Všetky príspevky od Martin Pilnik

My rozhodujeme, že sa necháme kúpiť volebnou kampaňou

Voľby sú pre niekoho len event a investičná príležitosť. Je zaujímavé sledovať, ako sa dokážeme nechať podplatiť. Peniaze vložené do kampane prinášajú požadovaný volebný výsledok. Nie pre tých čo fyzicky držia hlasovací lístok, ale pre tých, ktorí investovali do reklamy.

Keď som bol na vysokej škole, kolega, priateľ, dvojica v labáku ma poučil o tom, ako môžu byť voľby vnímané aj ako udalosť/event rovnako, ako je udalosťou napríklad Wimbledon. V Londýne sa deje športová súťaž. Ale je to udalosť, ktorá sa dá dobre speňažiť v mediálnom priestore. Amíci majú svoj Superrbowl.

Nič s tým neurobíme. Nič. Takto je. Voľby sú pre niekoho len event a investičná príležitosť.

Keď pracujem na akýchkoľvek svojich projektoch, hľadám body motivácie. Miesta, kde sa ukážu na povrch motivácie. A hľadám uspokojenie tých osobných motivácii zamestnancov tak, aby ich prienik so záujmami a cieľmi firmy bol čo najväčší. Veľmi sa mi osvedčilo ako prvý dokument si vyžiadať mzdový a prémiový poriadok. Hlavne mzdový a prémiový poriadok vedúcich pracovníkov.

Aké sú odmeny a prémie tých, čo investujú peniaze do volebných kampaní? 

To je tá kardinálna otázka. Ja tu v ostatných rokoch pravidelne hovorím, že je potrebné škrtať a škrtať a škrtať všetko čo je štátne. Minimalizovať výnimky a vyjasňovať náš životný priestor, nech si pod slovom priestor predstavíte čokoľvek.

Je to preto, že mi ide práve o tie motivácie. Pokiaľ tu bude štátna kasa ako samozrejmý zdroj peňazí a obludný objem štátnych zákaziek, bude tu motivácia zasahovať do riadenia spoločnosti.

Tí ľudia sú šikovní. To je prosto objektívny fakt. Tak nech pokojne majú svoje miliardové bohatstvá získané otvorenou súťažou medzi sebou. Naozaj nevidím dôvod im na to prispievať.

Ak som sa vám zunoval, pozrite si moje slová v lepšom podaní od Petra Havlíka na Drtinová Veselovský TV:

Politik Havlík: Babiš je prototyp post-totalitního oligarchy

Oligarchové si vzájemně nepřekážejí a postupně obsazují odvětví, na kterých je stát závislý. I díky tomu, že jsme se nedokázali vyrovnat se svou minulostí, říká spoluzakladatel ODS Petr Havlík.

Zdroj:  Politik Havlík: Babiš je prototyp post-totalitního oligarchy – Aktuálně.cz.

Keď som to pozeral a počúval, tak okrem pokyvovania a potešenia, že máme spoločný pohľad, som sa tiež stále zamýšľal práve nad tým, ako sa im to skvelo darí kúpiť si väčšinu. Jediná motivácia, čo mi napadá, je viera mnohých z nás, že aj im sa ujde.

Tak priatelia, ja vám to teda poviem: Prd baraní sa vám ujde. Len keď si to sami vybudujete, tak to budete mať tak, ako chcete. Inak sa budete len v predklone obávať, že sa za vás niekomu ambicióznejší postaví.

Máme teda rezignovať na demokraciu?

Rezignácia to je priznanie prehry. Rezignácia, to je vzdanie sa nádeje. Nádej, tú vám nik nemôže vziať. Tú môžete opustiť len sami. Je skutočne dôležité si držať vlastnú identitu. To nie je tovar na predaj. Nevzdorujem, aby som za každú cenu vyhral, aby som niekoho porazil. Ale preto, aby som sa aspoň dostal k tej reálnej skutočnej podstate sveta. Nie len pasívne prijímať nakreslenú realitu podľa predstáv a motivácii iných.

