Archívy kategórie: Podnikanie

Už 4. deň musia firmy dostávať len elektronické štátne dokumenty?

Otáznik v nadpise je symbolom doby Smeru. Sami si to dali do zákona a sami to nedokázali zabezpečiť. Takže vzniká len kopa otázok ako je to vlastne naozaj.

Legislatívny stav je taký, že od roku 2013 platí zákon o eGovermente číslo 305/2013 Z.z., ktorý po novelizáciách v aktuálne platnom znení k dnešnému dňu hovorí:

§ 17
Základné ustanovenia
(1) Orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona

§60

(10)
Správca modulu elektronických schránok aktivuje elektronickú schránku orgánu verejnej moci zriadenú podľa odseku 9 súčasne s jej zriadením. Správca modulu elektronických schránok aktivuje elektronickú schránku právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky zriadenú podľa odseku 9 1. augusta 2016. Ak právnická osoba a zapísaná organizačná zložka požiada správca modulu elektronických schránok o aktiváciu elektronickej schránky pred 1. augustom 2016, správca modulu elektronických schránok tejto žiadosti vyhovie; ustanovenie § 13 ods. 3 sa použije primerane.

No proste aktivuje. No proste to spraví a hotovo. A spravil do správca e-schránok?

To dnes nikto nevie! A vznikajú len otázky.

Chaos metodického usmernenia

Minister Pellegriny vydal akési čosi čo sa volá metodické usmernenie, ktoré zo zapnutia urobilo proces. Jeden z právnych názorov je, že konal nad rámec zákona, že nič taká ako proces v zákone 305/2013 nie je napísané.

A to je ten problém – je tu viacero právnych výkladov. To je také skvelé, že nás pán Pellegriny dostal do takejto právnej neistoty. Svojou neschopnosťou dostatočne včas vyjasniť právne prostredie, preniesol povinnosť aktivácie na firmy.

Čože dnes. Kedy vám aj nejaký orgán verejnej moci dnes čosi poslal do schránky, platné sa to stane 15. augusta. Ešte je tu chvíľa času zareagovať. Alebo aj nie, veď metodický pokyn je nad zákon… Ups.

Ups, a do akej schránky?  Pretože Metodické usmernenie  z aktivovania schránok na doručovanie k 1. 8. 2016 na doručovanie urobilo proces aktivovania na doručovanie do 30.12.2016. A orgán verejnej moci môže doručiť len do aktivovanej elektronickej schránky.

Keď sa bude orgán verejnej moci riadiť zákonom, tak dnes už každá firma schránku aktivovanú má. Bude sa snažiť odoslať. A nikto nevie,  či úradník dostane spätnú väzbu, že dotyčná firma si schránku stále neaktivovala v zmysle Metodického usmernenia. 

Milujeme chaos v právnom systéme.

Praktická rada číslo 1

Tak, teraz preskočme diskusiu o smeráckom chaose pri riadení štátu a pozrime sa na to, čo je dobré vykonať, ak ste konateľom nejakej firmy.

Naplánujte si návštevu akéhokoľvek obvodného oddelenia Polície a požiadajte čo najskôr o vydanie občianskeho s čipom.  Bude vás to stáť cca 16 €, keďže platnosť aktuálneho vám asi nekončí hneď.

Dnes to trvá 2,5 týždňa – vyskúšaná za vás, vybavoval som začiatkom júla 2016 pre dcéru, ktorej občianku ukradli.

Keď už máte v ruke občiansky s čipom, zájdite si na akékoľvek obvodné oddelenie a požiadajte o nahranie elektronických certifikátov, teda nástroja, ktorý vám umožní prihlásenie sa do štátnej elektronickej schránky.

Treba to vykonať osobne. 

A požiadajte aj o nahranie certifikátov na tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu. Spoznáte to tak, že si budete musieť vymyslieť na prepážke 2 rôzne čísla – jedno je BOK, druhé PIN ku KEP (čo sa už nevolá ZEP) a k tomu jeden akýsi PUK na odblokovanie.

