No dobre priatelia, zanadávali ste si, pokritizovali ste si.  Tak mi prosím vysvetlite, čo presne sa má stať v oblasti od Mezopotámie po Belehrad s cca 3 miliónmi ľudí, ktorí sú alebo v pohybe alebo v nejakom utečeneckom tábore, kde ich to už po 5 rokoch oprávnene serie.

Spravme si taký braintorming. Žiadne nápady nie sú zlé či neprijateľné alebo nebodaj zakázané. (Teda okrem nacistických vyhladzovacích táborov – logicky).

Čo si vyprosím, to je protekcionizmus voči tým, čo hlasno hulákajú pred plotom na hranici, voči tým, ktorí sedia ticho na zadku v utečeneckom tábore uprostred Sýrie či Libanonu. Keď spravodlivé humanitné riešenie, tak také, aby nikoho nediskriminovalo! Všetci voláte po solidarite s utečencami. Solidarita znamená (teda okrem iného), že riešenie je pre všetkých k dispozícii a je len a len na nich, či ho využijú alebo nie.

Máme ich naložiť do vlakov a doviesť do EU? Kam do EU? Kde majú bývať – v táboroch alebo roztrúsený po krajinách? Ak v táboroch – kde ich postavíme, akú majú mať výbavu? Ak roztrúsený – ako majú byť tieto ubytovania financované? Máme ich integrovať, alebo len „skladovať“ kým sa budú môcť vrátiť domov? (Áno, utečenecké tábori v Libanone či Turecku sú len a len akým si „skladom“)

Ja fakt neviem, čo si predstavujete. Normálne to prosím napíšte. Čo máme s tými ľuďmi robiť? Svoje vlastné predstavy som už mnohokrát spísal na týchto stránkach a nebudem ich dnes opakovať. Iba by vás zbytočne mýlili v rozlete v komentároch. (To je jedno z pravidiel brainstormingu.)

Preto sa to pýtam, lebo na pravej strane spektra zvíťazila liberálna politika v podobe dvoch strán. A vlastnosťou liberálnej štátnej politiky je, že nerobí žiadne prekážky, keď niekto príde s riešeniami.

Snaží sa menej zasahovať centrálne a viac podporovať vlastné iniciatívy ľudí. Žiadne direktívne riadenie. Naopak, vytvára podmienky, aby sa občianske iniciatívy realizovali. Aby sa pretavili do národných a vládnych riešení.

Ja viem, že po 4 až 10 rokoch ťažkého direktívneho vládneho riadenia na Slovensku to nie je jednoduché vziať za svoje. Ale mám v sebe nádej, že keď 12,1+11,7=23,8% slovenskej populácie vyznáva liberálne hodnoty, tak od nich tento myšlienkový pocit pochytí aspoň polovica spoločnosti.  Nie, nehovorím o voličoch. Hovorím o akomsi sociologickom jave.

Svoju predstavu som jasne vyjadril už minimálne pred rokom a potom opakovane. Teraz je to na vás, ktorí kritizujte Sulíka, že je to hovädo nehumánne a oportunistické a izoluje nás od zvyšku civilizovanej EU.  Sem s tým, ako to teda má Slovensko robiť.  Vôbec nevadí, že sa na samotnú realizáciu necítite. Stačí nápad. Na to sme si volili zástupcov, aby sa tieto nápady dali dohromady a niekto zo zvolených zástupcov ich realizoval.

Ukážem vám jeden príklad: Čo myslíte, kam by poslal či ako by riešil vylúčené lokality Sulík? No rieši ich Nicolsonová. S veľkým dôrazom na humanitu, na rozvoj, s láskou k budúcim generáciám. A aj ona sa opiera o starostov obcí, kde to funguje a ich riešenia sa snaží rozširovať. Pretože každý z nás liberálov vie, že keď niekto príde s riešeniami, má našu podporu. Je veľmisko na strane riešení Nicolsonovej.

Jediné čo si postrážime a skontrolujeme si vo svojom vnútri je, aby riešenia boli v súlade s liberálnym princípom – sám človek si rozhoduje o sebe samom, nie štát, nie okolitá spoločnosť, štát tvorí len prostredie a podmienky pre osobné slobodné rozhodovanie.

No a na to, je treba, aby tie túžby prichádzali. Tak sem s nimi!

Pod čiarou: Toto nie je moja prvá výzva. Už tesne pred voľbami som vyzýval občiansku spoločnosť. Prečo si občianska spoločnosť sama nedovezie utečencov až domov?