Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Voličom neonacistov a komunistov treba nechať okoštovať vlastnej polievočky

Kým sa bude Smer snažiť o vládu, povedzme si, ako sa snažiť vyliečiť časť tých dobrých voličov neonacizmu a komunizmu.

Pri písaní tohto textu mám stále v mozgovni otvorený text od Karola Sudora. To je priam učebnica východísk.

Treba si uvedomiť dve veci a potom sa ich držať:

  1. ĽS NS tých voličov nejako oslovovala a podarilo sa jej to
  2. ĽS NS nie je demokratická strana a je úplne jedno čo je to vlastne zač.

Je veľkou chybou uvažovať nad ĽS NS, ako by to bola síce nenávidená, ale demokratická strana.

Pre mňa je Smer totálne nenávidená strana, ale je to demokratická strana. Môžeme mať tisíce výhrad, môžeme ich programové kroky nazvať kominustickými pičovinami, ale stále to bude demokratická strana. Nemá problém s nedotknuteľnosťou súkromného majetku. Nemá problém s textom Listiny práv a slobôd. Vždy vypíše slobodné demokratické voľby.

Je VEĽKOU CHYBOU – vychádzať z toho, že ĽS NS je demokratická strana ako každá iná. Takže predsa v demokratickom prostredí… „sa k nemu budeme správať ako k štandardne zvolenému predsedovi….“

ĽS NS nie je demokratická strana. V demokratickom prostredí nie je možné vytvoriť čo i len štipku priestoru pre nedemokratov. Zlikvidujú nás. Varujem a počúvajte ma! Diktátor poľahky pomocou demokratických nástrojov zlikviduje demokrata.

Preto tam kde nie je demokracia, nie je možné používať demokratické nástroje, akým je napríklad to načúvanie hlasu iného, vytváranie priestoru na jeho prezentáciu a tak podobne.

Ak má ĽS NS v programe v bode 7 – zavedieme štátnu kontrolu súkromných médii – tak treba nastaviť zrkadlo a odraziť to rovnakým nedemokratickým spôsobom – zavedieme absolútnu ignoráciu masmediálnych výstupov strany ĽS NS.

A tak sa dostávam k  tomu, ako na to, aby sme voličov ĽS NS poučili, akú chybu robia, ak volia nedemokratickú stranu.

Musíme si vziať program ĽS NS, prečítať si ho a formou praktického cvičenia ho uplatniť v prostredí týchto voličov. Ukázať voličom ĽS NS prečo nie je možné, aby mala politická strana na Slovensku vo svojom programe Domobranu, kontrolu súkromných médii…

Ja viem, chce to za vagón sebazaprenia chytiť do ruky niečo tak odporné ako je programové PDF-ko strany ĽS NS. Ale bez toho to nejde!

Nezamestnaných zapojíme do výstavby bytov a ciest, do opráv škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok.  Tým, ktorí odmietnu pracovať, nedáme zadarmo vôbec nič – žiadne domy, dávky, ani príspevky.

Tomuto sa hovorí – totálne nasadení. Vodca rozhodne, kam musíte ísť. Ak nepôjdete, môžete zdochnúť od hladu. Žiadne životné minimum, žiadne prosby. Píšu jasne: Odmietnete-hlad, žiadna hypotéka, vysťahovanie na ulicu.

Ako správne Karol Sudor upozorňuje, sú to dobrí ľudia, ktorí nič iné ako riešenia ĽS NS nepočuli. Musíme ich osloviť zrozumiteľne a jasne. Ukázať,  prečo je dôležité, aby si každý mohol hovoriť do éteru čo si myslí. Prečo je domobrana zlá. Prečo a prečo a prečo…

Áno, Smer za ostatné  roky rozkradol čo nebolo pribité. Vo voľbách vyhrali politické strany, ktoré vedia riadiť štát pre ľudí, bez rozkrádania.  Pozbierali dosť hlasov, a je tu skvelá možnosť si ten svoj desiatok vybrať aj na úkor nedemokratických strán.