Toto musí absolvovať každý konateľ. No každý… V zásade pre firmu s viacerými konateľmi stačí, aby do schránky mal prístup aspoň jeden z nich.

Na prístup do svojej schránky je možné elektronicky splnomocniť ďalšie osoby, ale tento úkon treba spraviť elektronicky, Takže minimálne pre tento jeden moment potrebujete mať občiansky s čipom a certifikátmi.

Druhá praktická rada pre konateľov firiem

Procesy, procesy, procesy

Nažeňte čo najskôr svoju hlavnú účtovníčku, svojho výkonného riaditeľa, svojho firemného právnika (závisí od vašich internách firemných procesov okolo práce s doručenou poštou koho presne) na akékoľvek oddelenie Polície, aby si ten občiansky v čipom a certifikátmi vybavili.

Nebudete predsa jediný vo firme, zodpovedný za vyberanie poštovej schránky.

S tým súvisí aj to, že ak ste viacerí konatelia, všetkým vám automaticky udelia prístup do štátnej elektronickej schránky firmy. Rovnaký prístup s rovnakými právami.

Ošéfujte si v takom prípade dohodou, kto má právo splnomocňovať ďalšie osoby na prístup k firemnej korešpondencii v štátnej elektronickej schránke. Aby sa nestalo, že niekto splnomocní niekoho a ten plnomocnený potvrdí doručenie do vlastných rúk firmy bez toho, aby informoval o takomto kroku zvyšok firmy.

Ide totiž o to, že v súvislosti so zavedením štátnych elektronických schránok sa menia aj pravidlá okolo fikcie doručenia.

§ 32
(1)
Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
(2)
Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

(5)

Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,
a)
ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy,
b)
ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
c)
ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.

Proste 15 dní po doručení do schránky je všetko považované za doručené. A niekedy aj hneď po doručení. Pozor, nie po otvorení živým človekom. Automaticky a neodvolateľne. Začínajú plynúť kadejaké odvolacie lehoty a tak podobne.

A to sa potom nebudete stíhať ani čudovať.

Tretia praktická rada: Dokedy odporúčam vybaviť si občianku?

Nuž, takto – štát, teda Pellegriny – povedal svojim metodickým usmernením, že proces  aktivovania bude bežať do 30. 12 .2016. To je, ak dobre počítam cca niečo viac ako 120 dní.

Vydanie nového občianskeho s čipom trvá štátu 14-20 dní od podania žiadosti a odfotenia sa na polícii. Treba tam ísť osobne. 2x!

Nahratie certifikátov na čip trvá asi 10 minút a musíte byť fyzicky pri tom na akomkoľvek policajnom oddelení s úradovňou okolo dokladov.

Táto povinnosť sa týka minimálne cca 500000 konateľov firiem. Zatiaľ je nás takých, čo sme sa do schránky už prihlásili a teda ju aj používame cca 6000.

Pripočítajte k tomu úctyhodný počet zamestnancov vo veľkých firmách, ktorý majú okrem konateľov v popise práce povinnosti nakladať s firemnou poštou – tí všetci sa do štátnych elektronických schránok firiem potrebujú dostávať.

No a pripočítajte k tomu aj občanov, ktorí nie sú konatelia, ale dobrovoľne chcú začať práve do konca roka používať štátne elektronické schránky…

Ja by som neváhal ani minútu. Ako vás poznám, keď si v auguste naplánujete vybavovanie na september, v októbri si konečne nájdete čas tam v novembri zájsť na fotenie. Takže v decembri budete na prepážke zadávať piny. 😉

Všimnite si, že píšem na ktoromkoľvek policajnom oddelení. Zákon o občianskych preukazoch už dávno nepožaduje, aby ste riešili obnovu občianskeho v mieste svojho trvalého bydliska. Dokonca pred pár týždňami prijatá novela už umožňuje aj vydanie prvého občianskeho preukazu kdekoľvek.

