Voličom neonacistov a komunistov treba nechať okoštovať vlastnej polievočky

Kým sa bude Smer snažiť o vládu, povedzme si, ako sa snažiť vyliečiť časť tých dobrých voličov neonacizmu a komunizmu.

Pri písaní tohto textu mám stále v mozgovni otvorený text od Karola Sudora. To je priam učebnica východísk.

Treba si uvedomiť dve veci a potom sa ich držať:

  1. ĽS NS tých voličov nejako oslovovala a podarilo sa jej to
  2. ĽS NS nie je demokratická strana a je úplne jedno čo je to vlastne zač.

Je veľkou chybou uvažovať nad ĽS NS, ako by to bola síce nenávidená, ale demokratická strana.

Pre mňa je Smer totálne nenávidená strana, ale je to demokratická strana. Môžeme mať tisíce výhrad, môžeme ich programové kroky nazvať kominustickými pičovinami, ale stále to bude demokratická strana. Nemá problém s nedotknuteľnosťou súkromného majetku. Nemá problém s textom Listiny práv a slobôd. Vždy vypíše slobodné demokratické voľby.

Je VEĽKOU CHYBOU – vychádzať z toho, že ĽS NS je demokratická strana ako každá iná. Takže predsa v demokratickom prostredí… „sa k nemu budeme správať ako k štandardne zvolenému predsedovi….“

ĽS NS nie je demokratická strana. V demokratickom prostredí nie je možné vytvoriť čo i len štipku priestoru pre nedemokratov. Zlikvidujú nás. Varujem a počúvajte ma! Diktátor poľahky pomocou demokratických nástrojov zlikviduje demokrata.

Preto tam kde nie je demokracia, nie je možné používať demokratické nástroje, akým je napríklad to načúvanie hlasu iného, vytváranie priestoru na jeho prezentáciu a tak podobne.

Ak má ĽS NS v programe v bode 7 – zavedieme štátnu kontrolu súkromných médii – tak treba nastaviť zrkadlo a odraziť to rovnakým nedemokratickým spôsobom – zavedieme absolútnu ignoráciu masmediálnych výstupov strany ĽS NS.

A tak sa dostávam k  tomu, ako na to, aby sme voličov ĽS NS poučili, akú chybu robia, ak volia nedemokratickú stranu.

Musíme si vziať program ĽS NS, prečítať si ho a formou praktického cvičenia ho uplatniť v prostredí týchto voličov. Ukázať voličom ĽS NS prečo nie je možné, aby mala politická strana na Slovensku vo svojom programe Domobranu, kontrolu súkromných médii…

Ja viem, chce to za vagón sebazaprenia chytiť do ruky niečo tak odporné ako je programové PDF-ko strany ĽS NS. Ale bez toho to nejde!

Nezamestnaných zapojíme do výstavby bytov a ciest, do opráv škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok.  Tým, ktorí odmietnu pracovať, nedáme zadarmo vôbec nič – žiadne domy, dávky, ani príspevky.

Tomuto sa hovorí – totálne nasadení. Vodca rozhodne, kam musíte ísť. Ak nepôjdete, môžete zdochnúť od hladu. Žiadne životné minimum, žiadne prosby. Píšu jasne: Odmietnete-hlad, žiadna hypotéka, vysťahovanie na ulicu.

Ako správne Karol Sudor upozorňuje, sú to dobrí ľudia, ktorí nič iné ako riešenia ĽS NS nepočuli. Musíme ich osloviť zrozumiteľne a jasne. Ukázať,  prečo je dôležité, aby si každý mohol hovoriť do éteru čo si myslí. Prečo je domobrana zlá. Prečo a prečo a prečo…

Áno, Smer za ostatné  roky rozkradol čo nebolo pribité. Vo voľbách vyhrali politické strany, ktoré vedia riadiť štát pre ľudí, bez rozkrádania.  Pozbierali dosť hlasov, a je tu skvelá možnosť si ten svoj desiatok vybrať aj na úkor nedemokratických strán.

Mimochodom, Kollárova strana – to je tá najlepšia ukážka toho, že Slovensko je super demokratická krajina. Ktokoľvek si postaví stranu a môže sa podľa neho točiť svet. To by sa za  ĽS NS nikdy nemohlo stať. Museli by ste velebiť vodcu a mať s ním jediný správny názor. A ak by ste nesúhlasili, tak na vás pošle Domobranu, nedá vám ani korunu dávok a nech aj zdochnete. Áno, to tam je menovite vypísané v ich programovom PDF-ku Nase-slovensko-februar-2016

Dôchodcom vláda zdvihla dôchodky o smiešnych 1,90 eur. Musia si však doplácať na zubára, lieky aj zdravotné pomôcky. A paraziti, ktorí neodpracovali ani deň, majú všetko zadarmo. Štát im za naše dane stavia byty a stará sa o ich deti.