Mimochodom, Kollárova strana – to je tá najlepšia ukážka toho, že Slovensko je super demokratická krajina. Ktokoľvek si postaví stranu a môže sa podľa neho točiť svet. To by sa za  ĽS NS nikdy nemohlo stať. Museli by ste velebiť vodcu a mať s ním jediný správny názor. A ak by ste nesúhlasili, tak na vás pošle Domobranu, nedá vám ani korunu dávok a nech aj zdochnete. Áno, to tam je menovite vypísané v ich programovom PDF-ku Nase-slovensko-februar-2016

Dôchodcom vláda zdvihla dôchodky o smiešnych 1,90 eur. Musia si však doplácať na zubára, lieky aj zdravotné pomôcky. A paraziti, ktorí neodpracovali ani deň, majú všetko zadarmo. Štát im za naše dane stavia byty a stará sa o ich deti.

Podľa plánov Smer-SD ste aj vy paraziti – zvýšila sa vám minimálna mzda, neplatíte zdravotné odvody,  vlaky dostávate zadarmo, deti v školách majú zadarmo lyžiarske výcviky – Podľa charakteristiky ĽS NS ste paraziti v hladových dolinách.

Aha, vy máte bielu pleť? Ale o farbe pleti ĽS NS nikde nepíše.  Aha, vy nie ste cigáni? Ako viete?  Moji predkovia do 4 kolena sú všetci Slováci, no v piatok kolene už mám Maďarov. Pokrvnej mužskej vetve som po 7 pokolení kováč. Také tmavé remeslo. Jedna moja predkyňa v asi 6-8 pokolení v priamej ženskej línii cielene neuviedla otca môjho predka. Nebol to náhodou cigáň?

Skúmal niekto z ĽS NS váš rodokmeň a dal vám potvrdenku, že nie ste cigán? Odkiaľ potom beriete istotu, že nie ste parazit na mojom Slovenskom národe?

… A takto by sa dalo pokračovať vo vyjasňovaní si dôležitosti ľudskej rovnoprávnosti.

Pokračovať môžeme v zamestnávaní a podnikaní. Čo keď budete potrebovať kúpiť niečo zo zahraničia? Neexistuje – cez hranice to nepustia, peniaza za hranice nepustia a cudzinca nesmiete v čistom slovenskom biznise zamestnať. Na spoločný podnik s priateľom z Maďarska rovno zabudnite!

A to som sa mrkol len na pár bodov.  Ešte to dostať do Ostrého Grúňa (27% podpora v nacistami vypálenej obci)  z kaviarne a blogov, že? Za 4 roky hádam na niečo prídeme. Proste musíme.  Je to naša povinnosť. Nás – štváčov demokracie.

Pod čiarou: Áno, je to matematická metóda „dôkaz sporom“. Uznáme, že majú pravdu a privedieme ich do totálnych sračiek. Milujem matematiku.

Share Button

Áno, na Slovensku máme 209 779 neonacistov

Na rozdiel od Karolovho posledného odstavca si dovolím každého, kto hodil do volebnej urny označiť, že je neonacista.

Keď teraz mesežnikov pre sme hovorí, že každý človek, ktorý volí kotlebu, je fašista, nezmyselne generalizuje rovnako, ako keď niekto vykrikuje, že každý róm je zlodej a každý moslim znásilňuje ženy. svet je oveľa zložitejší.

Zdroj: Karol Sudor – v enku máme dva zaujímavé komentáre – tino tvrdí, že… (FB)

Z jedného prostého dôvodu: To, že to ten človek o sebe nevie, neznamená, že ním nie je. To že sa ním nestal z vlastného presvedčenia, tiež neznamená že ním nie je. A tiež ani to, že v tej chvíli v tom mieste neexistuje nič iné, neznamená, že ním nie je.

