Vo sne, v ktorom libertariáni znárodňujú

Konštrukcia niektorých experimentov je tak zhovadilá, že posudzovať ich výsledky je oprávnený len diagnostikovaný nositeĺ f-kovej diagnózy. Davidovi sa niečo podobné podarilo. Libertariáni jsou stoupenci radikálního přerozdělení bohatství – jilm.cz To čo spísal je taká, ale taká oná, že si zaslúži čestné miesto u mňa na poličke. Verím, že ma poznáte natoľko, že nebudem obvinený z neschopnosti argumentačne to vyvrátiť. Ja by som aj, ale hneď na začiatku, keď sa rozhodol, že libertariáni by dali dnes dohromady socialistický štát, socialistickú ústavu… A keďže sa nám to takto rozbehlo, vývody už skutočne nie je možné rozporovať. Viete, ide o to, že to hneď na začiatku nazval myšlienkový experiment. Nie hodnotenie historického vývoja. Ale myšlienkový experiment. Takže položil na stôl experimentálne východiská. Nie skutočné historické východiská. Jednoducho povedané: Z hovna bič neuplatieš. Pritom by stačilo, aby v momente, keď myšlienkový experiment prišiel do momentu, kedy sa zakladá štát, bolo použité slovo solidarita. Namiesto toho v jeho expermente začnú libertariáni znárodnením. No onéé. Pod čiarou: To „f-ková diagnóza“ nemá s Facebookom nič spoločné. Je to narážka na Medzinárodnú klasifikáciu chorôb. Aj keď, možno to nie je tak úplne náhoda.

Share Button

Priama demokracia by bola super, ale sme leniví

Veľmi správny postreh k referendu:

Páni politici, prestaňte ma otravovať s výkonom namiesto vás.

Áno, je to tak. Aj sa nám nepáči, že politici rozhodujú za nás. Aj sme lenivý sami za seba rozhodovať.

A nalejme si čistej pepsikoly: Ani sa to vlastne nedá. A tak sme si vymysleli zastupiteľskú demokraciu. Zvolíme si za seba niekoho, kto bude za nás pracovať.  My a za nás.

A títo naši zástupcovia sú práve takí, akých sme si spomedzi seba vybrali. Všimnite si, že týchto zastupiteľských krokov až k Parlamentu je niekoľko. Hovorí sa tomu odtrhnutie mocných od reality.

Prvým stupňom je politická strana. Ďalším stupňom je miestna organizácia. Ďalším okresná organizácia. Potom celorepubliková. Ďalším je kandidátna listina do Parlamentu. Ďalším je poslanecké miesto. Ďalším poslanecký klub. Ďalším vedenie strany. A tak ďalej a tak podobne.  Až keď sa touto štruktúrou prehryziete, tak môžete povedať, že máte rozhodujúce slovo.

Až keď sa tvoj alebo môj názor dostane až k tomu najvyššiemu, tak sa môže stať realitou. A to len preto, že sme leniví.

Pritom na všetkých tých priečkach funguje demokracia. Máte dobrý nápad, presvedčíte pár ľudí a zvolia vás. Aby ste ten nápad posunuli po rebríku vyššie. Za nich. Namiesto nich. Oni s tým súhlasia, ale robiť chcú niečo iné.

Viete, demokracia ako taká funguje skvele. Trochu nám škrípe fungovanie zastupiteľského systému.  Sme až príliš leniví.

A vlastne by to ani nešlo. Súčasná spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme dokázali o všetkom kompetentne rozhodovať. Naozaj je komplikovaná? A nie je to len ďalšia výhovorka, ktorou maskujeme svoju lenivosť, svoju rezignáciu?

A vlastne sme to ani nechceli. Veď by nám ušli iné príležitosti na sebarealizáciu. Ale naozaj sme tak vyťažení vo svojich povolaniach a poslaniach? Ale veď hej, aj prokrastinácii sa treba venovať. Kto by za nás našiel toľko nových pomenovaní pre to isté váľanie sa na diváne?

Aby nevznikol omyl, nekritizujem lenivosť. Na nej nie je nič zlé. Dokonca je to jedna z matiek pokroku. Len by bolo fajn si naliať čistej pepsikoly skôr, ako začneme kritizovať demokratický systém riadenia spoločnosti. Možno by stačilo len zľahka zrevidovať mieru zastupiteľskosti v našej demokratickej spoločnosti.

Alebo to nechajme tak, a nesme sa toto demokratické rozhodnutie dôsledky. Za to rozhodnutie nechať sa zastupovať pri rozhodovaní. Nielen tie skvelé aspekty, teda že sa nemusíme trápiť s rozhodovaním o každom dzindzíku a každom onom sami, ale urobí to za nás niekto iný. Ale aj tie nepríjemné. Teda, že niekto iný za nás o tom dzindzíku a onom rozhodol. Dali sme mu na to demokraticky právo v rámci systému zastupiteľskej demokracie.