Podľa plánov Smer-SD ste aj vy paraziti – zvýšila sa vám minimálna mzda, neplatíte zdravotné odvody,  vlaky dostávate zadarmo, deti v školách majú zadarmo lyžiarske výcviky – Podľa charakteristiky ĽS NS ste paraziti v hladových dolinách.

Aha, vy máte bielu pleť? Ale o farbe pleti ĽS NS nikde nepíše.  Aha, vy nie ste cigáni? Ako viete?  Moji predkovia do 4 kolena sú všetci Slováci, no v piatok kolene už mám Maďarov. Pokrvnej mužskej vetve som po 7 pokolení kováč. Také tmavé remeslo. Jedna moja predkyňa v asi 6-8 pokolení v priamej ženskej línii cielene neuviedla otca môjho predka. Nebol to náhodou cigáň?

Skúmal niekto z ĽS NS váš rodokmeň a dal vám potvrdenku, že nie ste cigán? Odkiaľ potom beriete istotu, že nie ste parazit na mojom Slovenskom národe?

… A takto by sa dalo pokračovať vo vyjasňovaní si dôležitosti ľudskej rovnoprávnosti.

Pokračovať môžeme v zamestnávaní a podnikaní. Čo keď budete potrebovať kúpiť niečo zo zahraničia? Neexistuje – cez hranice to nepustia, peniaza za hranice nepustia a cudzinca nesmiete v čistom slovenskom biznise zamestnať. Na spoločný podnik s priateľom z Maďarska rovno zabudnite!

A to som sa mrkol len na pár bodov.  Ešte to dostať do Ostrého Grúňa (27% podpora v nacistami vypálenej obci)  z kaviarne a blogov, že? Za 4 roky hádam na niečo prídeme. Proste musíme.  Je to naša povinnosť. Nás – štváčov demokracie.

Pod čiarou: Áno, je to matematická metóda „dôkaz sporom“. Uznáme, že majú pravdu a privedieme ich do totálnych sračiek. Milujem matematiku.

Share Button

Áno, na Slovensku máme 209 779 neonacistov

Na rozdiel od Karolovho posledného odstavca si dovolím každého, kto hodil do volebnej urny označiť, že je neonacista.

Keď teraz mesežnikov pre sme hovorí, že každý človek, ktorý volí kotlebu, je fašista, nezmyselne generalizuje rovnako, ako keď niekto vykrikuje, že každý róm je zlodej a každý moslim znásilňuje ženy. svet je oveľa zložitejší.

Zdroj: Karol Sudor – v enku máme dva zaujímavé komentáre – tino tvrdí, že… (FB)

Z jedného prostého dôvodu: To, že to ten človek o sebe nevie, neznamená, že ním nie je. To že sa ním nestal z vlastného presvedčenia, tiež neznamená že ním nie je. A tiež ani to, že v tej chvíli v tom mieste neexistuje nič iné, neznamená, že ním nie je.

Princípy zastupiteľskej demokracie sú obojsmerné. To čo si vyberám, to ma zastupuje, to ma charakterizuje. Nie je žiadne „ONI politici“. Sme to MY, spomedzi ktorých niektorí sú naši zástupcovia.  Každý jeden môže byť politik. (Keď ja môžem…, že)

Je samozrejmé, že nikdy nebudem hovoriť, že sú to fašisti či nacisti z vlastného presvedčenia, že sú nezmeniteľní vzhľadom na svoje nacistické uvedomenie sa. Nie, tak to nie je a Karol o tom píše 10-15 odstavcov prečo to tak nie je. A v tomto má pravdu.

Je to ako s tým čmeliakom – on to o sebe nemusí vedieť, že je hmyz. Ale má jasné znaky, ktoré vrámci taxonómie zaraďujú čmeliaka medzi hmyz.

Ani moje deti nemajú prístup k inej ideológii ako k liberálnej demokracii. To ich nemám pomenovať, že sú to liberálny demokrati?

Viete priatelia, pomenovanie po pravde je prvým a nutným krokom k nejakému riešeniu.

Pre mňa to označenie nacista/fašista/komunista je nutné práve preto, aby sme vedeli, aký má byť ďalší krok. A že máme vôbec nejaký problém.

A tým ďalším krokom musí byť kontrola, či za to dotyčný aktívne môže alebo sa len takým „narodil“. (Nech už pod tým „narodil“ si predstavíme skutočne narodenie sa do rodiny aktívneho nacistu alebo len bludný kruh života v hladovej doline, alebo proste nevie čo činí)

Ak to robí niekto aktívne, tak si nezaslúži ani podanie ruky (Tak ako to predviedol prezident vodcovi strany).

Ak sa tak narodil (a Karol Sudor búcha hlasno ako vie, že takto sa proste tí ľudia „narodili“ a sami za to nemôžu) tak je na nás, aby vyrástol ako liberálny demokrat. To je našou psou povinnosťou nás demokratov – ukázať týmto ľuďom, že demokratická pravica alebo ľavica sa o nich tiež dokáže postarať.

