O železničných 35 miliónoch vyhodených na morálne pochybné ciele

Sú dve možnosti. Alebo sa dopočítame nejakých presných dát koľko skutočne stoja sociálne balíčky strany Smer a až potom budeme kritizovať. Alebo sa spoľahneme na výroky najväčších obhajcov birmovaných komunistov ako to krásne funguje.

Na bezplatné jazdy sa doteraz zaregistrovalo okolo trištvrte milióna záujemcov.

Podľa premiéra Roberta Fica je to jeden z dôkazov, že sa projekt ujal. „Zvýšil sa počet ľudí vo vlakoch o viac ako 17 percent. Naproti tomu v žiadnom prípade nedošlo k poklesu platiacich cestujúcich, ako niekedy namietali naši kritici,“ povedal premiér koncom mája.

Zdroj:  Železnice majú veľa študentov, ktorí lístky riešia až vo vlaku. Zdvihli im prirážku.

Presných čísiel sa nedopočítame. Železnice v záujme vlády nikdy presné čísla nezverejnia. Mohlo by sa poľahky ukázať, že dotácia zo štátu (o ktorej rozhoduje vláda)  na prevádzku štátnej železnice nemá ekonomický zmysel. A tak by prišli mnohý o teplé fleky v štátnej socialistickej korporácii.

Tak sa teda pozrime na to, čo nám to tu hovorí najvyšší obhajca svojho nápadu. Vraj to funguje, lebo sa zvýšil počet ľudí vo vlakoch o 17%. Hm, čo to je také „funguje to“?

Aké že to ciele sme za tých 35 miliónov eur (ak vôbec len toľko) štát pod vedením Smeru dosiahol?

Bolo cieľom, aby sa ľudia presunuli z autobusov do vlakov? Ak sa to stalo so 17%, tak naozaj opatrenie funguje. Funguje nástroj, ako pripraviť konkurenčné prostredie autobusovej dopravy o „železničných 17%“ tržieb.  Dobrý cieľ nie?  Rozbiť štátnym zásahom trhovú rovnováhu v doprave.

Z tržieb v autobusovej doprave by prepravci odviedli DPH. Potom je tu ešte daň zo zisku alebo DPH výrobcovia autobusov, ak by si zisk nerozdeľovali, ale investovali ho do rozvoja.  Nič z toho sa nestalo príjmom štátneho rozpočtu. Ak bolo cieľom pripraviť štátny rozpočet o dane a odvody (za šoférov, ktorých netreba), tak opatrenie funguje.

Je tu nezanedbateľný počet rodín, ktoré vo svojich rozpočtoch ušetrili na cestovanie detí a „detí“ do škôl a dôchodcov. Tieto peniaze mohli rodiny využiť na nákup iných tovarov. Navýšenie príjmu z DPH nie je žiadne. Tak či tak by ich minuli na niečo s DPH. Ak to bol cieľ, tak opatrenie funguje.

Takže v skutočnosti opatrenie z pohľadu príjmov štátu nemalo žiaden zmysel. Žiaden cieľ. Nič, čo by sa dalo označiť či funguje alebo nefunguje.

Štátne železnice museli navýšiť počet vozňov, tomu zodpovedajúcu posádku, tomu zodpovedajúce upratovanie a ďalšie servisné služby. Ak bol toto cieľ, minúť viac peňazí vybratých na daniach na prevádzku či nákup či prenájom vagónov, tak tento cieľ naozaj funguje.

Okrem toho ZSSK pridala viac než sto nových spojov po celom Slovensku – stalo sa tak po prvýkrát po desiatich rokoch, že štátny dopravca svoje spoje neškrtal, ale mohol ich zahustiť.

V neposlednom rade začali železničiari na hlavných tepnách zapriahať za lokomotívou trinásť vozňov, čo je maximum, na ktoré sú stavané slovenské peróny.