Takže taký Poltár alebo Kysucké nové Mesto (najmenšie slovenské okresy) isto nebudú mať v decembri také dlhé rady ako Bratislava.

Share Button

Zdielaná ekonomika pohľadom liberála – úvaha pri hľadaní múdra

Mám malú firmu – s.r.o., som aj občan, viem porovnať ako je to žiť ako firma a ako je to žiť ako človek. Dobre vám radím: Nemiešajme tieto dva spôsoby existencie dohromady v snahe vyjsť v ústrety zdielanej ekonomike ako sú kadejaké Ubery, zdielané autá a kosačky,  prenájom bytov ako hotelovej izby a podobné.

Hodnú chvíľu si lámem hlavu ako sa k zdielanej ekonomike postaviť, aby ju človek súčasne nezagniavil a súčasne , aby bol dodržaný princíp rovného prístupu.

Liberál a pravičiar stavia princíp rovnosti v podnikaní veľmi vysoko. Nech si vyberiete akúkoľvek formu podnikania, musíte plniť pri výkone rovnakej činnosti rovnaké podmienky.  Tak sa dá zabezpečiť rovnosť súťažiteľov na trhu a predchádzať zvrhnutiu trhu do monopolu.

A tak potom logicky očakávam, že keď na prenájom izby potrebuje eseróčka 100+1 povolenie, tak prečo by mal byť jednotlivec zvýhodnený oproti nej. Robí to isté.

ALE, keď to budeme požadovať aj od jednotlivca, tak sa princípy zdielanej ekonomiky zrútia. A to je zas škoda.

A tak mi napadli tri  elegantné riešenia.

Posuňme hranicu, kedy sa z príležitostného zárobku stáva podnikanie

Chápete? Posuňme hranicu obratu, ktorú považuje tretný zákon za nedovolené podnikanie niekam vyššie. Niekam, no neviem presne kam. Ale je to jeden parameter tak by sa to ladilo poľahky.

Princíp je nasledovný – kým si človek spolujazdou, prenajímaním izby turistom či výrobov domacich džemov nedosiahne obrat čo já viem 10000 eur za rok, tak sa na neho vzťahujú len a len povinnosti občana. Žiadne povolenia, žiadne licencie, žiadne účtovníctvo.

Naučiť sa poistiť na blbosť

Potom už len dve doporučenia. Jedným z nich by bolo „poistenie za blbosť“ .

To „poistenie za blbosť“ by riešili tak ako teraz , keď si uzatvárame poistenie zodpovednosti za škodu členov domácnosti. Proste poistenie, keď decká rozbijú susedovie okno, tak to zatiahne poisťovňa. A či si poisťovne vymyslia príplatok za „zdielanú ekonomiku“, to už nech je poisťovniach.  Štát by to navyše len odporúčal.  A keby sme chceli byť fakt pro-zdielaný, tak by štát mohol tieto poistky finančne podporiť.

Doložiť podlezenie hranice obratu pre podnikanie

Druhá „povinnosť“ by bolo byť schopný „hodnoverne doložiť“ podlezenie hranice.

A to „podlezenie hranice“ naozaj len doložiť na výzvu. Proste keď vás závistlivý sused udá, tak by ste mali byť schopný dokázať, že ste fakt ani náhodou nemohli vyrobiť či predať toľko džemu, že by ste už na to mali mať výrobný potravinársky podnik ako v Zbrojníkoch. Alebo doložiť, že po najazdení 5000km za rok na svojom aute ste fakt nemohli preliesť hranicu pre nedovolené podnikanie v spolujazde.

Každý produkt, každý prostriedok, zúčastňujúci sa „zdielanej ekonomiky“ by bol povinne označený nálepkou „zdielaná ekonomika“. A zákazník by vedel, že džem neprešiel hygienou, že vás vezie taxikár-amatér a tak podobne.

