Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Spravil som v najvyššej politike čo sa dalo a tak sa dnes môžem smiať

Tento týždeň je skvelý týždeň. Panamský zber papiera, termostatové tlačovky, Béla zradený vlastným zákonom, doprdele to je zábavy, že ešte trochu a spraví sa mi z toho hernia.  A viete prečo mám z toho všetkého takú srandu? Pretože som urobil v najvyššej politike maximum, čo angažovaný občan na rozhraní občianskeho a politického priestoru  môže urobiť.

Keď sa budem teraz rehotať nikto mi nemôže povedať, že som proti tomu nič neurobil. Že je to moja vina. Že kto nevolí, nemá právo…

Mali ste aj vy šancu byť dnes, tak ako ja, nad vecou. Mali ste aj vy, tak ako ja, šancu rehotať sa voličom Mostu a Siete. Mohli ste sa zabávať aj na úkor Sulíka roku 2010, dokonca ste mohli mať šancu pri pive byť za kinga, že vy ste aktívne podporili úplne inú politiku.

Nie, neurobil som v absolútnom vyjadrení maximum. To rozhodne nie. No v relatívnom k mojim možnostiam, k forme akú som si vybral, je to ho dosť.

Som presvedčený, že treba zásadne škrtať. Čo sa nevyberie, to sa nerozkradne.  Treba zjednodušiť princípy fungovania štátu, aby ich dokázal pochopiť priemerný stredoškolák.

Treba jasne nastaviť princípy solidarity tak, aby boli nárokové, nie zásluhové. To znamená, že ak niekto raz uzná váš stav, na podporu od štátu už máte automaticky nárok bez toho, aby ste sa o to aktívne museli hlásiť, žiadať, bez rozhodovania nejakej komisie.

Pre mňa je komunálna politika miestom s malým merítkom. Som neusadený, pre mňa je domovom republika, nie moja dedinka či okres. Nikdy sa nebudem angažovať v komunálnej politike. Naopak, takzvaná veľká politika je to miesto, kde sa rozhoduje o smerovaní štátu. Preto tam. Stranícky systém považujem za dôležitý prvok zastupiteľskej demokracie. Preto vždy ako súčasť politickej strany. Z prvých dvoch odstavcov je jasné, že liberálnej a pravicovej.

Moje osobné benefity z pôsobenia v politike? Jeden plat 12x do roka. Odjakživa na nejaké prémie nehrám a už vôbec nie na nejaké malé domov. Ale hej, jeden benefit si ešte viem predstaviť. Uviesť do funkcii profíkov, ktorí radi robia svoju prácu a nechcú sa politicky angažovať.

4 odstavce jasné a zrozumiteľné. Toto boli k dispozícii na 130 mieste kandidátky SaS. Ak Pán Boh dá a stranícka mašinéria umožní, zas budú.

4 odstavce z ktorých je vám hádam jasné, prečo sa od pondelka tak skvele zabávam. Prečo som tak nad vecou.  Nejaký panamský zber papiera sa ma nikdy týkať nebude. Termostaty si ma môžu nahrávať koľko len chcú. Som priemerne zodpovedný a priemerne poctivý. Ako priemer gausovej krivky našej spoločnosti.

Je mi jedno, kto sa o tých pár nevyhnutných štátnych zákazok bude uchádzať a kto to nakoniec vyhrá. Keď to bude otcov koňov brat, fakt je mi to jedno. Sú len dve veci, na ktorých mi záleží:

  1. marža, ktorú si realizátor na to nastaví
  2. kvalita odvedenej práce.

Čím menej bude štát obstarávať, tým lepšie. A to, kde nie je vyhnutia, tak pekne verejne, otvorene. Nech sa v tom hrabe kto a koľko chce. A keď niekto zistí, že sa dalo aj výhodnejšie, tak OK, v ďalšom kole sa to dostane do podmienok.

Viete celý problém panamského zberu papiera, termostavových tlačoviek a mostárskych zrád je uložený v snahe urobiť bizňis storočia. Po normálnej marži neštekne z nich ani pes. Normálnu maržu ocenia tí, ktorých baví to robiť.

Motivácie, to je to, čo by nás všetkých malo vo snoch mátať. Zmeniť motivácie.

Svoje motivácie robiť veľkú politiku som vám povedal. Keď budete voliť ľudí, ktorí sa dnes môžu nad panamským zberom papiera, nad termostatmi či nad zradami usmievať a byť nad vecou, nakazíte sa aj vy touto mojou dobrou náladou. A dobrá nálada v spoločnosti, to je to, čo po voľbách má zavládnuť.

Dnes ste nasratý na to, čo ste si sami zvolili. Vždy sa dá aj lepšie.  😉

Share Button

Reakcia na: Soňa Szomolányi: „Dajme vláde tých sto dní!“

Ľavičiarom samozrejme vláda socialistov nevadí. A keď vadí, tak len troška a aj to len komunistom – konzervatívnym ľavičiarom.

Dajme vláde tých sto dní! V individuálnom živote sa človek môže riadiť absolútnymi hodnotami. Ak to robí politik, je to kontraproduktívne pre spoločenstvo, ktorého záujmy zastupuje.

Zdroj: Dajme vláde tých sto dní!

  • Za posrané životné voľby pravicových konzervatívcov samozrejme môže liberálna strana.
  • Za zradu na demokracii od strany vhodnej tak akurát do župných volieb môže zas len liberálna strana.
  • Za snahu pretnúť korupčnej chobotnici hnáty a za snahu realizovať úplne inú ekonomickú politiku tiež môže liberálna strana, ktorá to mala v programe a úplne najviac za to môže Beblavý, lebo boli principiálny k hlavnému volebnému sľubu.

To musel byť ale veľký kôň, čo ste sa s ním zrazili.

Ako som už vám, milí ľavičiari, niekoľkokrát napísal: Liberáli nemajú najmenší problém si sadnúť za koaličné rokovanie so socdemákmi. Podnikatelia vo firme Štát, s.r.o. nie sú sociálna demokracia. Proste nie je s kým zo strany Smeru si za ten stôl sadnúť. Aj za to môže liberálna strana, všakže.

Aj občania so sociálne-demokratickou orientáciou aj občania s pravicovo-konzervatívnou orientáciou si musia svoj diel zodpovednosti za svoje vlastné životné voľby a za neexistenciu ponuky politikov vyriešiť sami. Keď budete ďalšie 4 roky rovnako ľahostajný k tým svojim, zas budete nariekať, že nie je koho voliť. Pamätajte na moje slová.

Fakt nikto nemôže seriózne očakávať, že to za nich urobí liberálna politická strana. Musíte pohnúť zadkom sami.

Share Button

Môžete sa vyhýbať, môžete rezignovať, môžete dať výpoveď, môžete sa presťahovať a budú fuč

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že Robo D. má veľkú pravdu. S neoľudákmi sa nepaktuje. Nevyužívajú sa, neriešia sa s nimi politika každodennosti.

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že verejne známi sú príkladom a brzdičom či odbržďovačom správania sa malého človeka. A najviac viditeľný je vždy predseda.

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že…

Nuž, takto by som mohol pokračovať a tieto dva svety by sa nikdy nestretli. Dva svety. Jeden, kde sú tí, čo sa rozhodli urobiť pre túto spoločnosť niečo viac. A druhý svet, kde sú tí, čo si za seba volia svojich zástupcov z toho čo sa ponúka. Lebo oni chcú žiť svoj život na našej ulici.

Ľudia na našej ulici volili a v počte 79 chcú, aby sa Slovensko riadilo  diktatúrou neoľudákov.

Som presvedčený, že je správne označiť takto voliacich za neonacistov.

Robo, čo mám spraviť? Nemám sa s nimi rozprávať? Alebo mám prejsť na druhú stranu ulice? Alebo sa odsťahovať? Moje deti sa s ich deťmi nemajú´hrať?

Ja naozaj neviem, ako sa k takýmto ľuďom správať. Rovno ich pozatvárame za podporu hnutí vedúcich k potlačeniu ľudských práv a slobôd?

