Keď mi poviete, čo sú náznaky ľudáctva zo včera či z dneška, keď mi poviete, ktoré udalosti boli neonacistické či fašistické, okamžite budem vaše postrehy šíriť ďalej.

Akonáhle zbadám udalosť, ktorú považujem za porušenie demokracie, okamžite o tom píšem, rozprávam známym  a prajem si, aby sa moje posolstvo o konkrétnom útoku na demokraciu šírilo ďalej.

Bála som sa pritom jednej odpovede. A tú mi včera hľadiac hlboko do očí potvrdila Lýdia Piovarcsyová, dcéra židovského majiteľa antikvariátu Steiner v Bratislave. Pretože vôbec nič netušili. Nevedeli, kam idú transporty. A dokonca ani v kuloároch – a tie pri arizácii museli bzučať ostošesť – sa nehovorilo o smrti. V najhoršom prípade o nejakých prácach. Ak sa história zopakuje, budeme vedieť včas rozpoznať z náznakov a signálov, že nám hrozí smrť?Zdroj: Prečo židia neutekali a kedy je správny čas opustiť krajinu – Ela Dekankova (blog.sme.sk)

V decembri roku 1989 som sa s čistou dušou tínedžera opýtal svojich rodičov, keď zhliadli v televízii filmové zábery z pražskej Vinohradskej ulice z 22. augusta 1968: „Vy ste tieto zábery nikdy nevideli?“ a oni mi odpovedali: „Nie.“

Tak ako Sulík ukázal to svoje (teda to pragmatické, ekonomické) v programe ĽSNS, čo je z toho neprijateľné, čo je populistické, čo sú prázdne reči a čo je naopak súčasťou programu SaS, lebo demokratická spoločnosť niektoré veci rieši rôznym spôsobom, tak presne takto musia teraz pracovať aj demokrati, humanisti, slniečkári, kaviarenský diskutéri.

Ukážte, čo je z udalostí dnešných dní v rozpore s demokraciou, slobodou a ľudskou dôstojnosťou. Aby to každý človek ľahko pochopil a vedelo sa tomu brániť čo najviac ľudí.  Keď väčšina zvláda vidieť útok na demokraciu, nebude si to voliť.