Kategória: Škola praktického života

Zajtra to bude 19. nemocníc

Skúste si predstaviť, že s každým prepusteným pacientom odchádza prepúšťacia správa do dočasné úložišťa. V štandardnej podobe. Bez závislosti na systéme, ktorý má nemocnica. Proste jednoducho a obyčajne štandardný formát, ktorému rozumie úplne každý SW zapojený v eZdraví. V českom eZdraví.

Už vieme, že to nemocnice zvládnu. Už vieme, že si ich lekári ani nevšimnú, že sa to deje, niekde na pozadí ich systému.

Skúste si predstaviť, že ste v krajine IZIPu a ono to fakt dnes funguje, SW vývojári sa to naozaj naučili, SW vývojári to fakt vyvinuli a celé to do seba zaklaplo. Vo FHIRe.

Jo a skúste si predstaviť, že to celé začalo v lednu roku 2025. Nebolo nič a teraz to je. Za NPO peniaze v plánovanom čase navrhnutom v prosinci 2024, v presnom rozpočte z prosince 2024.

Po nedeli bude 4. 5. 2026 a začneme to púšťať z neverejného testu do užívania pacientom Českej republiky. Už si to nik nebude musieť skúšať predstaviť.

V pondelok som to hovoril kolegom na porade, že aha čoho ste priamo súčasťou. A oni, že: Hm, čo tam máš ďalej. A ja že už nič. A pokračoval kolega po ľavici s informáciou o akomsi vnútrorezorte. Nuda.

Bavím ma robiť tieto nudné veci pre 10 miliónov.

1. mája 2026
Zamneď: Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom
Zamýšľam sa takto v nedeľu, ako ľavicovým voličom vysvetliť, že socializmus im škodí. Tak som si vzal to, čo tak na socialistickej rétorike oceňujú: Hnusných kapitalistov. A budem ich pekne pravicovo topiť.

Pojmom ako sloboda či solidarita, takým pojmom sa nad výplatnou pásku so 700€ ťažko dôveruje. Naopak, prvé čo vás napadne je, že si ten hnusný kapitalista nechal všetky nápady, čo som za ostatný mesiac vymyslel.

Preto si musíme nájsť trochu iné rozlišovacie znaky.

Rozdelme si výdavky štátu na:
1. tie pre ľudí
2. tie pre firmy
Koľko z nadchádzajúceho štátneho rozpočtu dostanú firmy? Peniaze na diaľnice, podpory zahraničným investorom, štátna realitka, zdravotné poisťovne, podpora fotovoltaických elektrární a tak ďalej a tak podobne.

Hádam si priemerný pravičiak urobí predstavu, čo mám na mysli. A aby aj lavičiak pochopil – sú to peniaze, ktoré sa presúvajú v prvom kroku zo štátneho rozpočtu na účet súkromnej firmy. A pre ľudí? Zdravotná starostlivosť, dôchodky, podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky. Teda peniaze, ktoré sú priamo vyplácané do rúk občanom.

Uvažujete chvíľu so mnou?

Nejde o to, že niekde potom máme z toho všetci úžitok. Ide o to, že medzitým sa tie peniaze dva-tri krát otočia na účtoch hnusných kapitalistov.

Dokáže ľavicový volič pochopiť, že peniaze na diaľnice sú sčasti výplaty pre ľudí? Že si štát zamestnávaním svojich nezamestnaných takto kupuje sociálny zmier? Nie je to pre neho tak trochu veľa krokov, kým konečne uvidia tie peniaze vo svojich rukách?

Možno by naozaj stačilo využiť nevyhnutný dôkaz sporom, ktorý socializmus poskytuje:

Priatelia, zapamätať, naučiť a spamäti opakovať a opakovať:

Letos stála podpora čisté energie celkem 36 miliard korun, necelou třetinu z toho (11,7 miliardy) poslal stát přímo z rozpočtu. …. Jen pro srovnání – ona přímá částka dotace z rozpočtu je třeba o dvě miliardy víc, než kolik stát loni vydal na podporu v nezaměstnanosti, třikrát víc, než dává na podporu bydlení sociálně slabých, a šestkrát víc, než činí dávky všem zdravotně postiženým.

Geniálny argument proti súčasnému štátnemu rozpočtu.

Vidíte to? Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom. Komunistické výdavky verzus voľný trh. Keď nebudeme živiť firmy, nemusíme toľko vyberať na daniach.

Č.B.T.D.
9. septembra 2012
PRP: N+1 obľúbených miest je receptom na život

Obľúbených miest v byte nie je nikdy dosť. Je nutné ich mať N+1, kde n je počet detí.

Obľúbené sa volajú práve preto, že sa v nich dobre vychutnáva „káva v salóniku“. To sme raz cestovali z Prahy do Košíc v super hráškovom New Beatli (pozdravujem šťastného majiteľa niekam na Ukrajinu – to je irónia, kolegyni toto firemné auto ukradli z pred domu) a niekde v serpentínach na česko-slovenskom pohraničí sme sa dostali v knihe od Lasicovej ženy k časti o podávaní obeda a následného koňaku a kávy. A tá že sa má podávať v salóniku.

Mimochodom, toto je rozdiel medzi mnou a Haileym. On by z predchádzajúceho odtavca vyrobil príbeh na 300 strán. Ja len na 258.

Ale späť k obľúbeným miestam. Keďže sa v nich dobre vychutnáva život a keďže polovičný genetický materiál po meióze sa pri následnej fúzii do zygóty akurát tak pomieša, ale rozhodne nestráca, konkurenčný boj s potomstvom je samozrejmým výsledkom.

Ja sa snažím mať tých obľúbených miest N+2. Deti bolo treba s niekým spolodiť.

