Nacizmus ani klérofašizmus nie je „iný názor“. Rovnako, ako klamstvo, krádež a podvod. O klamstvách voči vede ani nehovoriac.

A tým, myslím, je to celé vybavené. Teda mohlo by byť.

Celá európska spoločnosť má veľký problém s vymáhaním práva, ktoré sme si zaviedli ako dejinné poučenie z II. svetovej vojny. Práva, ktoré postavilo fašizmus, komunizmus a rasizmus s xenofóbiou mimo zákon.

Nie paradoxne, ale logicky si to uvedomili jedni z prvých v Nemecku a začali robiť prvé očisty od palestínskych nadšencov pre genocídu či voči AfD a im podobným nadšencom pre dobre známy nacizmus a xenofóbiu. Ale iste by sa dalo aj viac.

A čo zvyšok ako sú patavedecké hovadiny ako „iný názor“, či právo šíriť bludy a na bludoch roztáčaná xenofóbna špirála.?

Jo a čo toto? Toto je moje najobľúbenejšie: Klasický ňevspík ako z roku 1984, keď sa najvrchnejší predseda UV postaví pred mikrofón a rozpráva svoje „iné názori“ ako dokázané a potvrdené fakty a zakončí to zdôraznením, že mu doteraz upierali „jeho ľudské právo“. (nezamieňať s „ľudským právom na blbosť“)

Všetko to len poháňa špirálu s pravekým cieľom vziať bezprácne majetky. Nič sa nezmenilo. Stále je tou zámienkou staroveký rasizmu či stredoveký antiseminizmu a novoveká eugenika. Stále jediný cieľ – vziať čo svojim umom a usilovnosťou dokázal vytvoriť iný.

Slobodná a demokratická spoločnosť má v sebe samoopravné mechanizmy v podobe novinárov, všeobecne dôveryhodných autorít občianskej spoločnosti a inštitútu politickej zodpovednosti.

Len a len vtedy, keď tieto samoopravné nástroje fungujú, môžeme o spoločnosti hovoriť, že je demokratická a slobodná.

Len keď fungujú samoopravné mechanizmy, len vtedy sú v bezpečí nástroje demokracie, ako sú voľby či ľudské slobody.

Ak politici, ktorí vedú štát, neodpovedajú novinárom a nie sú schopní rozporovať, že ich novinári konfrontujú s podvodmi, neschopnosťou a klamstvom….

Ak politici, ktorí vedú štát, neodchádzajú z titulu politickej zodpovednosti voči demokracii, ak nie sú schopní vysvetliť preukázané prestúpenia zákona, morálky a svojich vlastných sľubov…

Ak spoločnosť nemá dostatok dôveryhodných autorít občianskej spoločnosti, ktoré by vedeli byť protiváhou politickým stranám…

… ak nič z týchto samoopravných nástrojov demokracie nefunguje, štát nie je ani demokratický, ani slobodný. Z volieb s plentou a urnou ostane len šaráda.

Je ukážkovým príkladom, že Slovensko nie je ani demokratické a ani slobodné, práve to, ako autoritársky politici opakovane obhajujú porušenie samoopravných mechanizmov tým, že je „ich ľudským právom“ rozbíjať demokraciu ignorovaním demokratických procesov a inštitúcii.

Nie priatelia, to, čo sme ako dejinné poučenie z II. svetovej vojny postavili mimo zákon, to nie je ľudským právom. To je zločin proti demokracii, slobode a ľudskosti.

Pod čiarou: Zamneď – zamyslenie na nedeľu s krvou plnou chylomikrónov.