Sme slobodní ľudia v slobodnej krajine, môžeme sa slobodne rozhodnúť, ako minieme svoje peniaze a od koho a za akých podmienok si kupujeme výrobky a služby.  Len je dobré byť informovaný.

Myslím, že moje 3 pravidlá sú tak akurát.

  1. vyššie hranica obratu v EUR za rok pre dovolené nepodnikanie
  2. dobrovoľná poistka za blbosť
  3. označenie „nepodnikajúca osoba“/“zdielaná ekonomika“

Jednoduché, už dnes známe a občiansky život nekomplikujúce. Tiež jednoducho upravovateľné, ak by sa niečo prestrelilo či podliezlo.  Navyše svojou podstatou môžu slúžiť aj ako impulz, aby sa ľudia do „zdielanej ekonomiky“ púšťali bez obáv. Aby to proste riskli a keď to nevyjde, nič im nehrozí.

Share Button

Lepšia prístupnosť webových sídiel – EÚ smernica bude mať jeden odstavčok

Dokument – Pozícia rady Eu… PDF

Celá norma spočíva v jednom odstavci a super „presnej“ formulácii:

Článok 4

Požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií

Členské štáty zabezpečujú, aby subjekty verejného sektora prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie vyššej prístupnosti svojich webových sídel a mobilných aplikácií tým, že zabezpečia ich vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť a robustnosť.

Zdroj: Dokument – Pozícia rady EU… (PDF)

No a to je všetko priatelia. Okolo sa nachádza 44 strán eu-legislatívnej omáčky.

A tak to ma byť! Je len na národnej vláde ako si to doma ošéfuje. Či vydá presnú normu, alebo prevezme len vágne formulácie.  Pekné slušné pravicové riešenie harmonizácie v rámci EU.

EU si splnila úlohu v tom, že upozorňuje krajiny, že je to dobré mať ošéfované.  EU si splnila svoju úlohu tým, že každý subjekt v ktorejkoľvek krajine má istotu, že EU projekty musia zodpovedať nejakému štandardu prístupnosti.

Možno sa vám to nezdá, ale to je presne tá optimálna miera európskej integrácie. Vďaka práve takto formulovaným EU-smerniciam totiž  vzniká jeden priestor na ďalšiu spoluprácu a uplatňovanie tých osvedčených najlepších riešení, ktoré v EU vznikli.

Tak 2-3-5 rokov to bude fungovať takto. Potom by sa mohli porovnať skúsenosti v krajinách s výrazne rozdielnymi úpravami a to dobré odporučiť aj ostatným.

Dokonca aj oslavná tlačová správa je obšírnejšia.

Webové sídla a mobilné aplikácie orgánov verejnej správy, verejných nemocníc, súdov a iných verejných subjektov budú čoskoro musieť spĺňať spoločné európske normy týkajúce sa prístupnosti. Touto smernicou sa stanovujú minimálne podmienky, ktoré členským štátom umožnia stanoviť aj prísnejšie požiadavky. Členské štáty môžu tiež uplatniť tieto požiadavky a/alebo ďalšie požiadavky na webové sídla a aplikácie iných typov organizácií.

Znenie, ktoré sa prijalo dnes, je pozíciou Rady v prvom čítaní. Na dokončenie postupu musí Parlament schváliť znenie v druhom čítaní.

Smernica nadobudne účinnosť dvadsať dní po svojom uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. To by sa malo uskutočniť na jeseň.

Členské štáty potom budú mať 21 mesiacov na to, aby prijali vnútroštátne ustanovenia s cieľom dosiahnuť súlad so smernicou, t. j. „transponovali“ ju. Nové webové sídla (webové sídla uverejnené po transpozícii) musia byť v súlade o rok neskôr, staršie webové sídla o dva roky a mobilné aplikácie o 33 mesiacov neskôr.

Zdroj: Lepší prístup k webovým sídlam a mobilným aplikáciám pre všetkých: Rada prijala prvé pravidlá pre celú EÚ

 

 

Share Button