7. septembra 2012
Vymýšľajú dane, ktoré naplnia ciele politikárčenia ich ideových šéfov

Je dobré sa neuzatvárať pred oponentami. Ale po prelistovaní ich FB profilov to chce následne poriadnu psychohygienu. Nie, nejde o to, že by mali mne nesympatické ľavicové názory. Skôr je pre mňa frustrujúce to mrhanie intelektuálnym potenciálom.

Viete, nedávno som v aute počúval na Devíne rozhlasovú hru poskladanú zo slov Rudolfa Hessa. Tak ako ich sám vypovedal, či zapísal do svojich pamätí. Aj on vykonával poctivo svoju prácu. Investoval do tej svoje práce svoj um, vzdelanie. Bol jedným malým pracovitým mravčekom.

Ja viem, a naozaj si to plne uvedomujem, že prirovnať profesionálnu prácu ministerských úradníkov k práci nemeckej vojnovej mašinérie je silná káva. Ale keď oni to naozaj myslia úprimne a určite s tými najlepšími úmyslami. A sú to samí inteligentní profesionáli.

Každé svoje slovo podložia odbornou analýzou tabuliek, tvrdými dátami, hodinami a hodinami rešeršnej práce, presne tak, ako ich to vysoká škola, postgraduál a MBA naučili.

Z tých profilov je vidieť ich nekonečnú vieru, že štát skutočne využije a zúročí ich tvrdú prácu pri analýze tabuliek.

Vôbec si neuvedomujú dôsledky vety, ktorú – paradoxne – som na tých profiloch videl nimi viackrát vyslovenú:

„A ano, rozhodovat o tom nakoniec maju demokraticky zvoleni politici. Kto iny?“

Slová a činy. Nápad a realizácia.

Sú to bežní občania a priemerní voliči. S hypotékami, snami, školopovinnými deťmi. Tiež budú platiť tie dane, ktoré si práve pre seba vymysleli. Aby tie dane naplnili ciele politikárčenia ich ideových šéfov.

6. septembra 2012
Moja charakteristika štátu ako inštitúcie

Môžete to pozorovať spolu so mnou. Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením. Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu. Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát. Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Striedavo, paralelne a súčasne bývam a pracujem na Slovensku aj v Česku. V oboch krajinách vediem plnohodnotné domácnosti. Sledujem obe politické scény, oba zdravotnícke systémy, štátne inštitúcie v oboch krajinách. Som súčasťou bežného verejného života v oboch krajinách a osobne sa ma dotýkajú občianske problémy bežného dňa Slovákov aj Čechov.

Ak sa na tieto dva štáty pozriem ako na inštitúcie, vychádza mi z môjho pozorovania jediný záver:

Slovensko aj Česko sú absurdnou paródiou na štát. Politické systémy v oboch krajinách sú podobne rovnakou absurdnou paródiou na politiku.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmy, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno „štátny“. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať. Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.

Slovník pojmov:

politika (grec.)

verejná činnosť zameraná na uplatňovanie sociálnych a politických celospoločenských záujmov, na zachovanie, rozvíjanie a upevňovanie štátnej moci

politikárčiť

podriaďovať zásadné politické otázky, úlohy a ciele malicherným (neraz i osobným) cieľom a záujmom

daň (v slovenskom práve)

platba fyzických alebo právnických osôb, ktorá je vynútiteľná, nenávratná, spravidla neúčelová, zákonom určená a pravidelne sa opakujúca, a ktorú vyberá štát a orgány miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.

sociálny (lat.)

1. spoločenský; týkajúci sa spoločnosti, vyplývajúci zo spoločenského života; zodpovedajúci potrebám, záujmom, požiadavkám spoločnosti a pod.

2. vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov

3. septembra 2012
Dočítané (dopočúvané): Artur Hailey – Detektiv

Tieto prázdniny sa mi niesli v duchu Detektíva. A keďže som využíval poväčšine Google Play, tak to bolo poctivých domácich 29 dielov po cca 42 minút zvukovej knihy.

Neuveriteľne neúnavný rozprávač je ten Hailey. N-e-ú-n-a-v-n-ý! Podrobnosti, že by sa človek z toho aj – no informačná inkontinencia ako po Xenikale. Čo nevedel to nenapísal. A že toho prípravného materiálu musel mať. Pritom príbeh tak na 20 stranovú novielku.

Zvukové knihy, to ja rád. Na mojich cestách sa mi mimoriadne osvedčili. Vlastne vďaka nim tak rád cestujem. Za ostatných 10 mesiacov už okolo haba-haba-fúru kilometrov. A hádam bude ja viac. Onehdá som si na trase Praha – Ostravsko vychutnával okrem iných aj rozprávania o TGM.

Kešky a zvukové knihy – moja práca školiteľa kade-tade je mi vlastne koníčkom.

Vidíte, o čítaní-počúvaní píšem, nie o tej knihe. A to je vlastne najlepšia charakteristika tej knihy. Mám rád hrubé knihy. Dlho trvajú a to je také bezpečné, plné pohody a známeho. Z knihy sa stane rituál. Detektív je síce jednoduchý príbeh, ale na dlho. Mal som ho celé prázdniny rád. Škoda že už skončili. Detektív aj prázdniny.

2. septembra 2012

Kategória: Škola praktického života

Zajtra to bude 19. nemocníc

Zamneď: Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom

PRP: N+1 obľúbených miest je receptom na život

Vymýšľajú dane, ktoré naplnia ciele politikárčenia ich ideových šéfov

Moja charakteristika štátu ako inštitúcie

Dočítané (dopočúvané): Artur Hailey – Detektiv

Kto sme

Komentáre

Multimédiá

Súbory cookies

Vložený obsah z iných webových stránok

S kým zdieľame vaše údaje

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Kam sa vaše údaje odosielajú