Keď sa ma minule niekto presviedčal, že to stojí rovnako, či ide vlak poloprázdny alebo plný, tak som argumentoval práve týmito viac nákladmi pochádzajúcimi z potreby navýšenia kapacity servisných činností. Poloprázdny vagón skontrolujete za 3 minúty, plný za 10 minút. Aby ste to stihli do ďalšej stanice musíte mať o sprievodcu viac. Desať ľudí vo vagóne vyprodukuje odpad za jedno vrece, 40 ľudí vo vagóne za 3 vrecia. Nemusíte ani pridávať vagóny, aby sa náklady navyšovali.  Viac vagónov je viac plných košov na perónoch a teda viac peňazí za prenájom vlakovej cesty. Tržby pritom nerastú, no zaplatiť to niekto musí. Ak teda bolo cieľom navýšiť náklady štátneho prepravcu, tak potom opatrenie funguje.

Ekonomika štátneho dopravcu je v čistých číslach v absolútnom zápore. Aby štátna firma bola na nule, aby mala z čoho platiť za pohonné hmoty a platy zamestnancov, aby nestrhla do druhotnej platobnej neschopnosti svojich dodávateľov, musíme jej neustále z vybratých daní prispievať. Za to dostávame spoje vo verejnom záujme. Navýšenie dopravy zadarmo nie je rozhodne vo verejnom záujme. Nie je totiž k dispozícii všetkým bez rozdielu. Čerpajú ho len a len vybrané skupiny.

Ak bol cieľ zväčšiť sekeru štátneho dopravcu na doprave mimo verejného záujmu a zneprehľadniť hospodárenie, tak opatrenie funguje.

Platiaci cestujúci sa sťažujú na zníženie komfortu. Štátna spoločnosť opakovane zavádza nové a nové opatrenia, ktorých cieľom je získať kontrolu nad pomerom platiacich a neplatiacich cestujúcich. Nedarí sa. Napriek tomu autobusový dopravcovia nevyužili dostatočne ponúknutú šancu na nalákanie platiacich cestujúcich do uvoľnených komfortných autobusových spojov. Ak toto bol cieľ  –  sekundárne zhoršiť hospodárenie štátneho prepravcu výpadkom tržieb od verných platiacich zákazníkov, tak opatrenie nefunguje.

A vy viete, aký bol ekonomický  cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde vláda podniká s daňami vo firme Štát, s.r.o..

Ak bolo cieľom dať voličom Smeru argument, ktorým by mohli operovať v teréne pri presviedčaní nerozhodnutých voličov, ak bolo cieľom získať prvovoličov, ktorí čerpajú práve toto cestovanie zadarmo, tak opatrenie funguje.

A vy viete, aký bol politický cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, kde si strana a vláda kupuje voličov za peniaze štátneho rozpočtu.

Cestovať do práce sa musí oplatiť. Na cestovanie do práce sa nevzťahuje akcia „železnice zadarmo“. Ako podpora zamestnávania ľudí, ktorý by dostali len niečo málo viac ako minimálnu mzdu toto opatrenie nemá zmysel. Takto toto opatrenie nefunguje.

Cestovanie pre dôchodcov je voľnočasová aktivita. Ak bolo cieľom spraviť zo štátu cestovku pre dôchodcov, opatrenie funguje.

Cestovné je služba – nehmotný statok. Aj keby ste si ho vybrali mierou vrchovatou, nezvýši mieru vášho bohatstva. Pre dôchodcov je takéto opatrenie ekonomicky neutrálne. Pre navýšenie ich materiálnych príjmov nič neprináša.  Takto opatrenie nefunguje.

Celé cestovanie na železnici zadarmo vytvára privilegovanú skupinu dôchodcov, ktorí sú vzhľadom na svoju vitalitu schopní túto plošnú dávku využiť. Ostatní, ktorí nemajú toľko zdravia či šťastia na lokalitu s vlakom, sú týmto opatrením okradnutý o príspevok zo štátneho rozpočtu. Prepadne im. Ak malo opatrenie diskriminovať niektorých príjemcov prerozdeľovania daní, tak opatrenie funguje.

Sociálne prípady, ktoré chcú študovať, no mali by problém zaplatiť si cestovné, by mala zachytiť regulárna sociálna sieť. Príspevok na dochádzku do školy by mal byť súčasťou nárokovateľného sociálneho balíčku študenta. Ak bolo cieľom opatrenia suplovať adresné sociálne dávky neadresným plošným riešením, tak opatrenie funguje.

A vy viete, aký bol sociálny cieľ  vlakov zadarmo?

