V politike musíte vyjednávať.  Pri vyjednávaní vždy pomáha keď na svojho diskusného partnera niečo viete. Keď viete čo sú jeho budúce túžby, jeho program, jeho priority.

Keď si na na svojho partnera v diskusii odkladáte jeho minulé prešľapy, jeho prestúpenia zákona či amorálne alebo neetické skutky, z politika sa razom prevtelíte do mafiánskeho vydierača.

Priania, túžby a priority sú večné. Majú dlhé trvanie, sú všeobecne známe alebo aspoň všeobecne tušené. Máte uch sami pod kontrolou a môžete ich meniť či rozvíjať.

Prestúpenia zákona, neetické konanie či amorálne skutky sú dielom okamžiku, raz sa stali a už sa nikdy neodstanú a nikdy sa opakovať nemusia. Sú schované v tajných zákutiach mysli toho, kto ich spravil a nikdy sa s nimi nechce chváliť.

Preto, že mnohokrát ide o prestúpenie zákona alebo skutky v sivej zóne zákona, máme tu políciu a prokuratúru, ktorá má povinnosť okamžite po zistení konať. Je to v hlbokom záujme spoločnosti. Nie len preto, aby sa nekalé skutky odhalili, zabránilo ich dlhému trvaniu. Ale aj preto, aby ľudia konajúci zlé veci neboli vydiarateľný na svojich pozíciách, ktoré zastávajú.

Vydieranie, to je násobenie a násobenie prvotného zla. Raz sa opijete, prešoférujete v takom stave z dediny do dediny a potom roky-rokúce vás má niekto v hrsti, lebo toto zistenie neohlásil. Lebo túžil vás vydierať. Túžil vziať potrestanie do vlastných rúk. A trestal vás denno-denne vydieraním.

Koľko vydieraných má tú silu sa udať a tak vyraziť mafiánskemu vydieračovi argumenty z rúk? Všetci tak nejako dúfajú… A nechajú sa vydierať.

Koľko vydieraných vôbec tuší, že  niečo čo je neetické či nemorálne bude raz 10x znásobené len preto, že sa z neho stala politická perzóna? A len preto, že sa 10x zmenilo sklo v lupe s ktorou ho pozorujú a 100x zhoršili následky… A nechajú sa vydierať.

Život nie je jednoduchý, sme priemerne zodpovední a priemerne poctivý. Občas máme pocit, že za troška ani pán farár nič nepovie. Občas sa načiahneme pre plot pre susedove čerešne čo padli komusi za blúzku. Nie, neospravedlňuje nás to, že veď všetci to robia. Nie.

No zákon sme si napísali tak, aby bol aj v tých najtvrdších chvíľach na našej strane. Zákon ukladá každému z nás povinnosť ohlásiť nekalé konanie. Aj preto, aby dotyčný nebol vydierateľný.

Morálka nám hovorí, že je potrebné neetické činny pranierovať hneď a nechať ich podrobiť kritériám spoločenskej morálky. Možno sa ukáže, že sme len priveľmi precitlivelý a skutok nikdy ani nebol neetický.

Pretože  pre nás všetkých v spoločnosti vrcholne je nebezpečné, keď si niekto dlhodobo vyrába na kadekoho eštébácke zložky na budúce vydieranie. 

Skúste takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, pouvažovať, či chcete, aby vás zastupoval mafinánsky vydierač vyťahujúci zo zložiek minulé hriechy? Mafiánsky vydierač, ktorý namiesto splnenia zákona a ohlásenia činu len čaká a čaká, kedy sa mu jeho tajné znalosti hodia.

Alebo politici, ktorí vedia o svojich partneroch ich túžby a vyjednávajú kompromisy pomocou nich.

Verte mi, je to fatálny rozdiel pre spoločnosť. Svoje chyby ste si mohli dávno odpykať a túžby sa dajú poľahky meniť. Namiesto toho každý každého drží z gule a žiadne slová už nie sú úprimné a slobodné.

Nie, nechcem aby mi nadšenci mafiánskej eštébáckej morálky vzali slobodnú spoločnosť.

Pod čiarou: Len jemným odtienkom morálmenho bahna k téme dnešného článku je Procházkove výrokové ojebanie  celej spoločnosti, že nikdy nezaloží politickú stranu keď bude poslancom a antitautológie o koalícii s vyznavačmi mafiánskych eštebáckych zložiek.