že úplne každý jeden, s kým sa občan Slovenska stretne na trase od hraníc až po 14 deň, musí povinne do totálnej izolácie. Bez výnimky do izolácie 14 dní. A pozor, na svojich 14 dní! Každého koho tento sekundár stretne za 14 dní musí zas na svojich 14 dní do karantény. Áno, takto to epidemiologicky správne funguje. Geometrický rad. Inak nemá karanténne opatrenie žiadny epidemiologický význam.

Bez výnimky!!! A spravodlivo, že. Neexistuje niečo ako trochu karanténa.

Už existencia jednej jedinej výnimky totálne rozbije epidemiologický zámer. Takže reálne to znamená, že tak za 15-20 dní máme v totálnej karanténe so zákazom chodiť do práca vrátane život zachraňujúcich povolaní každého z 5,5 milióna občanov Slovenska. A všetkým sa prepláca PN, mimochodom.

Na čo sa to tu hráme?

Keď píšem, že v tom sa nedá žiť, tak priatelia naozaj s veľkým rozmyslom volím slová. Zatiaľ sú to len také srandičky, 3-5 mesiacov nie je žiadne číslo.

Po 6 mesiacoch začne byť zadrôtovaná hranica dočasné riešenie.

Sloboda a demokracia v hajzli

Osobné slobody a demokracia majú samozrejme svoju cenu. Preto sú také vzácne, preto majú svoju naozaj veľmi vysokú hodnotu.

Už sme ju predali?

Share Button

PRP: Nepočúvam Plastikov, Pride pochody ma otravujú a preto urobím všetko pre podporu menšinových zástupcov

Tento týždeň bol bohatý na komunisticko-nacistické zásahy štátnej moci do podpory menšinových žánrov, zásahov do rozmanitosti kultúry. Nechutné, sprosté, otravné, neprijateľné.

Ministerstvo kultúry zatrhlo všetku podporu pre menšinové pro-LGBT mimovládky. Absurdné, neprijateľné. Keď im na ich predstavenia, na ich performancie, na ich kultúrne akcie nepríde ani jeden divák, potom môžeme prípadne uvažovať, či by eventuálne z našich spoločných daní nebolo dobré financovať niečo iné. No nikdy to nezistíme, ak im rovno tú finančnú podporu vezmeme z moci úradnej a sily väčšinovej.

Nie, nemám rád tieto ich okázalé verejné predvádzania sa. Pride pochody ma dokonale otravujú. Ale to je tak všetko čo proti tomu urobím. Menšinové aktivity musia dostať vždy aspoň 120% podpory, ktorú dostáva väčšinová kultúra.

Rozmanitosť, neobvyklé nápady, to je to, čo nás obohacuje. Priatelia ružolíci progresívny by povedali: Čo nás posúva dopredu. Ja im k tomu dodávam, že dopredu je aj predkom do zadku. Ale to je iný príbeh.

Tak ako v 70. rokoch 20. storočia nemala právo komunistická diktatúra hodnotiť, čo sa má občanom páčiť a čo nie, rovnako to nemá ani demokratická spoločnosť. Teda, ak si chce hovoriť demokratická.

Keď som bol na stretávke po 20 rokoch od skončenia gymnázia, tak som mal spoledzi spolužiakov pomaly najkratší a najnudnejší príhovor.

Vzali sme sa v lete po mojich štátniciach, o 7 mesiacoch sa nám v riadnom termíne narodila dcéra (každý máme nejaké nedokonalosti, že), po piatich rokoch syn a žijeme s manželkou stále v jednom manželstve. Ako ide čas, som stále viac a viac do nej zamilovaný a viac a viac ma to s ňu baví.

A to je celé. Takto si tu žijeme, naša väčšinová populácia. Všetky zákony týkajúce sa rodiny, kultúry, ekonomiky sú postavené tak, že do centra dávajú našu rodinu. Všetko ostatné je menšina a preto je dobré tomu dávať 120% výdavkov. Pri tých ich počtoch je to aj tak zlomok.

Pritom to robím z čisto sebeckých záujmov. Chcem, aby prišli s niečím, na čo ja nikdy neprídem.

Viete, priatelia, ja to mám doma. Som absolútny prírodovedec. Literárna veda je pre mňa šialená záhada. Milujem, keď sa manželka pustí do dišputy o literatúre so svojim bratrancom. Absolútne im nerozumiem, ale fascinuje ma to.

Po chvíle počúvania Plastikov mám pocit ako keď šúchate o seba dva polystyrény a k tomu do taktu hvízda nožík po tanieri. Ale evidentne na ich koncerty chodia ľudia.

Vytočil ma pride pochod v Marseelle. Ausgerechnet v hodinu, keď sme si s rodinkou chceli dať v centre obed začali vyznačovať uzávierky. V cudzom meste som musel hľadať cestu kvôli kope šantiacich ľudí. Ale chodia tam na to ľudia. Všetci sa dobre bavia, majú evidentne radosť zo života.

O to predsa ide, priatelia, mať radosť zo života. Veď tú majú aj katolíci po svätom prijímaní. O tom zas niečo vie zas ja.

Preto v prípade témy LGBT komunity si dovoľujem využiť právo nechodiť.

Takže, aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Musíme podporovať menšinové aktivity na úrovni 120% tých väčšinových. Jednak je to aj tak len zlomok toho, čo konzumujeme my, väčšina. A hlavne, kým sa tie ich aktivity neuskutočnia, nezistíme, aký je o ne skutočný záujem a nezistíme, čím nás dokáže táto inakosť obohacovať.

Viete priatelia, zakázať to je naozaj jednoduché. Presvedčiť, to chce mať v seba naozaj veľkú vieru. Ja v naše vyše 20 ročné usporiadané manželstvo a dve biologické deti skutočne úprimne verím. Takto je to dobré, funguje to a nemusíme riešiť kadejaké podivné konštrukcie odkiaľ vziať DNA na výrobu potomstva.

Mňa ani nikoho z mojej rodiny to nevyrušuje, neohrozuje. Občas je to otravné, tak využijem svoje právo sa pozrieť na druhú stranu. A po chvíli sa vlastne celkom teším sa, že majú radosť zo života.

Prekvapení? Ale choďte! Hovorím vám to už na internete 16 rokov. Som nie len lekárnik, ale aj optimista.

Share Button