Čo s istotou viem je, že nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej sa dá poľahky prepadnúť cez sociálnu sieť.

Sú dve možnosti:

  1. Alebo 35 miliónu eur hodíte do cestovania zadarmo plošne pre všetkých študentov a plošne pre všetkých dôchodcov a zneprehľadníte hospodárenie štátneho prepravcu,
  2. alebo 35 miliónov eur dáte na adresné sociálne dávky pre skutočne nemajetných talentovaných študentov a valorizáciu dôchodkov skutočne všetkých dôchodcov.

To druhé opatrenie bude cielené na skutočne potrebných študentov nešikovných či smolných rodičov. To druhé opatrenie pridá pár eur každému dôchodcovi, aj tomu, ktorý pre svoj zdravotný stav už nemôže cestovať, ale tých pár eur minie na zmrzlinu, ktorá mu vyčarí úsmev na perách.

To druhé opatrenie má znaky skutočnej sociálnej siete. Toho nástroja, ktorý od štátu skutočne potrebujeme. To je cieľ, ktorý by sa mal štát snažiť naplniť.

To prvé opatrenie je vyhadzovanie našich daní na ciele, ktoré nefungujú, alebo sú morálne totálne pochybné.

A to je ten rozdiel medzi ľavicovou a pravicovou politikou. Medzi komunistickým štátnym a liberálnym prístupom. Pravicový liberál bude posilňovať sociálnu sieť, aby bola pre tých čo do nej spadnú skutočne užitočná. A nebude sa starať čo robíte, ak ste nad tou sociálnou sieťou. Naopak, bude vás povzbudzovať k tomu, aby ste sa o svoj blahobyt starali sami.

Aj socialisti aj pravičiari tých 35 miliónov minú. Teda pardón, pravičiari 15 miliónov nechajú tým, čo platia dane, takže prerozdelia len 20 miliónov. Na vyšší dôchodok pre všetkých o pár eur, aby si o tých pár eurách mohol každý jeden slobodne rozhodnúť ako ich minie. A na skutočnú podporu študentov so skutočne chudobných rodín a vylúčených lokalít.

Že by to bolo na skutočne lepšie dôchodky málo? A ste ochotní platiť viac daní? Lebo tých 35 miliónov sa nenarodilo z ničoho. Sú to naše dane a odvody!

O pardón, ono to bude len 13 miliónov navyše. Tak prečo píšem 35? Od čias mečiarizmu na „nie sú dôkazy, skutok sa nestal“, nehrám.  Na 13 miliónov nie sú dôkazy. Ani na 35 ani 9 ani 28. A viete vy koľko skutočne stál prenájom českých vagónov? A viete vy koľko vozňokilometrov pribudlo za pol roka? Hm, 13 miliónov hovorili v TV – tak to bude pravda. Tak pardón.

Share Button

Keď príde Varšavská zmluva a keď príde NATO

Ruské tanky si pozvala Komunistická strana Československa, aby poistila jej vedúcu úlohu v štáte. O pozvaní sa dá hovoriť len s veľkým sarkazmom. Už pár mesiacov pred inváziou spojeneckých vojsk sa konalo „nekonečné cvičenie“ Varšavskej zmluvy na území Československa, ktoré Sovieti nie a nie ukončiť.  Príchod vojsk Varšavskej zmluvy sa udial potajme, v noci, v plnej zbroji, ako regulérna invázia. Občas sa aj strieľalo po obyvateľoch Československa. Zásadné bolo obsadiť dôležité uzly – televíziu a rozhlas – aby nebolo možné mobilizovať odpor obyvateľstva. Ak ste v roku 1970 odsúdili inváziu, vyhodili vás z roboty.

Tanky NATO z USA si Poľsko a Litva pozývajú, aby mohli byť v riadnom termíne ďalšie demokratické voľby. V ostatnom čase sa konalo niekoľko vojenských cvičení na území východnej hranice NATO. Dopredu ohlásené s presným ukončením. Prebiehajú prípravy na umiestnenie vojakov v konkrétnych posádkach. Tanky prídu počas dňa vlakom, bez streliva a priamo do pripravených posádok. Celý svet o tom bude informovaný novinármi, vrátane ruských. Po uliciach sa nebude žiadny vojak promenádovať s odisteným samopalom. Rozhlas a televízia si môže vysielať čo uzná za vhodné. O umiestnení vojsk NATO na území svojho štátu si môžete verejne rozprávať čo len chcete.