Naozaj nemá zmysel hodnotiť, vynášať súdy, pátrať či naplnili nejakú skutkovú podstatu nejakého trestného činu. Stačí, aby sme sa prestali opíjať tým čo nám oni nalejú. Aby sme videli skutočnú realitu a mohli sa slobodne a demokraticky rozhodovať podľa svojich osobných motivácii.  Podľa svojej osobnej identity s nimi súhlasiť či nesúhlasiť. Otvorený mediálny priestor môžeme obsadzovať sami. To je šanca, ktorej by sme sa nemali vzdať.

S využitím slov z rozhovoru P. Havlíka.

Snažím sa byť slobodný ako to len najviac ide. Preto píšem svoje blogy.

Preto kandidujem za poslanca NR SR na kandidátke SaS.

Je to liberálna strana. To znamená, že chce riadiť štát tak, aby sa maximalizovali osobné slobody, ekonomické slobody. A nezabúda na nutnosť ľudskej solidarity v sociálnom systéme.

Viete, sloboda je pre mňa akýsi samozrejmá vlastnosť. Na tú solidaritu sa strašne zabúda.

Share Button

Nasadenie armády na hraniciach v utečeneckej kríze je tým najhumánnejším a najspravodlivejším riešením

Mám rád, keď dôjde na moje slová. A trochu mám rád, nie veľmi, v tomto stačí aj  len trochu,  keď dôjde na riešenia, ktoré navrhujú v oblasti EU-utečeneckej krízy ľudia, ktorý majú aj v iných oblastiach dobré návrhy. Človek sa rád utvrdí, že si vybral dobrú spoločnosť.

Armáda je pilierom civilnej obrany

Kto dnes organizuje situáciu na Slovinsko-Chorvátskych hraniciach?

Nie je to náhodou ARMÁDA?!? Slovinský parlament v tomto duchu upravil narýchlo zákony. č.b.t.d.

Ako dostanete tisíce voľne sa pohybujúcich ľudí na jedno miesto, aby ste im mohli poskytnúť humanitárnu pomoc, zaregistorvať ich azylové žiadosti a zorganizovať ich prevoz do ubytovacích kapacít?

Nie tak, že zavoláte ARMÁDU? Celá štátom organizovaná civilná ochrana je založená na tom, že armáda je hlavným pilierom. č.b.t.d.

A úplne mimochodom: Zelená hranica Schengenského priestoru, či EU naozaj nie je určená na korzovanie. Jedného-dvoch si nevšimnete a nevadia a zvládnu to policajti. Tisíce ľudí nemôžete prehliadnuť. Je to v platnom zákone, že sa to nesmie. Ešte aj to balkánske FYROMacedónsko s „balkánskym“ prístupom k právu muselo zmeniť zákony, aby ich policajti neboli povinný každého bez platného víza z ulice poslať rovno do basy.

Bez vynútenia povinností nedoprajete práva

Rovnako platí, že ani vnútorná hranica nie je voľné korzo pre všetkých ľudí z tejto planéty. Vnútorná schengenská hranica je voľné korzo len pre občanov krajín EU a držiteľov schengenských víz. Áno, niektorí ľudia žijúci na tejto planéte majú pri prekračovaní vnútro-schengenskej hranice väčšie práva ako iný. č.b.t.d.

Takže čo urobíte, keď sa začne po vnútornej schengenskej hranici korzovať tisíce ľudí bez práv, ktoré udelila EU svojim občanom?

Áno, zas povoláte ARMÁDU! Aby pobehovala po hraniciach a filtrovala ľudí, podľa toho aké majú práva. Občan EU môže prejsť, ilegál má dve slobodné možnosti: Alebo požiada o azyl (a prestane byť ilegál), alebo bude trvať na svojom štatúte delikventa a potom patrí pred súd/priestupkovú komisiu.

Musíme vyžadovať dodržiavanie pravidiel, aby sme mohli dopriať utečencom dostatok humanity a dostatok ich práv. Bez toho, aby sme začali evidovať všetkých, ale naozaj všetkých, ako chcete umožniť pospájanie rodín, či dopriať právo na školu pre deti?

Bez toho, aby sa hermeticky uzavreli hranice nedokážete o ľuďoch na nich rozhodovať. č.b.t.d.

Nepotrebujeme strašenie, potrebujeme realizované riešenia

Vnútropolitická odbočka: Občas by bolo dobré zopakovať si čítanie s porozumením. Nikoho zo SaS som nikde nepočul hovoriť či písať, že chce utečencov od hraníc vyhadzovať a posielať domov nech sa stará o seba ako vie bez prijatia ich žiadosti o azyl. Nepočul som to ani KDH ani Sieť. Jediného, koho som počul vrieskať o ochrane Slovenska pred utečencami je vládny Smer. Jeho politici kritizovali Prezidenta za apel na humanizmus.

Stačí sa pozrieť do dnešných novín na výsledok prieskumu, kde Slováci chvália Smerácku politiku k utečencom. Tam uvidíte, ako vám vaša vlastná ruka vyskakuje.

Jediné o čo ide, je prinášať riešenia, ktoré riešia súčasnú situáciu a myslia pár krokov dopredu. Ono je totiž treba robiť mnoho vecí naraz, nerozdieľne a súčasne. Niektorí v opozičných radoch, či už ako celá strana alebo po častiach či ako jednotlivý predstavitelia, vo svojich prejavoch riešia dlhodobé kroky, niektorí tú momentálnu humanitárnu pomoc.

Celé dohromady to do seba zapadá a je v najlepších tradíciách ľudskej slobody a osobnej solidarity. Celé a dohromady. (Povedzte si to prosím nahlas: celé a dohromady.)

Tvorba záchytných táborov je nerozdielna s kontrolou hraníc. Ak urobíte len jedno (záchytné tábory bez kontroly hraníc) – začnú sa k vám hrnúť Kosovčania, Albánci (do Nemecka) či Rómovia (blahej pamäti do Kanady či Švédska). Alebo to dopadne ako na budapešťskom Kelety, kde sa politici v čtátnych funkciách (asi cielene) vykašľali na všetko.

Ak urobíte len to druhé (plot na hraniciach bez záchytných táborov), stanú sa z vás nacisti ako sa to podarilo orbánovskému Maďarsku alebo sa z vás stane ficoidný žalovač kvót a kritik ľudskosti. Alebo predvediete totálnu neschopnosť prinášať riešenia, ako sa to podarilo 28 politikov 28 krajín EU na mnohých Radách EU. Vrátane pravidelných účastníkov, Fica, Lajčáka a Kaliňáka, ktorí na pôde Rady EU nepriniesli žiadne riešenie o žiadne sa nezasadili,  pre žiadne riešenie nehľadali podporu verejnej mienky.

Státisíce nie sú dvaja pri pive

Viete priatelia, keď máte zmanažovať 2-3-10 kusov ľudí, tak bohate stačí dobré slovo a priateľský úsmev. Ak máte zmanažovať 100 ľudí, už potrebujete megafón. Ak máte zmanažovať 1500 ľudí, tak sa šikne antikonfliktný tým a rozviedka.

Ak potrebujete dostať do azylového systému niekoľko desiatok tisíc ľudí, potrebujete armádu a vojenských plánovačov Tak to proste je.

Pravidlá, to znamená, že každý má rovnakú šancu.

Chaos, ktorý majú na svedomí vládny politici vo výkonných funkciách 28 krajín EU, dáva šance podľa toho, aké má kto z utečencov šťastie. Áno, byť schopný dať rovnakú šancu každému znamená, že všetci dostanú priemernú starostlivosť. Znamená to, že niektorí už nebudú ako v bavlnke. No súčasne to znamená, že nikto neumrie zabudnutý.

Nasadenie armády a trvanie na pravidlách znamená, že aj sama žena s dvomi deckami zavesenými okolo krku dostane so 100% istotou rovnakú humanitárnu starostlivosť ako vyšportovaný 25 ročný chlapík.

Nasadenie armády znamená, že aj domáci sa cítia bezpečne, pretože vedia, že sa majú na koho obrátiť, keby náhodou. Darmo viete, že sa to nestane, no vystrašených z neznámeho upokojíte len vtedy, keď tú armádu okolo tých táborov doma nasadíte. Armádu, ktorá chráni ľudí bez rozdielu či sú azylanti, domáci občania či záhradkári, proste musí byť vidieť.

Nasadením armády zabezpečíte, že vám kadejaký domáci nacisti nevypália už 28 ubytovaciu kapacitu a nebudete musieť domácim deťom zabrať telocvičňu a deťom meniť rozvrh, čo tiež neprispieva k dobrej nálade. (Že, milí Nemci.)

Latku nastavuje naša schopnosť trvalo udržať systém

Milý ultrahumanisti! Ja viem, že by ste chceli všetkým na 1000% priniesť modré z neba. Tak vám rovno vravím: TO SA NEDÁ!

A myslím, že práve toto štve ultra-humanistov. Štve ich, že im niekto nastavuje zrkadlo v ktorom je natvrdo vidieť, že nemáme šancu dať všetkým starostlivosť ako v bavlnke. Keď ich sú státisíce.

Je smutné, že niektorí to chápu až keď sa im kamoška zrúti od vyčerpania, že nemôžu zachrániť každého na 1000%. My, o ktorých sa aspoň obtrela medicína katastrof vieme, že pomoc sa musí nastaviť na takú úroveň, ktorá je  dlhodobo udržateľná.

Dlhodobá udržateľnosť, to je ten imperatív, ktorý ma motivuje byť rozčúlený na Nemecko. Ich morálne štandardy sú pekná vec. Aj tá ekonomicky najposlednejšia krajina EU musí mať istotu, že bude v jej silách dlhodobá ekonomická udržateľnosť Nemeckých morálnych štandardov.

Malá odbočka: Celá koncepcia eurofondového rozvojového programu EU k novým krajinám strednej a východnej Európy je založená na tom, aby sa vyrovnávali ekonomické a sociálne rozdiely medzi jednotlivými geografickými časťami EU. Cieľom je, aby sa zmierňoval tento ekonomický a sociálny tlak na migráciu v rámci EU. To si to už nikto zo starej EU15 nepamätá, keď nové krajiny apelujú na dlhodobú udržateľnosť z ohľadom na svoje vlastné ekonomické možnosti?

Ako to, že sa odrazu zabudlo na to, že sme v EU rôzny? Pritom stačilo, aby Rada EU tvrdo tlačila na to, že riešime spoločný EU problém za spoločné EU peniaze na spoločnom EU území podľa jednotných EU pravidiel. So spoločnými, nie nemeckými, morálnymi štandardmi.

Viete priatelia, musíme myslieť na toho posledného utečenca v rade, ktorý začína v Sýri a končí v Mníchove. Ten posledný, to je ten, ktorý nám hovorí, čo je problém. Až keď ten posledný bude mať ten problém vyriešený a bude už len v nepohodlí, môžeme začať nadávať, že tých prvých šťastných chceme pripraviť v mene jeho nepohodlia o ich šťastnú náhodu.

Kým bude ten posledný v problémoch, budem rázne proti tomu, aby niektorí v ďaka tomu, že mali šťastie vyčerpali všetky kapacity na pomoc od problémov tohoto posledného smoliara.

Je naozaj pekné, že Nemecko nastavilo štandardy azylovej pomoci pre celú EU tak super vysoko. Prial by som si, aby sme v celej EU mohli dosiahnuť túto kvalitu. No jediné čo dnes vidím je, že Nemecko veľmi intenzívne rozvíja v EU koncept azylovej politiky založenej na šťastí. A s ním všetci politici vo výkonných funkciách, ktorý sa od leta zúčastnili rokovaní v rade EU. Je to nehumánne, nesolidárne a nespravodlivé!

