Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Po 10 rokoch Smer prichádza na to, že má ponúkať „hodnotu za peniaze“?

Niekedy uprostred zimy som sedel pri stole s  Janou Kiššovou, Jozefom Rajtárom, Miroslavom Ivanom a ešte pár ďalšími po skončení predvolebného mítingu vo Zvolene. Rozprávali sme sa o všeličom, hlavnou témou boli ciele, ktoré program SaS ponúka.  Teda hlavne oni rozprávali a ja – politické ucho z pozície č. 130 – som počúval a vypytoval sa.

Jana Kiššová v jednej chvíli zahlásila, že keď to tak počúva, má pocit, že sme nejaká porucha v systéme.  A všetci sme jej dali za pravdu. Sme porucha v systéme, ktorá chce niečo pre túto krajinu urobiť.

Mám dnes za sebou pár naozaj nahliadnutí do fungovania tohoto štátu, ktorý riadili posledné 4 roky indivíduá zo strany Smer.  Pripadám si po prečítaní každej ďalšej strany každého ďalšieho pdf-ka, po absolvovaní každého ďalšieho stretnutia ako porucha v systéme. 

Pred pár dňami prišli byrokrati, čo boli posledných 10 rokov pod taktovkou indivíduí zo strany Smer s akýmisi prvými výsledkami ich projektu  „Hodnota za peniaze“.  WTF?

To akože teraz začali analyzovať tabuľky a prišli na to, kde sa nachádza hodnota ich práce?  Vôbec tomu nápadu od počiatka nerozumiem.

Viete prečo?

Ďalšie tabuľky, ďalšie analýzy, ďalšie čísla, ďalšie desiatky strán pdf-iek, aby sme zistili, že cesty prvej triedy sú rozdrbané pod obraz Boží? Aby sme zistili, že za eurofondy sa nakupujú drahé sifónové hovadiny? Že vylúčené lokality stále existujú? Že si po dedinách robia kadejakí „naši ľudia“ z územného plánu trhací kalendár? Že na štiepku sa vozia kamióny a kamióny zdravých stromov?

ŽE PRIEMERNÝ DôCHODKOK A PRIEMERNÝ PLAT JE ZLOMKOM PLATOV A DôCHODKOV V NEMECKU?

Na to potrebujete analyzovať ďalšie a ďalšie tabuľky po 10 rokoch svojej vlastnej odbornej a politickej práce? WTF?

Pre mňa je absolútne samozrejmé, že to, čo ponúkam je  hodnota, výsledok, cieľ, merateľný ukazovateľ.  Tak, ako sme tam vtedy v zime sedeli za stolom a rozprávali sa, všetci sme považovali za absolútne prirodzené, samozrejmé, jediné možné to, že volebný program SaS je ponukou výsledkov, hodnôt, cieľov. 

Nikto z nás tam ani na chvíľu neuvažoval o tom, že by chcel byť zvolený pre to, aby bol zvolený. Áno, každý z nás chcel byť zvolený a to zvolenie každý z nás chápal  ako prostriedok  nutný na splnenie cieľov, hodnôt, merateľných ukazovateľov.  Jeden chcel stavebníctvo bez akcii Váhostav-SK. Ďalší rozvoj malých a stredných podnikov. Ďalší jednoducho pochopiteľný dôchodkový systém.

Ja zas rozvoj liekovej politiky štátu, rušenie limitov a súťaž odborných lekárov a nemocníc v kvalite liečby.  Kratšie čakacie doby, udržateľný trvalý vývoj v liečbe a zvyšovanie počtov lekárov a sestier v našom systéme zdravotníctva a teda zlepšenie dostupnosti a hlavne nepriestupnosti sociálnej a zdravotnej záchrannej siete. Fungujúce procesy verejnej správy (vrátane ich poriadnej elektronizácie) a rušenie agned štátu, celé  zamerané na občana-zákazníka štátu.

To, čo sme tam my považovali za absolútne samozrejme – priniesť ľuďom za ich a naše dane hodnotu, to Smer, ktorý to mohol urobiť kedykoľvek za posledné 4 roky, chce začať prinášať teraz? Po 10. rokoch vládnutia?

Áno, SaS je evidentne porucha v systéme vyžierania tohoto štátu politikmi žijúcimi len a len zo zvolenia.   Denno-denné skladanie účtov z poberanej výplaty poslanca je evidentne porucha v systéme Lašákovej palca.

Verejná prezentácia plánov, termínov na ich dosiahnutie, opravených kilometrov ciest, vysokoškolákov na výmenných pobytoch, funkčných elektronických službách, prospechu vo výlúčených komunitách…

Milióny drobných verejne dostupných cieľov  v najlepšom programe pre Slovensko – to je je naozaj porucha v systéme, v ktorom indivíduá strany Smer po 10. rokoch vládnutia prichádzajú s akousi Hodnotou za peniaze.

Štátny aparát pod taktovkou strany Smer a Smeru podobní zas ide prezentovať nejaké megalomanské centrálne heslo.