Ani po po druhej svetovej vojne ani nikdy inokedy sme nevyhladili všetkých voličov NSDAP či podobných. Ani v Sýrii nikto nebude riešiť Asadových voličov. Ani v Československu nikto neriešil radových komunistov nie to ešte voličov jednotnej kandidátky Národného frontu. Ale komunistický režim, komunistická spoločnosť to proste bola.

Stačilo sa raz aktívne ohradiť a tím preukázať aspoň minimálnu znalosť tej šlamastiky, ktorú tí ľudia volia. Stačí povedať že iné sa nedá, lebo Asad všetkých zabije, lebo KSČ nedovolí študovať deťom, lebo v hladovej doline nič iné nepoznajú.  Aktívne sa ohradiť – už to je v pohode dostatočné riešenie pre Slovensko.

Ale ako sa majú ohradiť, keď sami budeme aktívne pred nimi schovávať pomenovanie do ktorého sa sami namočili?

Aktívne ohradiť a je vyriešené. Tak jednoduché a ľahké to je. Ale urobí to všetkých tých 209 tisíc ľudí?

Karol na 10-15 odstavcoch dobre píše, akú chybu urobili demokrati. ľahko by mi bolo to zhodiť na debilnú politiku Smeru a mal by som pritom pravdu.

Ja ale chcem byť viac ako len radový liberálny pravicový demokrat. A tak mi to nedá a už uvažujem, ako spraviť veci lepšie, aby si tých 209 tisíc vybralo z ponuky demokratov.  A verte mi, že mi je naozaj jedno, či si vyberú socdemáka alebo saskára alebo híd. Základ je, že si vyberú demokrata.

Share Button

Štatistický pohľad na výsledky volieb a čísla mojej kampane

V našej stredoslovenskej obci je SaS tretia v poradí. Vzhľadom na tradíciu mečiaristickej bašty, fakt dobré – 78 hlasov (9,36%)

S absolútne a totálne nezvoliteľnou pozíciou číslo 130 na kandidátke SaS som  bol zvolený ako 130-22 poslancov= 108 náhradník. Dostal som 247 osobných preferenčných hlasov (0,07%) Celá strana dostala 315 558 hlasov.

Len v období od 1.1.2016 do volieb som napísal cca 120 článkov, z toho na mojom blogu na Denniku N vyšlo cca 35 textov. V období od 1.1.2016 to znamenalo cca 11500-14000 zhliadnutých stránok. Je to niekde v tom intervale,  môj nasadený kód v textoch článkov má oproti čítanosti podľa WP-DennikaN odchýlku  cca mínus 10-20%

Počas kampane som využil aj svoj starší blog na stránkach sme.sk. Tam som opublikoval 13 článkov. Bolo to cca 7000 zobrazených stránok. Išlo väčšinou o staršie až prastaršie texty z môjho osobného blogu, samozrejme dovtedy nikde nepublikované (v súlade s pravidlami daného servera) okrem môjho osobného blogu. Na mojom odchode z blogov sme.sk sa nič nemení. Ale marketing je marketing.

Zásadne sa politicky hmýril aj môj osobný profil „Martin Pilnik“ na Facebooku. FB je pre mňa od začiatku jeho existencie hlavne a hlavne marketingový kanál. Aj teraz sa mi toto jeho profilovanie hodilo.

Vznikol tento šikovný web. Čím sa mi podarilo očistiť moje osobné  a rodinné stránky od politického nánosu. A tak je to dobre. Pre svoje 3 identity mám tak 3 oddelené webové priestory:

  1. ja politik – politik.pilnik.sk
  2. ja lekárnik
    1. pre pacientov lekarennawebe.sk
    2.  pre kolegov a zdravotníckych profíkov, podnikateľaský web  blog.infolek.sk
  3. ja – no proste ja optimista – 4m.pilnik.sk

Teraz cucanie z prstu:

S ohľadom na to, že moja osobná kampaň sa odohrávala v prostredí internetu, ktorý je charakteristický malými percentami nad veľkými základmi, odhadujem, že za mnou išlo tak 2500-5000 presvedčených či spolupresvedčených či utvrdených voličov, či spoluzachránených voličov.  Ale to si fakt cucám z prstu osobný pocit.

Môžete to zhodnotiť v komentároch.

Ďakujem takto hromadne všetkým, ktorí mi vyjadrili akúkoľvek podporu v komentároch pod článkami, kontaktom cez Facebook či osobným e-mailom.

Tento web bude ďalej žiť, ďalej tu budú vychádzať moje politické texty, veľmi živo bude aj v pravom stĺpci, kde sa zobrazujú rýchle poznámky, krátke rýdze ublognutia.

Pod čiarou: Áno, tento font bude zmenený, inak grafiku meniť nebudem.

 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity