Mám malú firmu – s.r.o., som aj občan, viem porovnať ako je to žiť ako firma a ako je to žiť ako človek. Dobre vám radím: Nemiešajme tieto dva spôsoby existencie dohromady v snahe vyjsť v ústrety zdielanej ekonomike ako sú kadejaké Ubery, zdielané autá a kosačky, prenájom bytov ako hotelovej izby a podobné.
Hodnú chvíľu si lámem hlavu ako sa k zdielanej ekonomike postaviť, aby ju človek súčasne nezagniavil a súčasne , aby bol dodržaný princíp rovného prístupu.
Liberál a pravičiar stavia princíp rovnosti v podnikaní veľmi vysoko. Nech si vyberiete akúkoľvek formu podnikania, musíte plniť pri výkone rovnakej činnosti rovnaké podmienky. Tak sa dá zabezpečiť rovnosť súťažiteľov na trhu a predchádzať zvrhnutiu trhu do monopolu.
A tak potom logicky očakávam, že keď na prenájom izby potrebuje eseróčka 100+1 povolenie, tak prečo by mal byť jednotlivec zvýhodnený oproti nej. Robí to isté.
ALE, keď to budeme požadovať aj od jednotlivca, tak sa princípy zdielanej ekonomiky zrútia. A to je zas škoda.
A tak mi napadli tri elegantné riešenia.
Posuňme hranicu, kedy sa z príležitostného zárobku stáva podnikanie
Chápete? Posuňme hranicu obratu, ktorú považuje tretný zákon za nedovolené podnikanie niekam vyššie. Niekam, no neviem presne kam. Ale je to jeden parameter tak by sa to ladilo poľahky.
Princíp je nasledovný – kým si človek spolujazdou, prenajímaním izby turistom či výrobov domacich džemov nedosiahne obrat čo já viem 10000 eur za rok, tak sa na neho vzťahujú len a len povinnosti občana. Žiadne povolenia, žiadne licencie, žiadne účtovníctvo.
Naučiť sa poistiť na blbosť
Potom už len dve doporučenia. Jedným z nich by bolo „poistenie za blbosť“ .
To „poistenie za blbosť“ by riešili tak ako teraz , keď si uzatvárame poistenie zodpovednosti za škodu členov domácnosti. Proste poistenie, keď decká rozbijú susedovie okno, tak to zatiahne poisťovňa. A či si poisťovne vymyslia príplatok za „zdielanú ekonomiku“, to už nech je poisťovniach. Štát by to navyše len odporúčal. A keby sme chceli byť fakt pro-zdielaný, tak by štát mohol tieto poistky finančne podporiť.
Doložiť podlezenie hranice obratu pre podnikanie
Druhá „povinnosť“ by bolo byť schopný „hodnoverne doložiť“ podlezenie hranice.
A to „podlezenie hranice“ naozaj len doložiť na výzvu. Proste keď vás závistlivý sused udá, tak by ste mali byť schopný dokázať, že ste fakt ani náhodou nemohli vyrobiť či predať toľko džemu, že by ste už na to mali mať výrobný potravinársky podnik ako v Zbrojníkoch. Alebo doložiť, že po najazdení 5000km za rok na svojom aute ste fakt nemohli preliesť hranicu pre nedovolené podnikanie v spolujazde.
Každý produkt, každý prostriedok, zúčastňujúci sa „zdielanej ekonomiky“ by bol povinne označený nálepkou „zdielaná ekonomika“. A zákazník by vedel, že džem neprešiel hygienou, že vás vezie taxikár-amatér a tak podobne.
Sme slobodní ľudia v slobodnej krajine, môžeme sa slobodne rozhodnúť, ako minieme svoje peniaze a od koho a za akých podmienok si kupujeme výrobky a služby. Len je dobré byť informovaný.
Myslím, že moje 3 pravidlá sú tak akurát.
- vyššie hranica obratu v EUR za rok pre dovolené nepodnikanie
- dobrovoľná poistka za blbosť
- označenie „nepodnikajúca osoba“/“zdielaná ekonomika“
Jednoduché, už dnes známe a občiansky život nekomplikujúce. Tiež jednoducho upravovateľné, ak by sa niečo prestrelilo či podliezlo. Navyše svojou podstatou môžu slúžiť aj ako impulz, aby sa ľudia do „zdielanej ekonomiky“ púšťali bez obáv. Aby to proste riskli a keď to nevyjde, nič im nehrozí.
