Niekedy uprostred zimy som sedel pri stole s  Janou Kiššovou, Jozefom Rajtárom, Miroslavom Ivanom a ešte pár ďalšími po skončení predvolebného mítingu vo Zvolene. Rozprávali sme sa o všeličom, hlavnou témou boli ciele, ktoré program SaS ponúka.  Teda hlavne oni rozprávali a ja – politické ucho z pozície č. 130 – som počúval a vypytoval sa.

Jana Kiššová v jednej chvíli zahlásila, že keď to tak počúva, má pocit, že sme nejaká porucha v systéme.  A všetci sme jej dali za pravdu. Sme porucha v systéme, ktorá chce niečo pre túto krajinu urobiť.

Mám dnes za sebou pár naozaj nahliadnutí do fungovania tohoto štátu, ktorý riadili posledné 4 roky indivíduá zo strany Smer.  Pripadám si po prečítaní každej ďalšej strany každého ďalšieho pdf-ka, po absolvovaní každého ďalšieho stretnutia ako porucha v systéme. 

Pred pár dňami prišli byrokrati, čo boli posledných 10 rokov pod taktovkou indivíduí zo strany Smer s akýmisi prvými výsledkami ich projektu  „Hodnota za peniaze“.  WTF?

To akože teraz začali analyzovať tabuľky a prišli na to, kde sa nachádza hodnota ich práce?  Vôbec tomu nápadu od počiatka nerozumiem.

Viete prečo?

Ďalšie tabuľky, ďalšie analýzy, ďalšie čísla, ďalšie desiatky strán pdf-iek, aby sme zistili, že cesty prvej triedy sú rozdrbané pod obraz Boží? Aby sme zistili, že za eurofondy sa nakupujú drahé sifónové hovadiny? Že vylúčené lokality stále existujú? Že si po dedinách robia kadejakí „naši ľudia“ z územného plánu trhací kalendár? Že na štiepku sa vozia kamióny a kamióny zdravých stromov?

ŽE PRIEMERNÝ DôCHODKOK A PRIEMERNÝ PLAT JE ZLOMKOM PLATOV A DôCHODKOV V NEMECKU?

Na to potrebujete analyzovať ďalšie a ďalšie tabuľky po 10 rokoch svojej vlastnej odbornej a politickej práce? WTF?

Pre mňa je absolútne samozrejmé, že to, čo ponúkam je  hodnota, výsledok, cieľ, merateľný ukazovateľ.  Tak, ako sme tam vtedy v zime sedeli za stolom a rozprávali sa, všetci sme považovali za absolútne prirodzené, samozrejmé, jediné možné to, že volebný program SaS je ponukou výsledkov, hodnôt, cieľov. 

Nikto z nás tam ani na chvíľu neuvažoval o tom, že by chcel byť zvolený pre to, aby bol zvolený. Áno, každý z nás chcel byť zvolený a to zvolenie každý z nás chápal  ako prostriedok  nutný na splnenie cieľov, hodnôt, merateľných ukazovateľov.  Jeden chcel stavebníctvo bez akcii Váhostav-SK. Ďalší rozvoj malých a stredných podnikov. Ďalší jednoducho pochopiteľný dôchodkový systém.

Ja zas rozvoj liekovej politiky štátu, rušenie limitov a súťaž odborných lekárov a nemocníc v kvalite liečby.  Kratšie čakacie doby, udržateľný trvalý vývoj v liečbe a zvyšovanie počtov lekárov a sestier v našom systéme zdravotníctva a teda zlepšenie dostupnosti a hlavne nepriestupnosti sociálnej a zdravotnej záchrannej siete. Fungujúce procesy verejnej správy (vrátane ich poriadnej elektronizácie) a rušenie agned štátu, celé  zamerané na občana-zákazníka štátu.

To, čo sme tam my považovali za absolútne samozrejme – priniesť ľuďom za ich a naše dane hodnotu, to Smer, ktorý to mohol urobiť kedykoľvek za posledné 4 roky, chce začať prinášať teraz? Po 10. rokoch vládnutia?

Áno, SaS je evidentne porucha v systéme vyžierania tohoto štátu politikmi žijúcimi len a len zo zvolenia.   Denno-denné skladanie účtov z poberanej výplaty poslanca je evidentne porucha v systéme Lašákovej palca.

Verejná prezentácia plánov, termínov na ich dosiahnutie, opravených kilometrov ciest, vysokoškolákov na výmenných pobytoch, funkčných elektronických službách, prospechu vo výlúčených komunitách…

Milióny drobných verejne dostupných cieľov  v najlepšom programe pre Slovensko – to je je naozaj porucha v systéme, v ktorom indivíduá strany Smer po 10. rokoch vládnutia prichádzajú s akousi Hodnotou za peniaze.

Štátny aparát pod taktovkou strany Smer a Smeru podobní zas ide prezentovať nejaké megalomanské centrálne heslo.

Namiesto toho, aby štát zjednodušil prístup každého jedného občana k jeho vlastnej osobnej iniciatíve. Aby sme sa podieľali sami sebe navzájom na podpore našich vlastných občiansky a podnikateľských iniciatív. Namiesto toho, aby sme si podporili navzájom milióny drobných jednoducho merateľných a vyhodnotiteľných cieľov.  Namiesto pre priemerného stredoškoláka pochopiteľných a kontrolovateľných merateľných ukazovateľov.

Namiesto riadenia motivácii a lákania  budú politici Smeru a Smeru podobní tlačiť centrálnymi rozhodnutiami a zamedzovať reguláciami, aby po 10 rokoch vlastnej vlády ukázali občanom, čo oni považujú za hodnotné.  Po tom, ako 10 rokov IT-žúrovali , CT-žúrovali a STAVO-žúrovali.

Áno, ľudia v SaS a okolo SaS sú svojou schopnosťou dať priestor na sebarealizáciu profíkom a posadnutosťou zjednodušovaním a zmenšovaním vplyvu štátu na život občanov porucha v tomto žúrovacom systéme Smeru a Smeru podobných.

Súvisiace: Rajtár: Horšie by to robil už len Ľupták

Dôkaz miesto sľubov

Po prečítaní pár kúskov projektov informatizácie štátnej správy som si radšej povedal, že určite žiadnu analýzu užitočnosti nerobili. Pretože to by už len kvôli samotnej existencii tých vysúťažených projektov tie projekty potopilo rovno do hlbín NiFe. 😉

Jeden príklad: „Kvantitatívnym vyjadrením globálneho cieľa je zvýšenie miery povedomia obyvateľstva SR o podpore projektov v oblasti dopravy a informatizácie z prostriedkov EŠIF z 27,8 % v roku 2013 na 33 % v roku 2023.“. Vysúťažené za 25 784 314 eur na desať rokov.

Viete si predstaviť analýzu v duchu „Hodnota za peniaze“, ktorá by určila ako potrebný cieľ našej spoločnosti zvýšenie povedomia jej členov za 10 rokov o 5,2 percentuálne body a to tak, že 2/3 ľudí aj tak o ničom nebudú tušiť a bude to tak dobre?

Proste cieľ: „2/3 ľudí nebude tušiť, že cesty sú financované z eurofondov a môže to stáť aj 25 784 314 eur„?

Že je to hovadina ako voda v koši, na toto poznanie nepotrebujeme analyzovať ďalšie a  ďalšie tabuľky. Stačí vedieť, že k 1.8. je na nasadenie e-schránok pripravené 1% konateľov firiem.