Namiesto toho, aby štát zjednodušil prístup každého jedného občana k jeho vlastnej osobnej iniciatíve. Aby sme sa podieľali sami sebe navzájom na podpore našich vlastných občiansky a podnikateľských iniciatív. Namiesto toho, aby sme si podporili navzájom milióny drobných jednoducho merateľných a vyhodnotiteľných cieľov.  Namiesto pre priemerného stredoškoláka pochopiteľných a kontrolovateľných merateľných ukazovateľov.

Namiesto riadenia motivácii a lákania  budú politici Smeru a Smeru podobní tlačiť centrálnymi rozhodnutiami a zamedzovať reguláciami, aby po 10 rokoch vlastnej vlády ukázali občanom, čo oni považujú za hodnotné.  Po tom, ako 10 rokov IT-žúrovali , CT-žúrovali a STAVO-žúrovali.

Áno, ľudia v SaS a okolo SaS sú svojou schopnosťou dať priestor na sebarealizáciu profíkom a posadnutosťou zjednodušovaním a zmenšovaním vplyvu štátu na život občanov porucha v tomto žúrovacom systéme Smeru a Smeru podobných.

Súvisiace: Rajtár: Horšie by to robil už len Ľupták

Dôkaz miesto sľubov

Po prečítaní pár kúskov projektov informatizácie štátnej správy som si radšej povedal, že určite žiadnu analýzu užitočnosti nerobili. Pretože to by už len kvôli samotnej existencii tých vysúťažených projektov tie projekty potopilo rovno do hlbín NiFe. 😉

Jeden príklad: „Kvantitatívnym vyjadrením globálneho cieľa je zvýšenie miery povedomia obyvateľstva SR o podpore projektov v oblasti dopravy a informatizácie z prostriedkov EŠIF z 27,8 % v roku 2013 na 33 % v roku 2023.“. Vysúťažené za 25 784 314 eur na desať rokov.

Viete si predstaviť analýzu v duchu „Hodnota za peniaze“, ktorá by určila ako potrebný cieľ našej spoločnosti zvýšenie povedomia jej členov za 10 rokov o 5,2 percentuálne body a to tak, že 2/3 ľudí aj tak o ničom nebudú tušiť a bude to tak dobre?

Proste cieľ: „2/3 ľudí nebude tušiť, že cesty sú financované z eurofondov a môže to stáť aj 25 784 314 eur„?

Že je to hovadina ako voda v koši, na toto poznanie nepotrebujeme analyzovať ďalšie a  ďalšie tabuľky. Stačí vedieť, že k 1.8. je na nasadenie e-schránok pripravené 1% konateľov firiem.

Share Button

Začal som počítať rozpočet IT-žúry Smeru – zatiaľ som na 1,5 miliardy z fondov EU a to som ledva začal

Spočítané: Na OPIS – elektronizáciu štátnej správy – ktorej vrcholom ľadovca a nepatrnou časťou je elektronický občiansky, sme mali z eurofondov  k dispozícii na následné verejné obstarávania 1 565 400 854,75 €. Áno, 1,5 miliardy EUR. Je to za obdobie 2009-2016 vrátane.

A to je bez digitalizácie zbierok múzeí a podobných inštitúcii a bez nákladov na manažment celého OPISu. (V počítaní prioritných osí 2 (múzeá) a 4 (administrácia OPISu) pokračujem ďalej, čoskoro budú ďalšie čísla.)

Z toho: Len na verejné súťaže na projekty miest (30 kusov) sa vyčlenilo 34 914 298,99 € Ak by to takto malo byť pre všetky mestá (na Slovensku je 140 miest) tak sme na sume kdesi pri 160 miliónoch eur len na agendy miest a obcí. Pozor, to všetko mimo bežných rozpočtov.

A to hovorím len a len o peniazoch z fondov EU, ktoré boli pripravené na verejné súťaže. Koľko išlo ešte zo štátneho rozpočtu – ani sa nechcem k tomu dopracovať.

To len aby ste mali predstavu, aký rozpočet majú nové IT projekty v našom štáte.

Podklady sú verejne dostupné zdroje informácii a fakt sa nesnažím vyškriabať info o každom minutom cente. Proste len piánko – nežne k Smeru – počítam čo bolo pripravené na rozdeľovanie vo verejných súťažiach. A čo bolo len a len v moci politikov Smeru v rokoch 2009-2016 aj skutočne minúť na tvorbu.

V prvom kroku sa zatiaľ nezamýšľam nad zmysluplnosťou jednotlivých projektov. To príde časom. A verte mi, že už teraz sa na to teším. Jedna moja profesná odnož – procesný manažér – sa už nevie dočkať analýzy tých megabytov dostupných zdrojov.

Ale pár perličiek vám už prezradím.

Zábavný perlička – citujem: „V súlade s cieľmi OPIS má byť na konci programového obdobia 2007-2013 vytvorených 1 541 pracovných miest ako priamy dôsledok implementácie programu.“ na analýzu ako sa to podarilo bolo vyčlenených 118 500,00 €.  V tom projekte sa nehovorí nič o kontrole úbytku na základe odstránenia administratívy.

