Zatiaľ najväčšie plány koalície Smeru podobných sú v oblastiach, ktorým sa cielene v predvolebnej kampani vyhýbali. Oblasť zdravotníctva a školstva považoval každý marketingový volebný mág za toxickú a no-go zónu.
A teraz zrazu – slová zo stajne SNS – „najzasadnejsej reforme skolstva za 25 rokov“
Fakt ste si to zvolili vo voľbách?
Sa smejete, že? Nuž, ale toto je naopak – tragická realita. Voliči sú permanentne prekvapení, čo sa z ich dedinou, mestom krajinou deje.
Ak sa v predvolebnom programe cielene politik vyhýba popisu aj konkrétnych riešení, tak to potom skončí naozaj tým, že si slovami „majú politickí lídri viesť krajinu, alebo sa len viest na náladách ľudí“ ospravedlňujeme, že je úplne jedno čo chcú voliči. Hlavne že ma zvolia. A potom už budem „viesť krajinu“.
Boli v predvolebnom programe Smeru a Smeru podobných nejaké, aspoň hrubé, konkrétne opatrenia, ktorými sa bude realizovať „najzasadnejsej reforme skolstva za 25 rokov“?
Tragédia na druhú – Ono totiž dnes nie je súlad medzi povolebnými krokmi a volebným programom ani len na tej „úrovni floskúl“.
Typicky v tomto prípade reformy školstva – od socialistov sa predsa očakáva, že sa budú platiť vysoké dane a za ne bude veľký a pohodlný servis od štátu. To je tá obligátna floskula, ktorá sa objavuje na predvolebných míťingoch a je nimi polepená republika.
Teda úplne logické by bolo, že socialistická, ľavičiarska koalícia Smeru a Smeru podobných by mala naopak presadzovať, že nevadí, keď je v školách 70-50% obsadenosť žiakmi, veď to pokryjú väčšie dane. Hlavne aby bol štát veľkorysý v dostupnosti škôl. Že budú jazdiť poloprázdne a zdarma školské spoje od každého domu. Že budú štátom financované vychovávateľky vodiť decká poobede do krúžkov…
Socialistické je -peniaze na kvalitu nebudeme naháňať optimalizáciou siete, ale väčším výberom daní na školy. Pokojne aj zavedením novej „školskej dane“.
Za absenciu programu do väzenia
Demokracia, obzvlášť zastupiteľská demokracia, je založená na neviditeľnej zmluve medzi občanmi a jeho zástupcami.
Medzi občanmi sa nájde nejaký jednotlivec či partia, ktorá pripraví volebný program. Navyše si vyberú nejaký názorový prúd (ideológiu), pomocou ktorej pokryjú zvyšné menovite nevymenované oblasti.
Predstúpia pred voličov a povedia: Keď nás zvolíte, toto budem takto robiť a na to sa zameriame. Čo tu nie je napísané, ostatné veci budeme robiť v duchu uvedeného názorového prúdu. Tuto sú priority, ktoré neopustíme ani ako menšina v koalícii, toto sú detaily, ktoré sa budeme snažiť presadiť ako väčšina v koalícii a toto sú body, ktoré chceme, ale podaria sa len keď budeme mať absolútnu moc.
Voliči si vyberú, čo im je sympatické. Čo im vyhovuje. O čom si myslia, že bude dobré.
Niekto zvíťazí vo voľbách a tým sa spečatí demokratická zmluva medzi zvolenou politickou stranou a voličmi.
Víťaz volieb začne realizovať volebný program.
To sú sväté pravidlá zastupiteľskej demokracie.
A teraz si predstavte, že tu máme „hmotnú zodpovednosť politikov“ a keď sa víťaz odchýli od svojho volebného programu, keď poruší tú nepísanú zmluvu víťaza volieb s voličmi, tak bude znášať trestnoprávne dôsledky. A skončí vo väzení demokracie – bude na nejaký čas vylúčený z práva na účasť v demokratickej volebnej účasti. Pretože vykonal zradu na voličoch. Pretože porušil pravidlá demokracie. Pretože politik má povinnosť demokraciu hájiť každým svojim slovom, každým svojim činom.
Predstavte si, že by vládny politici museli obhajovať, že realizované kroky sú v prvom rade v súlade s volebným programom alebo aspoň v súlade s „hodnotovým nastavením“ (ideológiou). Pretože tak sú aj v záujme svojich voličov, v záujme republiky. Za ne boli zvolení.
Zamyslite sa takto, v nedeľu s krvou plnou chylomykrónov, či si 40 dni po voľbách vôbec realizuje to, čo ste si zvolili.
A potom zistíte, že víťazom, volieb sa stala politická strana, ktorá nemala žiadny volebný program. A potom zistíte, že súčasťou vlády sú politické strany, ktoré hodili svoj volebný program do koša 2 dni po voľbách.
Zamyslite sa nad tým, čo ste si zvolili. Možno len dostávate, čo sme si sami zvolili. Dostávate politické strany vymknuté z akýchkoľvek pravidiel demokracie.
odbočka – a áno, dôsledkom je, že v takom prostredí nefungujúcej demokracie majú šance aj diktátorské politické strany – koniec odbočky
Smer 4 roky predvádzal politiku, ktorá nikdy nebola určená na realizáciu. Celá predvolebná maškaráda Smeru a Smeru podobných bola len a len preto, aby niekoľko desiatok konkrétnych ľudí bolo zvolených. Nič viac, žiadne iné ciele. Len byť zvolený.
Toto je nedeľné zamyslenie, nesnažím sa prinášať návody, odpovede. Snažím sa nadhadzovať otázky na zamyslenie. Dnes na zamyslenie nad tým, či ste to naozaj takto chceli. Hodiť to tam a nech si už ONI potom robia čo ONI len chcú a ako ONI chcú.