Princípy zastupiteľskej demokracie sú obojsmerné. To čo si vyberám, to ma zastupuje, to ma charakterizuje. Nie je žiadne „ONI politici“. Sme to MY, spomedzi ktorých niektorí sú naši zástupcovia.  Každý jeden môže byť politik. (Keď ja môžem…, že)

Je samozrejmé, že nikdy nebudem hovoriť, že sú to fašisti či nacisti z vlastného presvedčenia, že sú nezmeniteľní vzhľadom na svoje nacistické uvedomenie sa. Nie, tak to nie je a Karol o tom píše 10-15 odstavcov prečo to tak nie je. A v tomto má pravdu.

Je to ako s tým čmeliakom – on to o sebe nemusí vedieť, že je hmyz. Ale má jasné znaky, ktoré vrámci taxonómie zaraďujú čmeliaka medzi hmyz.

Ani moje deti nemajú prístup k inej ideológii ako k liberálnej demokracii. To ich nemám pomenovať, že sú to liberálny demokrati?

Viete priatelia, pomenovanie po pravde je prvým a nutným krokom k nejakému riešeniu.

Pre mňa to označenie nacista/fašista/komunista je nutné práve preto, aby sme vedeli, aký má byť ďalší krok. A že máme vôbec nejaký problém.

A tým ďalším krokom musí byť kontrola, či za to dotyčný aktívne môže alebo sa len takým „narodil“. (Nech už pod tým „narodil“ si predstavíme skutočne narodenie sa do rodiny aktívneho nacistu alebo len bludný kruh života v hladovej doline, alebo proste nevie čo činí)

Ak to robí niekto aktívne, tak si nezaslúži ani podanie ruky (Tak ako to predviedol prezident vodcovi strany).

Ak sa tak narodil (a Karol Sudor búcha hlasno ako vie, že takto sa proste tí ľudia „narodili“ a sami za to nemôžu) tak je na nás, aby vyrástol ako liberálny demokrat. To je našou psou povinnosťou nás demokratov – ukázať týmto ľuďom, že demokratická pravica alebo ľavica sa o nich tiež dokáže postarať.

Ani po po druhej svetovej vojne ani nikdy inokedy sme nevyhladili všetkých voličov NSDAP či podobných. Ani v Sýrii nikto nebude riešiť Asadových voličov. Ani v Československu nikto neriešil radových komunistov nie to ešte voličov jednotnej kandidátky Národného frontu. Ale komunistický režim, komunistická spoločnosť to proste bola.

Stačilo sa raz aktívne ohradiť a tím preukázať aspoň minimálnu znalosť tej šlamastiky, ktorú tí ľudia volia. Stačí povedať že iné sa nedá, lebo Asad všetkých zabije, lebo KSČ nedovolí študovať deťom, lebo v hladovej doline nič iné nepoznajú.  Aktívne sa ohradiť – už to je v pohode dostatočné riešenie pre Slovensko.

Ale ako sa majú ohradiť, keď sami budeme aktívne pred nimi schovávať pomenovanie do ktorého sa sami namočili?

Aktívne ohradiť a je vyriešené. Tak jednoduché a ľahké to je. Ale urobí to všetkých tých 209 tisíc ľudí?

Karol na 10-15 odstavcoch dobre píše, akú chybu urobili demokrati. ľahko by mi bolo to zhodiť na debilnú politiku Smeru a mal by som pritom pravdu.

Ja ale chcem byť viac ako len radový liberálny pravicový demokrat. A tak mi to nedá a už uvažujem, ako spraviť veci lepšie, aby si tých 209 tisíc vybralo z ponuky demokratov.  A verte mi, že mi je naozaj jedno, či si vyberú socdemáka alebo saskára alebo híd. Základ je, že si vyberú demokrata.

Share Button

Zas sebetrýzeň za pluralitnú demokraciu

Pre priateľov intelektuálov:

Všetci demokrati sú na hovno… Dobrá analýza. Fakt dobrá.

Ešte viac ma však znervózňuje neschopnosť či neochota demokratických politikov a liberálnych elít týchto štyroch národov spojiť sa na obranu proti nepriateľom demokracie. Sú rozdrobení na dvakrát. Zaoberajú sa – vo vnútri svojich spoločností – vzájomnými ideologickými či osobnými spormi a nevidia, že proti nim stojí ich spoločný protivník oveľa väčšieho kalibru. A zároveň, pohrúžení do diania vo vlastných krajinách, nevidia, že stredoeurópska kontrarevolúcia má spoločné črty aj korene.