Na FB keď niekto vyjadrí podporu ĽS NS, skončí do 5 sekúnd na mojom blockliste. Je to jednoduché, nebudem ich musieť stretávať na akejkoľvek FB stene.

Na našej ulici…

Keď niekde pracujete, tak: V našej práci…

Keď sedíte v Parlamente, tak: V našej práci…

Keď ste predseda strany, tak: Predsedovia strán…

Áno, môžete sa nestretnúť, môžete rezignovať, môžete dať výpoveď, môžete sa presťahovať.

My všetci vieme, že žijú roky medzi nami. Jediné čo sa zmenilo je, že sa našiel šikula priemerných, ktorý sa stal pre týchto ľudí vzorom, túžbou, stelesnením všetkých riešení ich posraných životov. A zhodou okolností je tento človek neoľudák.

Môžete Sulíkovi, Nicolsonovej, Galkovi nadávať koľko chcete, práve vďaka nim si SaS splnila svoju domácu úlohu a oslovila a aj získala svoj desiatok extrémistických voličov. Áno, nie len tých super luxusných vypulírovaných absolventov univerzít po štyridsiatke.

Medzi nami sú presne ako tí moji susedia na tej našej ulici. Vidia, že sa veci môžu diať liberálne a demokraticky. Mám rád svojich voličov, a obzvlášť sa teším z tých, ktorých môj výskyt na kandidátke SaS primäl k voľbe pre nich tak ceneného extrémizmu.

Rozdeľuj a panuj

Keď sa nám demokratom podarí rozobrať si každý po desiatku z extrémistického košiara, bude na Slovensku opäť demokratická pohoda džez.

Keď sa podarí neoľudákom rozdeliť demokratov medzi sebou, sme v riti.  Preto som minule napísal text Demokrati sú proti extrémizmu partnermi nie politickí rivali, aby sa to nestalo.

Nikto z nás demokratov tomuto problému doteraz nečelil. Každý sa s tým učí existovať. Každý predseda, každý poslanec, každý zamestnanec, každý na svojej ulici.

A pardón, na tej ulici a v práci vlastne nikto. Tam to nikoho netrápi. Nemôže, stále sa navzájom potrebujeme.  Ale keď na tej ulici bude niekto chcieť pozrieť na druhú stranu ulice, vtedy a práve vtedy je to už na nás, demokratoch, aby sme dali ľuďom na ulici kuráž.

Dnes im na tú ulicu do tej práce máme dávať kuráž k vzájomnej nevraživosti a ignorácii?

Pozerať sa na druhú stranu ulice – to je také nacistické, komunistické, srebrenické… Nie, my musíme vedieť čo sa tam deje. Musíme vidieť, že sa niekto chystá niekoho likvidovať, zabíjať, utláčať.

Musíme to vidieť na ulici, v práci, v parlamente, u predsedov strán.

Preto je výborné, keď je členom pralamentného výboru pre ľudké práva aj neoľudák.  Aspoň uvidíme…

Aj to nemecké odchádzanie pri prejavoch či odmietanie návrhov zákonov nie je o totálnej ignorácii. Áno, navonok je to ľúbivé pozlátko, no každý demokrat dobre sleduje, čo to odmietol, aké slová ignoroval.

Lebo len keď ich dobre sleduje, len vtedy sa môže do budúcna pripraviť a predbehnúť v prevencii debilných nápadov, dobre odpovedať na narážky. Ukázať, že sa nikto už nikdy na ulici neotočí na druhú stranu, keď niekoho budú odvážať.  Ukázať, do čoho sa nikdy demokrat nezapája.

Že sa to dá, žiť vedľa nich a nenechať sa do neoľudáckych nápadov zatiahnuť. My všetci vieme, že žijú roky medzi nami. Jediné čo sa zmenilo je, že sa našiel šikula priemerných.

Buď im on zorganizuje domobranu, alebo my aktívne zálohy.

Pod čiarou: Článok vznikol ako jedna z mnohých úvah, ako nájsť dobré riešenie pre dobrú slovenskú spoločnosť.

Share Button