Viete priatelia, riešenia, tak ako ju prezentuje SaS (ale veď isto aj ostatné opozičné strany, akurát mne sa páči pred inak podobnými riešeniami zelené pozadie) sú práve kvôli tomu tlaku na rovné príležitosti možno tou najsolidárnejšou z tých, ktoré sa tu ponevierajú.  Ja si naozaj prajem, aby každý z tých nešťastných utečencov mal rovnakú šancu na nový život.

Nie je možné, aby tých pár prvých z leta si žilo v bavlnke a zajtrajší na Chorvátsko-srbskej hranici dupali bosými nohami v bahne.

Pre mňa je naozaj oveľa dôležitejšie, aby mal každý rovnakú šancu na život, aj keby bola nepohodlnejšia, ako keby malo pár šťastnejších pohodlnejšiu šancu a pár nešťastných umrelo.

Preto volím také riešenia, ktoré im to umožnia. Nasadenie armády na hraniciach schengenu a tvorba záchytných táborov  takým je. Vrátane riešenia – robme už (my EU) konečne svetovú politiku  tam u nich.

Zpráva z tisku:

09:50 Nemeckí policajti budú čoskoro pomáhať kolegom v Slovinsku pri snahách zvládnuť prílev utečencov. Potvrdil to hovorca nemeckého ministerstva vnútra pre dnešné vydanie novín Mitteldeutsche Zeitung. Ich počet zatiaľ nie je známy. Zdroj: Nemeckí policajti budú čoskoro pomáhať kolegom v Slovinsku pri snahách… – Denník N

č.b.t.d.

Vnútropolitický dodatok: Keď sa vyčerpajú všetky debilné riešenia, tak nakoniec tá EU armáda na vonkajších hranice príde a tie záchytné tábory s humanitárnou základnou pomocou za peniaze EU budú postavené.  SaS si plnila svoju politickú úlohu politickej strany v opozícii a už dávno, 3 mesiace, prezentuje tieto svoje riešenia. Politici vládnych strán vo vládnych funkciách 28 krajín EU, vrátane Smeru, 3 mesiace trepali dve na tri, strašili a robili veci, ktoré nikam neviedli.

Teraz začínajú konečne prichádzať s naozaj funkčnými riešeniami. Sú to presne tie riešenia, ktoré SaS už 3 mesiace prezentuje. Presne tie isté. Ochrana hraníc, zberné tábory, vracanie neoprávnených azylantov, politické riešenia tam u nich. Ak by mala SaS vládnu moc, už sme tu mohli mať 3 mesiace dobré riešenia a prvý mesiac korekcii a ladenia k dokonalosti. Takto funguje zastupiteľská demokracia. Čo si zvolíme, to aj dostaneme. Následky politiky vlády Smeru v Rade EU dnes odnášajú utečenci na Balkáne.

Share Button

Zamneď: Bejby, má zmysel sa ešte zamýšľať, alebo už len tresnúť dverami?

Je to tam! Máme 40% podporu okrádania blížneho svojho daňové poplatníka od samotných daňových poplatníkov.

Myslím, že tým to končí.

Keď na prelome 19. a 20. storočia mal proletariát biedny plat, komunistická Internacionála so svojim heslom „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ slávila úspech. Protivník bol jasný. Bol to ten vykorisťovateľ, kapitalista. Kam to viedlo nám ukázalo krásne 20. storočie.

Kým  na jeho začiatku sme si mohli povedať, že je dobre, že človek nevie čo ho čaká, tak dnes sme už poučený. Dnes, keď 40% mojich spoluobčanov túži po okrádaní zvyšných 60% by pomenovanie príčiny zla a riešenie podľa vzoru 20. storočia viedlo k susedskej genocíde.

Dnes sme v stave, že 40% nadáva na chýbajúce hajzel-dosky v nemocnici v Žiline a tých istých 40% si zvolí tých, čo tie hajzel-dosky ukradli. Ak by sa postavili proti sebe podporovatelia a odporcovia štátneho kradnutia, máme tu cca 800 000 samovrážd.

