Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Kto má platiť ochranu blížnych? Štát, komunita alebo rodina?

Nech sa štát postará! Veď on vyberá dane, odvody. Tak nech štát financuje zdravotníctvo, sociálny systém.  Alebo to má byť inak?

Bolo 13. storočie. Kto nevládal umrel. Jediný kto sa postaral, bola rodina. Nebola medicína, nebolo teda ani prečo vyberať nejaké peniaze.

Bolo 19. storočie a už sme mali v Európe akýsi systém komunitnej starostlivosti. Bola tu dedina, ktorá sa o svojich spoluobčanov postarala. Keď sa pozriete do vianočných zvykov – pastieri obchádzajú dedinčanov a tí im  prispejú. Aby prežili zimu, aby sa im mal kto od jari do jesene starať o stáda oviec.

Bolo 19. storočie a mestské obyvateľstvo si začalo vydržiavať  chudobince, špitály a invalidovne. Malá komunita. Malé príspevky. Bohatší považovali za otázku dobrej povesti prispievať, stavať, podporovať prevádzku.

Bolo 20. storočie a sociálne istoty si osvojili ľavicové robotnícke hnutia. Preniesli starosti o potrebných na štát. Každý sa dobrovoľne-nasilu poskladal, aby každý dostal. Zo solidarity sa stal verejný statok.

Onehdá som zachytil ponosy, že Dobrý anjel supluje funkcie, ktoré má pokrývať štát. Veď platíme dane…  Áno, isto-iste je to oprávnené upozornenie.

Minulý týždeň som bol býval bol napísal, že „Bezplatne pre občanov štátu – to je tak, že sa občania dohodnú na nejakej vízii, predstave, ako ich vlastný štát má fungovať. Zvážia rôzne možnosti.“ Aká je teda tá správna vízia pre spoločnosť na Slovensku v oblasti zdravotných a sociálnych služieb?

  • Chceme všetko bez dodatočného platenia, veď sa dostatočne skladáme do spoločného balíka?
  • Alebo nech si každý zbiera sám na seba a čo nás po ostatných?

To sú dva extrémne pohľady. A medzi nimi je kopa rôznych možností, kopa šťastných či nešťastných ľudí okolo nás. Medzi nimi je tááákyto široký priestor tisíc názorov a tisíc tristo dvadsaťosem riešení. A keby o tom debatovalo o jedného viac, tak tých riešení bude aj tridsaťdva viac.

Nie, nekladiem jednoduché otázky. No odpovedať si na ne musíme. Skúsme, tak poctivo, sami pred sebou si odpovedať na otázku z nadpisu. Kto má platiť ochranu blížnych? Kto má platiť za poskytnuté zdravotnú starostlivosť, za sociálne istoty? Štát, komunita alebo rodina?

Ja som si tú otázku zodpovedal. Nie, dnes neprezradím, nechcem vás ovplyvňovať. Dnes je to na vás. Ako to vidíte vy?

Share Button

Smeru, SNS a Mostu ostali už len kádrové rezervy SSM

Mladá aj s mladým odišli z ministerstva, aby sa dištancovali od praktík strán vládnej koalície Smer-Sns-Most (SSM). Evidentne sa im tieto praktiky Socialistického Svazu Mládeže nepozdávali, tak prečo sa pod ich hlavičkou zhromažďovať.

Chlapík, čo stvoril logo predsedníctva sa vyjadril, že dnes by si už prácu pre ministerstvo rozmyslel.

Bol býval bol som napísal onehdá, že súhlasiť sa dá v dobrej aj zlej spoločnosti. Je len a len na vás, akú spoločnosť si vyberiete, do akej sa zaradíte. 

Možno už dávno nastal moment, kedy sa nikto nadpriemerne zodpovedný, nadpriemerne šikovný či nadpriemerne poctivý nepridá pod niektorú z hlavičiek SSM.  Vo ficovom režime  výskyt ledačiny preváži, ale čo je úplne najzásadnejšie – vymiznú akékoľvek ozdravné brzdiace mechanizmy. Nemá ich kto reprezentovať, kto obhajovať.

Áno koalícia S-S-M polarizuje spoločnosť.

Ficov režim vyzobáva jednu polovicu prirodzeného rozloženia morálky zo spoločnosti. Vyzobáva, tak ako v tom porekadle o tom, ako vrana k vrane sadá. Vyzobáva tú nemorálnu časť.

A naopak, v tej druhej časti spoločnosti, ktorá nechce mať s korupciou či rozkrádaním nič spoločné, sa stáva otázka: „Pracovali ste za Fica pre štát?“, prvou a v prípade kladnej odpovede aj poslednou na pohovore do súkromnej firmy. V oblasti IT sa tento prístup diskutoval už pred niekoľkými rokmi. Ľudia dobrovoľne pracujúci pre ficov režim sa stávajú toxickými.

Jedným z dôsledkov je, že musia na svojom príklade vymýšľať kadejaké reštrikcie, obmedzenia, regulácie. Regulácie niečoho, čo by sa za iných okolností stratilo v priemere spoločnosti. Áno, rovnako by nás to štvalo pri odhalení, no bolo by to tak zriedkavé, že by nám to nestálo za to.

Vznikajú ďalšie a ďalšie kontroly, hlásenia, povinnosti. Kontroly kontrolórov, povinnosti povinností a hlásenia podaných hlásení.  A argument? A zdôvodnenie? Veď vidíte, ako sami kradneme, podvádzame, obchádzame, odkláňame. 

Tak ako? Pridáte sa?

V ostatných slobodných a demokratických voľbách bez pištole na spánku si väčšina zúčastnených vybrala suverénne a s jasným prehľadom socializmus. To je veľký štát, veľké dane, veľké peniaze na prerozdelovanie. Veľké korytá plné štátnych peňazí na štátne zákazky. Štátne rozhodovanie.

???

Tak ako to s vami je? Priznávam bezradnosť nad budúcnosťou Slovenska.

Naozaj chcete menej rozkrádania štátnych, teda vašich peňazí? Prosím vás, ujasnite si to! Je technicky nemožné voliť si socializmus a súčasne si voliť menej rozkrádania a menej vyžratých bafuňárov, ktorých jediným príjmom v živote bola štátna zákazka. Leda že by ste túžili po osobnej frustrácii.

Tá vaša frustrácia sa bude prehlbovať. Pretože schopnosť politických strán Smer, SNS a Híd získať priemerne poctivých a priemerne zodpovedných odborníkov do svojich radov sa blíži k nule. Nik príčetný a súčasne nadpriemerne zodpovedný a nadpriemerne poctivý sa k nim nepridá z obavy, že by si ho mohli pomýliť.  A tak im ostanú len skutočné kádrové rezervy objektívnych ružolícich aparátčikov ako vystrihnutých zo schôdze UV SZM.

Toto nám bude vládnuť ešte 3 roky a 85 dní.

Share Button

Priznávam bezradnosť nad budúcnosťou Slovenska

Mám dve veľmi silné presvedčenia. Jedno pochádza od TGM: Nebáť sa a nekradnúť. To druhé od Gándího: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa k vám. 

A proti nim stojí fakt, tvrdé dáta, že 36% ľudí chce rozkrádanie, úplaty, zabíjanie vo svojom mene, násilné prevzatia územia, viac lakomstva. Do ságy už chýba len smilstvo, obžerstvo a lenivosť. 

Priznám sa, potreboval by som trochu povzbudiť. Leziem do politiky, skutočne do zásadnej vysokej politiky. Mám jasnú predstavu o tom, ako by malo vyzerať slovenské zdravotníctvo.

Jasné, že nakoniec tam budeme sedieť nad tým dokumentom niekoľkí a budem musieť robiť aj nejaké kompromisy. Kolegovia ma poučia o nejakých mne doteraz neznámych mechanizmoch, ja sa budem držať svojej vízie a svojich znalostí. Tak spoločne dospejeme k nejakému najlepšiemu riešeniu. Nie pre nás, ale pre našich spoluobčanov, pre chorých, pre zdravých, pre naše deti.

Ale priznám sa, cítim velikánsku bezradnosť, ktorú vystihuje jedna útla otázka:

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

Som si istý, že kdesi už majú založenú zložku z mojim menom plnú vyrobených kompromitujúcich materiálov, o ktorých sa mi nikdy ani len nesnívalo. Som priemerne zodpovedný a priemerne poctivý – tak ako kopa z vás. Nuž, nech si zakladajú čo len chcú, keď ich to baví. No príde istý moment, kedy si budem musieť položiť otázku, či to stojí za to.

Mne stačí jeden plat. Za ostatných 26 rokov života som už mnohokrát stál pred pokušeniami.  Viem, že mi stačí 5 nohavíc a naozaj viem, že by som si so šiestymi nevedel poradiť. Dom som vyplatil príbuzenstvu, stromy som už nejaké zasadil a syn pôjde na strednú budovať si svoje vlastné šťastie po svojom.

Lekárnikov je po sľuboch, že už o 2 roky ich bude dosť, už 26 rokov nedostatok na trhu práce.

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

V pomernom volebnom systéme vždy vzniká po voľbách koalícia. To je ďalší skúšobný kameň schopnosti robiť kompromisy. Dokonca sa môže stať, že bude musieť vzniknúť demokratická koalícia bez akéhokoľvek politického zafarbenia, lebo jediným spoločným bodom bude ochrana demokracie pred nacistisko-komunistickými diktátormi. A bude treba sedieť vo vláde so zástupcami strán dnešnej vládnej koalície.

V tomto prípade sa mi ľahšie odpovedá. No aj tak tak trochu potrebujem povzbudiť. O trochu viac ako ja potrebujú v tomto prípade povzbudiť moji najbližší.

Pre koho?

Priatelia, naozaj potrebujem trochu povzbudiť.

V pomernom volebnom systéme je normálne, že vás 60-80% občanov považuje za omyl prírody. Politická strana má aj pri tej najlepšej konštelácii obvykle 15-30% podiel na volebnom výsledku. To je 70% ľudí, ktorých stretnem, chce niečo úúúplne iné ako sú moje vízie a odborné skúsenosti.

V tomto prípade sa mi odpovedá úplne ľahúčko. Zvykol som si za svoju profesionálnu kariéru stavať na tvrdých dátach a matematike. To sú dobré argumenty a čím sa pohybujeme vo vyššej politike a pracujeme nad väčšími celkami, tým sú tieto matematické argumenty presnejšie a dlhodobo stabilné.

Ale aj tak, stále sa mi po mozgovni poneviera tá jediná otázka:

Pre koho?

Ale naozaj vážne – pozrite si dnešné noviny, spravodajské servre.

„Najlepší minister vnútra…“, vlaky zadarmo, vyššie dane, vyššie odvody…

3x vláda Róberta Fica – 3×4=12 rokov. 1.6 miliarda eur v lufte. A celá elektronizácia štátnej správy skončí na kuse plastu a pár tranzistoroch vo výrobnej cene 1,5€ kdesi z čínskej fabriky.

Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinelmi, ale hracou plochou podnikania.

Výsledkom tejto situácie bolo v marci 2016 volebné hlasovanie s výsledkom:

Tak pre koho?

Tak pre koho?

To je dohromady skoro milión dospelých svojprávnych ľudí, ktorí reprezentujú 36% občanov Slovenska. Títo ľudia chcú rozkrádanie svojich vlastných peňazí. Viac ako 22% z nich sú vaši susedia, čo chcú vraždiť susedov za iný názor, farbu pleti či neschválený pohľad.

Tak pre koho?

Aj keby som mal byť jediný a posledný, nevzdám to!

Zmysle nám dávajú ostatní. Zmysel mojej práci od promócie dávajú pacienti, pre ktorých robím svoju prácu.

Ja viem, že to má zmysel, biť sa za slobodu a demokraciu. Je príjemné a upokojujúce neprosíkať o právo na život niekoho iného.

S mojou milovanou manželkou sme našli lásku. A od chvíle, keď som pochopil a dokázal to pochopené aj pomenovať, chcem dopriať tento pocit každému.

Pre tieto tri pocity to nevzdám. Práca mi to ukázala, dospelosť ma to naučila a láska mi to prikazuje. Že sú to dobré veci a každý by ich mal zažiť. Preto to nevzdám, aby každý mal  šancu si zažiť, že jeho život má pre niekoho zmysel, že nemusí prosiť o život a že je láskou iného.

Nie, nevzdám to! Ale som tak trochu márnomyseľný človek a veď viete, že najobľúbenejším hriechom diabla je ješitnosť. Som taký ako vy – priemerne zodpovený, priemerne poctivý, priemerne ješitný. Proste potrebujem trochu povzbudiť.

Pretože keď sa dnes pozriete okolo seba, 36% ľudí chce rozkrádanie, úplaty, zabíjanie, násilné prevzatia územia, viac lakomstva. Do ságy už chýba len smilstvo, obžerstvo a lenivosť. 

Tak pre koho?

 

Share Button