Archívy značky: etika

Nie zákon, ale morálka je dôvod, prečo smeráci, snsáci a mosťáci už zajtra musia skončiť

Nejde o to, že by bolo všetko protizákonné. Ide len o takú drobnosť, aby sa naše konanie dalo ohodnotiť v intenciách morálky a etiky.

Vydať pacientovi trpiacemu na vredy žalúdka a dvanáctnika warfarín či acylpyrín je proti farmaceutickej odbornosti. Odbornosť je rovnaká ako zákon. Veď aj zákon hovorí, že keď sa previním proti odbornosti môže to byť považované za trestný čin, v prípade šťastia, z nedbanlivosti.

Vydať na dva totožné recepty rovnaký liek je proti morálke. Nie, pacienta nezabijeme.  Bude ho to stáť viac peňazí a nič mu to neprinesie. Bude mať dlhšiu zásobu a ak sa mu medzi tým zmení terapia, tak lieky vyhodí. Ako by vyhodil tie eurá rovno do koša.

Morálka nás akurát mrzí. Etika dojíma. A to je tak asi všetko. Možno preto ju nepovažujeme za hodnú byť dôvodom.

Tí čo pravidelne čítate tieto moje články viete, že už dávno pradávno som bol býval bol napísal:

Už to tu vyzerá, ako by sa nemorálne hovädá pretekali, kto lepšie a viac ojebe blížneho svojho.

Liezol som do politiky, lebo sa mi to nepáči. Lebo toto nie je môj štýl žitia. Ak niečo robím, ak niečo presadzujem, tak preto, že som bytostne do poslednej mitochondrie v mojich bunkách presvedčený o správnosti a zmysluplnosti pre spoločnosť, v ktorej by som sám chcel žiť.

Pamätáte? Hovoril som, že by som si chcel zo svojej práce vybrať takýto benefit:  Keď ho budem potrebovať, tak dobre fungujúce zdravotníctvo. Pre mojich rodičov a pre mňa. 

Nie, nejde mi o nejaké super prachy, druhý dom a tretie auto. Načo? Mne bohate jeden plat stačí a všetko navyše je zbytočnosť hodná rozdania tam, kde treba.

Viete, priatelia, hovorím si, akú morálku má človek, ktorý si ako svoj cieľ vytýčil – stať sa premiérom, aby mal moc a mohol presadzovať… a keď sa ho opýtate, čo by teda pre nás, jeho spoluobčanov chcel presadiť, tak mlčí.

Akú morálku má človek, ktorý nevie ukázať výsledky svojej práce. Keď sa na ne niekto so záujmom opýta, tak zdupká. Nedovolí klásť otázky, vysmieva sa vám.

Nie, sme dnes ďaleko preďaleko od toho, aby sme zákonom otrieskali hlavy politikom pod hlavičkou Smeru, SNS a Mostu.

ALE veľmi dobre cítime, že morálka, ktorá sa okolo politikov Smeru, SNS a Mosta od najvyššieho po posledného člena poneviera, je zhnitá ako tekvica po prvých mrazoch.

Na rozdiel od toho jedného morálne pochybného lekárnického výdaja, čo som tam hore spomenul, morálne sračky politikov Smeru, SNS a Mostu nás už aj zabíjajú. Nie, oni nie, oni nevytiahli ani nožík z vrecka, ani pištole, ani nenapchali diabetikov cukrom.

Oni, ako morálne vzory, odbrzdili všetky, od tých najväčších hovád až po to tú poslednú najmenšiu komáriu samičku. A tie nás teraz zabíjajú, okrádajú, rabujú a bránia dobre žiť na Slovensku.

Je absurdné, že našich 5,5 miliónov občanov nechá vládnuť morálne hovädá nad sebou samými. Dobrovoľne, bez pištole na spánku a s láskou v srdci k svojim deťom.

Viete, v prvej iterácii k normálnosti bohate stačí, aby výkonné pozície v štáte obsadili aspoň priemerne dobrí, priemerne zodpovední. Naozaj nepotrebujeme hneď od zajtra do parlamentu 150 svätcov a do vlády 15 blahoslavených.  Úplne nám stačia priemerne charakterní.

Už len to, že pošleme kade ľahšie tie najväčšie morálne hovädá a odplašíme z dôvodu morálky na odlet aspoň tie najotravnejšie piskľavé komárice, už to novej garnitúre nedovolí skĺznuť naspäť, aj keby ako veľmi chceli. Už len to, keď bude imperatívom odchodu Smerákov, Snsákov a Mosťákov morálka, ktorou sú symbolom, už to je dobrý predpoklad, že ktokoľvek, ale naozaj ktokoľvek ich nahradí, bude na morálnom rebríčku o hodný kus vyššie.