Takže čo? Je už naozaj čas len na tresnutie dverami za sebou? Počkáme, my z toho 60% elektorátu, kým sa tých našich 40% vyzabíja, alebo ako v prípade babiek-demokratiek, kým umrú?

Viete, mne je veľmi blízky prístup toho malého človiečika v plachte. Móhandás Karamčand Gándhí – to je môj kamoš do zlých čias. Gándhí, to bol majster dôkazu sporom. On len v pokoji a bez náhlenia vykonával všetko v medziach zákona.

Možno je ešte jedno riešenie. Paralelný svet novej ekonomiky. Napríklad v prípade mladých progresívnych start-upov jednoduchá otázka: Zúčastnili ste sa štátnej konferencie? Ak áno, môžeme pokračovať v jednaní už len na tému výsledkov futbalovej ligy majstrov či MS v Katare. O biznise už nemá zmysle diskutovať.

Možno je aj iné, nie až tak radikálne ako diskusia o futbale či tak hlasité, ako tresnutie dverami. Už čoskoro sa uzavrie fiškálny rok 2015. Ostáva tak 60-70 dní na investície. Čo je zo zisku zainvestované, z toho štát daňový základ jakživ neurobí. Možno vaša obec, alebo obec, kde žije vaša stará mama potrebuje nové zvodidlá okolo hlavnej cesty. O umeleckých dielach mladých výtvarníkov by sa mohla kde-aká lúka uprostred lesa obohatiť.

Veď podľa priania. Eurofondy vyčerpať treba, keď aj na šrot. Veď podľa zákona, každá novostavba má mať umelecké dielo a Napoleón nemôže stáť všade.

Mal som dva súkromné rozhovory. Dotyční boli prekvapení, keď som im vysvetlil, že reklama na operačné programy sú doplatky vládnej strany za svoju predvolebnú reklamu. Boli veľmi prekvapení, komu patrí televízia TA3 a že to nie je verejnoprávna televízia. Stačili 3 minúty a zmena volebných preferencii dosiahla π radiánov. Tých 40% sú vlastne chudáci neinformovaní. Možno stačí medzi nich zájsť a na jasných príkladoch na úrovní 6 triedy základnej školy im ukázať ich lásku seba okrádaniu.

No veď vy už isto niečo vymyslíte.

Je tu 60%, ktoré z donútenia, lebo veď len smrť a dane sa musia, ostatné sa môže, financujú tých 40%. Čo je z donútenia, nie je nikdy na plné gule. Výhodou navyše je, že tých 40% miluje kadejaké ojebávacie výnimky a diery. Takže ich zákony sú takýchto dier plné. Čo je podľa zákona, proti tomu ani Bonaparte nebude mať žiaden dišputát.

Tých 60% je väčšina… O výsledku volieb rozhodne 40% podiel zúčastnených voličov. Koho je to smola? Koho? No koho?

Zamyslite sa takto, s krvou plnou chylomykrónov, s kým budete najbližšie 4 roky robiť svoj biznis. Prečo je 40% viac ako 60%? Prečo víťazí hlúposť a nevedomosť nad nádejou a profesionalitou? Prečo sa 40% bojí toho, že im 60% zlepší život?

Možno vám pri tom uvažovaní poradí Bejby. Veď tá má informácie z prvej ruky.

Dnes už Bejby čakajú na zavolanie budúceho premiéra, aby zatočili s budúcimi triednymi nepriateľmi. Na čo čakáte vy? Na to, ako blahej pamäti veľký mufty siahol do toho, čo našiel v jedom rodinnom dome uprostred Trenčína, nový premiér siahne tam, kde posledných 8 rokov pracoval a zavolá Bejby?

Pod čiarou: Áno, ten pocit niekde v zadnej časti mozgovni je správny. Text obsahuje kopu narážok a inotajov, že by sa aj legendárna antológia Tisíc a jeden vtip mohla žltiť, keby sa už nie.

Share Button