Toto bol druhý diel po prvom a bude aj tretí. O moci a úlohe peňazí v kampani.

Share Button

Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Zákony a regulácie nikdy nebudú myslieť.  Sú dané na papier a tým pádom už nemenné. Môžeme si ich akurát vykladať ako sa nám hodí. A potom príde sudca a ten povie, že pravda je len jedna. Tá jeho. Takáto realita je ďaleko od priemerného ideálu priemerného občana.

Pobavila ma nedávna búrka okolo nových pravidiel pri ošetrovaní detí v Čechách. Zákon začal vyžadovať, aby sa rodičia aktívne a jedine oni zaujímali o to, akým spôsobom sú ošetrované ich deti.  Zákon vychádza z toho, že rodičov má každé decko dvoch a kto len jedného, ten to má nejakým spôsobom už dávno právne ošetrené.

Ale chyba lávky, rodičia majú tvrdé hlávky. A leniví sú jak sviňa uprostred augusta. Neporiešili si práva, nie sú ochotný brať zodpovednosť za svoje deti. Dokonca ani len starať sa o svoje deti pri aspoň tej jednej návšteve ich lekára, pri ktorej dajú generálny súhlas. A zrazu ich iný zákon dobehol.

Ach jo! Tá naša lenivosť. Nech len za nás všetko niekto urobí. Ale ak to urobí inak ako sme si priali, tak to rozhodne urobiť nemal.

Postup zdravotníků kritizuje i radní Horních Počernic Alena Štrobová. „Je to absurdní. Vůbec nechápu, že je sanitka schopná odjet od krvácejícího dítěte,“ říká radní. Sociální odbor proto už na záchranáře podal stížnost.

Podle mluvčí pražské záchranky Jiřiny Ernestové obě posádky postupovaly podle platného zákona o zdravotních službách. Lékařka prý na místě u dívky nezjistila žádná zranění, se kterými by ji musela odvézt houkající záchranka.

V úvahu přicházelo jen standardní vyšetření v nemocnici, ale to se bez souhlasu rodiče podle zákona neobejde. Bylo by to možné jen při ohrožení zdraví či života. Souhlas není potřeba ani při podezření na zneužívání či týrání. V tomto případě však zdravotníci nevyužili ani tuto možnost.

Otec bil dcery delší dobu

„Po celou dobu výjezdu byla na místě policie, která u dívky žádné takové podezření neshledala. K převozu dívky do zdravotnického zařízení tedy zdravotníci potřebovali souhlas zákonného zástupce. A ten ho nedal,“

Otec zbil dceru a odmítl ji převézt do nemocnice. V rámci zákona – iDNES.cz.

Tak ako to teba bolo? Bola tam krv a ohrozenie na živote alebo nebolo? Policajti, jediní oprávnení na obmedzenie práv, tam boli a rozhodli, alebo neboli a nerozhodli?

Viete, delegujeme niektoré svoje činnosti na svojich spoluobčanov. Napríklad na novinárov. Že budú „svedomím národa“. A spoliehame sa, že budú konať morálne a zodpovedne. Ale nie sme si tak úplne istý ich morálkou, tak im nastavíme zákonné mantinely.

Jedným z nich je napríklad niečo o šírení poplašných správ či o podvodoch.  Je to v zbierke zákonov, verte mi. A napriek tomu sa za ostatných pár rokov žiaden bejby-novinár za podvody a poplašné správy vo svojich textoch nedostal pred sudcu. Veď to doteraz boli len také taľafatky, tak čo by sme to hrotili, že?

iDnes si nedávno dala za cieľ monitorovať jeden útok v Břeclavi. Po mesiaci sa ukazuje, že si to celé chalan nesvojprávny (14 ročný je naozaj nesvojprávny) klasicky po tínedžersky vymyslel. Tak ako, veríme mu veríme? Takže ani teraz tak nejako neviem, či novinár si to s tou krvou preveril. Alebo bol rovnako lenivý ako sú rodičia pri starostlivosti o svoje deti? Veď kým sa nič nedeje, sú to len také taľafakty. Také tie žužu taľafatky so svinskou výdržou.

Apropó, viete čo robia práve teraz vaše deti? Alebo im musíte zavolať, aby ste o tom mali aktuálny prehľad? Lenivosť a zodpovednosť, to nejde dohromady.

Zákony a regulácie to za nás nedomyslia. Oni nás tak akurát raz v najnevhodnejší čas dobehnú. A je len na našom charaktere, či budeme mať morálnu silu so svojou lenivosťou žiť. Alebo budeme kopať na všetky strany ako zakľatá sviňa. Veď mi nič, to on, to zákon, to poslanec, to lekár, to banka, to počasie, to tie ostatné svine.

Pokračovanie: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Share Button