Ale naozaj sa musí stať morálka tým imperatívom. Nie zákon, či jeho prekročenie.  To je málo a neskoro.

Politici Smeru, SNS a Mostu vo výkonných funkciách musia odísť, lebo sa previnili voči morálke a etike Európy 21. storočia.

SúvisiaceEšte je tu štipka šance na odchod z titulu politickej zodpovednosti

Share Button

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button

Zamneď: Eštébácka morálka vydierania informáciami z tajných spisov

V politike musíte vyjednávať.  Pri vyjednávaní vždy pomáha keď na svojho diskusného partnera niečo viete. Keď viete čo sú jeho budúce túžby, jeho program, jeho priority.

Keď si na na svojho partnera v diskusii odkladáte jeho minulé prešľapy, jeho prestúpenia zákona či amorálne alebo neetické skutky, z politika sa razom prevtelíte do mafiánskeho vydierača.

Priania, túžby a priority sú večné. Majú dlhé trvanie, sú všeobecne známe alebo aspoň všeobecne tušené. Máte uch sami pod kontrolou a môžete ich meniť či rozvíjať.

Prestúpenia zákona, neetické konanie či amorálne skutky sú dielom okamžiku, raz sa stali a už sa nikdy neodstanú a nikdy sa opakovať nemusia. Sú schované v tajných zákutiach mysli toho, kto ich spravil a nikdy sa s nimi nechce chváliť.

Preto, že mnohokrát ide o prestúpenie zákona alebo skutky v sivej zóne zákona, máme tu políciu a prokuratúru, ktorá má povinnosť okamžite po zistení konať. Je to v hlbokom záujme spoločnosti. Nie len preto, aby sa nekalé skutky odhalili, zabránilo ich dlhému trvaniu. Ale aj preto, aby ľudia konajúci zlé veci neboli vydiarateľný na svojich pozíciách, ktoré zastávajú.

Vydieranie, to je násobenie a násobenie prvotného zla. Raz sa opijete, prešoférujete v takom stave z dediny do dediny a potom roky-rokúce vás má niekto v hrsti, lebo toto zistenie neohlásil. Lebo túžil vás vydierať. Túžil vziať potrestanie do vlastných rúk. A trestal vás denno-denne vydieraním.

Koľko vydieraných má tú silu sa udať a tak vyraziť mafiánskemu vydieračovi argumenty z rúk? Všetci tak nejako dúfajú… A nechajú sa vydierať.

Koľko vydieraných vôbec tuší, že  niečo čo je neetické či nemorálne bude raz 10x znásobené len preto, že sa z neho stala politická perzóna? A len preto, že sa 10x zmenilo sklo v lupe s ktorou ho pozorujú a 100x zhoršili následky… A nechajú sa vydierať.

Život nie je jednoduchý, sme priemerne zodpovední a priemerne poctivý. Občas máme pocit, že za troška ani pán farár nič nepovie. Občas sa načiahneme pre plot pre susedove čerešne čo padli komusi za blúzku. Nie, neospravedlňuje nás to, že veď všetci to robia. Nie.

No zákon sme si napísali tak, aby bol aj v tých najtvrdších chvíľach na našej strane. Zákon ukladá každému z nás povinnosť ohlásiť nekalé konanie. Aj preto, aby dotyčný nebol vydierateľný.

Morálka nám hovorí, že je potrebné neetické činny pranierovať hneď a nechať ich podrobiť kritériám spoločenskej morálky. Možno sa ukáže, že sme len priveľmi precitlivelý a skutok nikdy ani nebol neetický.

Pretože  pre nás všetkých v spoločnosti vrcholne je nebezpečné, keď si niekto dlhodobo vyrába na kadekoho eštébácke zložky na budúce vydieranie. 

Skúste takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, pouvažovať, či chcete, aby vás zastupoval mafinánsky vydierač vyťahujúci zo zložiek minulé hriechy? Mafiánsky vydierač, ktorý namiesto splnenia zákona a ohlásenia činu len čaká a čaká, kedy sa mu jeho tajné znalosti hodia.

Alebo politici, ktorí vedia o svojich partneroch ich túžby a vyjednávajú kompromisy pomocou nich.

Verte mi, je to fatálny rozdiel pre spoločnosť. Svoje chyby ste si mohli dávno odpykať a túžby sa dajú poľahky meniť. Namiesto toho každý každého drží z gule a žiadne slová už nie sú úprimné a slobodné.

Nie, nechcem aby mi nadšenci mafiánskej eštébáckej morálky vzali slobodnú spoločnosť.

Pod čiarou: Len jemným odtienkom morálmenho bahna k téme dnešného článku je Procházkove výrokové ojebanie  celej spoločnosti, že nikdy nezaloží politickú stranu keď bude poslancom a antitautológie o koalícii s vyznavačmi mafiánskych eštebáckych zložiek.

Share Button