Menej zábavná perlička je projekt: Zabezpečenie komunikačných a informačných aktivít pre OPIS v období rokov 2012-2015 – vyčlenených 2 160 000 € – Za to sme mali dostať aj, citujem: „Zvýšenie povedomia verejnosti o informatizácii a jej cieľoch, odstraňovanie digitálnej averzie.“ – Asi tých 2,16 milióna eur bolo málo, lebo o tom, že od 1.8.2016 sú e-schránky aktivované pre doručovanie nevie vlastne nikto z desaťtisícov konateľov právnických osôb.

Asi tých priamych 2,16 milióna na propagáciu bolo málo, lebo  jednotlivé projekty elektronizácie sa poskladali vo februári 2015 a následne skutočne Úrad vlády (ako vtedajší riadiaci orgán) vysúťažil 6 miliónov eur na spoločné mediálne prezentačné služby.

Kontext a súvislosti riadenia štátu

Prečo ja, ne-ITčkár sa venujem elektronizácii štátnej správy? Roky-rokúce sa pohybujem na rozhraní IT a užívateľa v segmente lekárenstva a vývoja profesionálych SW, venujem sa procesnému riadeniu analýze a optimalizácii procesov. To mi dáva skúsenosti s jazykom a potrebami IT a systémom riadenia procesov.  A súčasne neITčkár som jednoznačne na strane užívateľa – v tomto prípade konečného spotrebiteľa služieb štátu – občana.

Dokonca ani nejaké meranie efektivity ma až tak netrápi. V zásade, keby to celé stálo aj 2 alebo aj 3 miliardy eur, je to poľahky prehliadnuteľný fakt. Akurát by v istom konkrétnom momente muselo existovať niečo, čo funguje.

Politici Smeru rozhodli, čo má fungovať. Politici Smeru rozhodli k akému dátumu to má fungovať.  Sami, dobrovoľne, bez donútenia.

A nič nie je. Nič, na čo by dokázal Smer nalákať ako na užitočnú službu štátu pre pol milióna konateľov firiem.

Penetrácia internetovej gramotnosti v spoločnosti je už naozaj veľká. Ako to, že občania dychtivo nečakajú v radoch na nahratie kvalifikovaných certifikátov na svoje občianky, len  aby už konečne mohli využívať tie skvelé elektronické služby štátu?

Smer riadi tento štát tak, že 10 dní pred spustením štátnych e-schránok pre firmy je pripravených 1% konateľov.  Že z 270 tisíc schránok firiem + 50 000 občianskych združení je 1584 aktivovaných na doručovanie.

Smer riadi tento projekt tak, že 10 dní pred spustením sa robí audit, čo a kto je vlastne schopné so štátnych orgánov komunikovať elektronicky. Pričom zákon 305/2013 elektronickú formu ako jedinú formu komunikácie pre orgány verejnej moci stanovil už v roku 2013. Ten zákon písal Smer. Slobodne a dobrovoľne.

Smer od roku 2006 riadi elektronizáciu štátnej správy tak, že od júla 2015 bežala za tých 6 miliónov eur kampaň bez zmyslu k dátumu 1.8.2016. Dátumu, ktorý si sám Smer stanovil ako definitívny pre aktiváciu e-schránok na doručovanie pre právnické osoby – firmy.

Smer je schopný získať milión hlasov vo voľbách a nie je schopný za 12 mesiacov získať 0,5 milióna konateľov pre projekt elektronizácie?

Aha, tentokrát to chce skutočné výsledky.

Share Button

Dve škatuľky zápaliek a ruská propaganda nemá šancu

Nuž takto: Keď predo mňa postavia dve zápalkové škatuľky, jednu ruskú a druhú americkú, samozrejme, že si vezmem tú americkú.

Proste to neriešim. Vybrať si musím, tak si vyberám. Prečo to neriešim?

Keď pred vás postavia dve životné úrovne, tú nemeckú a tú ruskú. Ktorú so vyberiete? NSR a NDR – to boli dve krajiny jednej matky. NSR-západné okupačné zóny. NDR – okupačná zóna Sovietskeho zväzu.

Existují také „ruské webové brigády“, které sestávají z anonymních Ruskem sponzorovaných politických komentátorů. Kalenský k výčtu dodal, že v řadě evropských států ani není ruské propagandy zapotřebí, protože názory Moskvy v nich šíří místní politici. Když se ho EurActiv zeptal, kde konkrétně, Kalenský odpověděl, že takové země lze snadno rozpoznat, aniž by je musel jmenovat.

Podle něj ruská propaganda nezasahuje jen východoevropské země, ale celou Evropu. Úsilí Kremlu je navíc úspěšné. Například podle španělského člena jeho týmu je většina Španělů přesvědčena, že Rusko je obětí agresivního Západu.

Zdroj: V celé Evropě intenzivně působí ruská propaganda. A je úspěšná | Svět ve 20 minutách

Share Button