Zdroj: Liberálna demokracia sa v strednej Európe rúca šokujúco rýchlo

Tri pripomienky:

Zovšeobecňujúce sebatrýzniace útoky

Fakt už mám plné zuby týchto zovšeobecňujúcich sebatrýzniacich útokov do vlastných radov. Bolo by fajn, keby priatelia intelektuáli používali adresné a konkrétne vyjadrenia na adresu konkrétnych demokratických síl, ktoré odmietajú spolupracovať pri obhajobe demokratických či morálnych hodnôt. Prosím konkrétnych. Napríklad takých, čo odmietajú jasné výzvy. (že, Sieť, Most, KDH…) Alebo sa nebodaj na útokoch voči demokracii a morálnym hodnotám podieľajú (KDH, MOST zásahmi do Ústavy)

Akonáhle niektorá z demokratických strán čo i len trochu začne využívať nástroje za oslovenie Gaussovej krivky od stredu do ľava – už je zle, už sa vyťahujú biče populizmu, propagandizmu, oportunizmu, lacnej demagógie… No, len si nastavte zrkadlo.

Zamyslite sa nad tým, ako sa dá osloviť ten dav, čo sedel onehdá na parlamentnom balkóne. Kaviarenskou intelektuálnou debatou filozofov 21. storočia? Dopadnete ako chlapík na Bielikovej fotke. Môžete tankistovi rozprávať o Voltairovi do aleluje.

Čas je parametrom pre úspech

Načasovanie Šimečkovho textu. Keď takýto text vyplodí demokratický intelektuál 5 dní pred parlamentnými voľbami, trochu som na pochybách či rozumie princípom demokratickej súťaže. Žiadna politická strana 5 dní pred voľbami si takýto text ani nevšimne.

Nie je na to proste ten správny čas. Je 5 dní do rovných a priamych parlamentných volieb. (Ak to „rovných a priamych“ vôbec dokážete pochopiť čo znamená. Koľko je intelektuálov? 10-20 tisíc? Volebné právo je rovné a všeobecné chvalabohu. Voličov je 3-4 milióny)

Naozaj jeden monolit?

Jeden monolitný demokratický blok? Fakt? Fakt je toto o demokracii a výbere o podpore pluralitnej spoločnosti, občianskej spoločnosti? Fakt pán Milan Martin Simecka​.? Skúste si to predstaviť. Jedna strana, jeden hlas, jeden názor… Všetky vymenované krajiny obsahujú práve jednu fašizujúcu/nacizujúcu sa stranu a 4-5 normálnych demokratických strán, ktoré si ctia princípy liberálnej demokracie. Stačí sa zbaviť tej jednej jedinej a ostatné 4-5 tvoria pohodový demokratický pluralitný systém. Nevylievajme si celú vaničku. Mohli by sme zistiť, že nám tam pláva zasa len a len diktátor.

Ako bonus: rozbiť atóm je pohoda

Viete, veľmi mi tu chýba poukázanie na to, že tie odpadajúce strany tvoria jednotlivci, ktorí nedokázali vo svojich pôvodných stranách presvedčiť vnútornú väčšinu v demokratickej súťaži o líderstvo v strane.

Chýba mi tu jasné odsúdenie tohto správania sa. Je totiž zásadný rozdiel medzi tým, keď sa osobnosť rozíde so stranou a prejde do inej a tam sa jej podarí získať nejakú vnútornú väčšinu (prechod z SDKU do MOST a podobne). Alebo niekto prehrá demokratické voľby predsedu strany a založí si jednobunkový atóm.

Toto nikto z demokratických intelektuálov nekritizuje adresne. Do kritiky zahrnie paušálne aj demokratických víťazov vo vlastných stranách. Ako by oni mohli za to, že sú úspešnejší v demokratickej súťaži.

 

Share Button