Nájdite tri rozdiely.

Share Button

Lieky ani potraviny neumierajú zo dňa na deň

Najprv trochu z mojej profesionálnej oblasti a potom to trochu prenesiem do vášho každodenného života. Najprv o exsprirácii liekov a potom aj o tom, ako využiť „trvanlivé“ potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti.  Áno, súvisí to jedno z druhým.

Používanie liekov,  nastavenie ich indikácii,  doby použiteľnosti,  skúmanie bezpečnosti,  určenie dávok,  to sú všetko zásadne a brutálne štatistické parametre.  Pre čokoľvek, čo sa dotkne lieku a je aspoň trošku merateľné,  pre všetko toto sa používa štatistické vyhodnocovanie.  Nikdy sa neskúma jeden pacient,  účinok jednej tabletky či jedného vybratého balenia.  Vždy sa skúma skupina pacientov,  mnoho po sebe idúcich dávok a mnoho paralelne užívaných balení.

Práve preto vo svojich článkoch a hlavne komentároch uvádzam: „Ak vám to pomohlo,  je to len fajn a teším sa. No z toto nič nevyplýva pre vašu susedku.“ Liečenie, aby sme mohli použiť tento pojem,  musí byť predvídateľné a opakovateľné.  Len a len vtedy môžeme hovoriť skutočne o lieku a skutočne o liečení. Inak je to nikdy nekončiaci pokus/omyl na pacientoch.  (Chcete byť pokusné králiky?)

Vezmime si dobu použiteľnosti,  alebo ako sa presnejšie uvádza,  dátum exspirácie. (jazykovedne to má čosi spoločné s duchom a dýchaním, preto to S v slove) Naozaj to tak nie je,  že by tá vaša konkrétna tabletka,  to vaše konkrétne balenie nebolo úderom polnoci použiteľné a po polnoci by ste sa ním už len otrávili. Jasné,  že úderom polnoci lieky neumierajú.

Tak prečo to tam teda je?

Výrobca je povinný urobiť testy stability a definovať podmienky skladovania svojho lieku.  Súvisí to s tým,  že výrobca si musí sám pre seba určiť,  za akých podmienok vie garantovať opakovateľnú účinnosť a predvídateľnú účinnosť.  Urobí testy,  skontroluje stabilitu lieku za rôznych skladovacích podmienok.  Urobí stovky a stovky,  možno tisíce a tisíce paralelných meraní.  Všetko spriemeruje a pre istotu,  svoju vlastnú istotu ešte posunie o nejakých pár percent smerom dobezpečna.

Preto dátum exspirácie hovorí, že priemerne je daný liek za stanovených podmienok na 100% bezpečný a účinný. Priemerných 100% asi od lieku očakávate, že?

Po tomto dátume, po tejto dobe od momentu výroby sa pri tých testoch vyskytli jednotky až desiatky percent kusov lieku, ktoré už nespĺňali ani podmienky bezpečnosti alebo podmienky účinnosti.  Nepokazli sa všetky. Ale bol tam už výskyt porúch. Asi by ste si nechceli vylosovať práve to nefungujúce či nebezpečné balenie, že?

Viete si predstaviť, že sa vy osobne podpíšete pod to, že natiahnete dĺžku použiteľnosti tak, že sa na jej konci už môžu občas (štatisticky) vyskytnúť poruchy v bezpečnosti alebo účinnosti?

Hm?

Len tak, podľa citu.  Podpíšete sa?

Áno, občas sa vyskytnú bezcharakterné svine, ktoré to dokážu. Preto, že história takéto prípady obsahuje, sme si ako spoločnosť začali platiť kontrolórov, ktorí sa za nás a za naše peniaze starajú o kontrolu dodržiavania pravidiel pre stanovovanie doby exspirácie liekov a stanovovanie podmienok pre ich uchovávanie.  My spoločne si platíme týchto kontrolórov, aby priebežne odoberali vzorky a kontrolovali, či pôvodne stanovené dĺžky použiteľnosti naozaj zabezpečujú 100% bezpečnosť a účinnosť.

Neexistuje žiadne „ONI to kontrolujú“. Sme to MY, kto si ich platíme, aby to robili pre nás.

Napríklad nás lekárnikov ŠUKL kontroluje, či denno-denne kontrolujeme teplotu v sklade a teplotu v chladničke s liekmi. Tým je zabezpečené, že dodržíme podmienky skladovania a teda keď za takýchto podmienok výrobca výskumom určil nejakú konkrétnu dobu exspirácie, tak že sa na túto dobu dá spoľahnúť. Proste – či existuje neprerušená reťaz, kde jedno ohnivko sa spolieha na neporušenosť toho susedného.  Preto keď mi šofér z distribučky donesie liek, čo sa má skladovať v chladničke bez toho, aby ho vybalil z chladiaceho boxu s teplomerom a označil „chladnička“, ani ho neprevezmem. No fuj, ktovie kde sa to váľalo.

Koniec farmácie, pokračujem potravinárstvom

No a teraz si predstavte, že podobne výrobca potravín určí dobu minimálnej trvanlivosti. Vy osobne, podpíšete sa pod protokol, ktorým natiahnete túto dobu  o dva tri mesiace? Len tak, bez toho, aby ste exaktne skontrolovali, či sa vo vzorke nevyskytne problém.

Na to nepotrebujete žiadny štátny dozor. Na to stačí, že ste manažér a vaše prémie môžu byť ohrozené potenciálnym súdnym sporom. Ani salmonelu neuvidíte. Botulotoxín nehrká.

Aj chudobní sú ľudia. Prístup k spravodlivému procesu nám garantuje Listina práv a slobôd a tú máme v Ústave. Ja mať super hlboko do vrecka, tak sa vyslovene s tej sračky z potravín distribuovaných po lehote minimálnej trvanlivosti teším. Času na chodenie po súdoch mám haba-dej. Právne zastúpenie sa isto nejaké nájde, veď je tu istota 100% výhry.

Tak ako, podpíšete sa pod ten protokol, ktorý umožní posunúť „trvanlivé“ potraviny po dátume spotreby na ďalšiu konzumáciu?

Ja teda nie!

A to ja by som ako lekárnik na tom vašom liečení aj niečo zarobil.   No taká nemorálny sviňa nie som. A to nejde o lieky, len o potraviny, kde je účinnosť istá z podstaty (tuky, cukry, bielkoviny robia potravinu potravinou z definície).

Áno, sú dve skutočné riešenia:

1. Podporovať presun pre chudobných v čase  uplynutých 90%  minimálnej doby použiteľnosti. A podporovať predlžovanie tejto doby, opätovné natiahnutie tejto doby a podobne.

2. Využitie existujúcej „špeciálnej potravinovej výroby“ používanej pre chudobnú Afriku. Ide o skutočne bazálne nutričné hodnoty v podobe potravín.

3. Podpora dvojitých sociálnych nákupov. Bohatí človek nakupuje všetko dvojmo a ten druhý nákupný košík je určený pre jeho „virtuálnu“ chudobnú rodinu.  V duchu známeho: „Kde sa najedia 3,  isto sa nájde niečo aj pre 4.“  – solidarita z osobného individuálneho a slobodného presvedčenia. (Apropó, prečo nebeží výchovná štátna kampaň – kúp poukaz na tábor pre svoje a cudobne dieťa.)

4. Podporovať ekonomiku krajiny, aby čím menej ľudí padalo do sociálnej siete a aby príspevky tých šťastnejších na sociálnu sieť boli stále väčšie a väčšie. Nie percentom z príjmu, ale základom ich väších platov, z ktorých sa počítajú odvody.  Potom si bude môcť sociálna sieť kúpiť potravín pre chudobných bárs koľko a v lehote ich trvanlivosti.  – problém ani nevznikne – nie je čo riešiť – život je krajší.

Áno, dve. Body 3 a 4.

Budovanie a podporovanie obyčajnej ľudskej solidarity. Aby sa občania naučili slobodne a akosi samozrejme podeliť aj s tými, ktorým sa nedarí, či nemali toľko šťastia sa správne narodiť.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity