Dnes to bude také… No pre intelektuálov.

Kopa ľudí kričí, že s tým prevádzkovým problémom s ľuďmi by sa malo v EU, teda hlavne v jej východnej časti, robiť nejako inak. Dostali prezývku, že slniečkári. A ich odporcovia im poradili: „Tak si ich nasťahujte domov“.  A ani nevedeli, akú dobrú radu povedali. Omylom, ako sa to davu poväčšine prihodí.

Viete, ja mám stále pred  očami tie wintonove vlaky. Ako sa sir Winton nalopotil, nalopotil, kým zmákol štátnu byrokraciu  natoľko, že sa mu podarilo do krajiny doviesť vlaky plné neplnoletých detí bez rodičov.

Dnes, v moderných časoch by sme jeho aktivity zatriedili, v moderných časoch milujeme triedenie, do tretieho sektoru, do občianskej spoločnosti.

Bol som dosť pobúrený, keď Fico bachol po stole a všetku tú prácu Katolíckej charity v Trnave hodil do koša a utečenci skončili v nejakom tábore kdesi v Humennom. Tieto myšlienky, čo tu píšem mi už niekoľko dní pobehovali po mozgovni a poslednou kvapkou aby som to dal dohromady bol debilný socialistický výrok jedného z predsedov kandidujúcich strán:

“Je pritom úplne jedno, či to urobia na základe povinných kvót, alebo dobrovoľne. Môžem len zopakovať, že my nikdy nebudeme súhlasiť s umiestnením moslimských migrantov v našej krajine, a to nielen na základe kvót, ale ani na dobrovoľnej báze,” reagoval Fico.
Zdoj: Konzervatávny výber

To by sa za liberálnej vlády nikdy nestalo!

Liberálny – to znamená, že síce nemusím súhlasiť, nemusí to byť moja priorita, no vždy sa budem snažiť, aby ten iný názor, tá iná aktivita dostala svoj priestor, dostala svoju šancu. A keď ukáže, že ten iný názor, tá iná aktivita je pre niekoho užitočná, tak dostane od liberála podporu. Lebo liberál sa neteší z ničoho viac, ako keď sa ľudia sami starajú o seba o svoje okolie o blížneho.

Keď za liberálom príde Katolícka charita , to je ten tretí sektor, to je tá občianska spoločnosť, tak keď prídu za liberálom v štátnej funkcii a predostrú nachystaný projekt, ukážu čo všetko už sami vykonali, čo je administratívne zmáknuté, tak liberál sa rád postaví na ich podporu. Keď ukážu, že potrebujú nejakú štátnu podporu v legislatíve či formou dofinancovania, tak prečo nie?

Sami občania sa postarali, vytvorili dlhodobo udržateľný projekt, ktorý je v súlade so zákonom, s medzinárodnými normami, zvyšuje kvalitu spoločnosti, existujú preventívne opatrenia, represívna analýza…  Tak prečo by to liberálna vláda nepodporila? Budeme to pozorovať, kontrolovať súlad s existujúcimi zákonmi a keď projekt bude fungovať, tak sa isto pridajú ďalší spoluobčania.

Priatelia slniečkári! Keď vám hovoria, že si ich teda nasťahujte k sebe domov, tak to prosím urobte. Samozrejme, že to nemyslím doslova, ale ako istú metaforu. Nečakajte, že to za vás nejaký štát urobí. Štát tu nie je na to, aby za občanov rozhodoval, za občanov pracoval. Štát je tu len a len preto, aby tvoril podmienky. To je  krédo vychádzajúce z najvútornejšej ideologickej podstaty liberalizmu.

Preto odpočiatku hovorím, že tie hotspoty majú byť pod novinárskou kontrolou. Pretože kto iní, ako novinári, či organizácie tretiaho sektora – občianskej spoločnosti, majú kontrolovať fungovanie štátu.  Je to zadarmo, daňového poplatníka to nič nestojí a ktokoľvek môže kontrolovať kontrolórov.

Pekne to bolo vidieť na reportáži Tomáša Bellu s južného Talianska.  Kopa odhalených problémov. Stačilo sa k nim postaviť čelom a dostať veci na vyššiu úroveň. Navyše novinári dajú kopu podnetov ďalším častiam občianskej spoločnosti, kde by sa mohli zapojiť.

A jedným z problémov, ku ktorému sa budeme musieť postaviť čelom je , čo ďalej. Inak sa z Grécka stane jeden veľký utečenecký tábor. A to nesmieme pripustiť! Je to prevádzkový problém CELEJ EU! Celej. A keď hovorím celej, tak myslím celej.

Keď sa v začiatkoch hovorilo o prerozdeľovacích kvótach, bol som proti a budem proti. V druhej vete som aj vtedy a aj dnes dodávam – Slovensko musí samo od seba ponúknuť tým ľuďom pomoc. (Tie kapacity a schopnosti v našej spoločnosti máme – dokázali sme to počas vojny v Juhoslávii) Pomoc pre tých, ktorí len chcú prečkať kým bude u nich doma bezpečno. Pomoc pre tých, ktorí to so svojou krajinou vzdali a chcú začať život niekde inde. Sami od seba.

Iniciatívy občianskej spoločnosti sú tou najlepšou formou. Keď sami občania Slovenska budú sami zodpovední za úspech svojich vlastných projektov.  Jedine v čom musí štát zasiahnuť je, aby decká chodili do školy a boli dodržiavané aj ostatné zákony.

Druhou najlepšou je, keď sa nájde nejaký ďalší Kocáb (to je ten, čo odpratal Sovietskych vojakov z územia Československa).  Ale je to až druhou najlepšou.  Také poradie má liberál. Možno konzervatívci to vidia v inom poradí. Socialisti rozhodne považujú iniciatívu štátu za prvoradú a jedinú správnu.

Jedna dobrá iniciatíva občianskej spoločnosti  a ľudia sa začnú pridávať. Dokonca sa nájdu aj politici, ktorí už dávno hovorili, že je to ich najobľúbenejšia myšlienka. Ja viem, chce to aspoň tú minimálnu podporu od politikov v štátnych funkciách – nezavadzať, nemyslieť si, že štát vie všetko najlepšie. Že oni sú štát. Socialisti vždy, liberál nikdy toto nebude tvrdiť.

Odbočka – kde je slovenská občianska spoločnosť s ukazovaním, ako v Šamoríne či Humennom či kde v čertoch sú na našom uzémi utečenci, že s nimi nie sú žiadne problémy.  Kto iný to má ukázať ostatným spoluobčanom. Alebo niekto čaká, že sa niekto postará, aby niekto spravil v nejakej telvízii nejakú reportáž? Priatelia, kto iný sa postará, ak nie my sami, Nie sú žiadny oni, sme len my. Koniec odbočky.

Mnoho ľudí obdivuje švajčiarske referendá o kadejakých maličkostiach a aj o kadejakých významnostiach. To občanom Švajčiarska samo nespadlo do lona. Chce to vlastnú aktivitu, aby referendá fungovali. Pretože s nápadom prichádza aj zodpovednosť. A byť zodpovedný za svoje činy a ich dôsledky, za činy, ktoré ovplyvnia kopu ďalších spoluobčanov, to treba mať zažité pod kožou.

S nápadom wintonových vlakov prichádzala aj zodpovednosť pre sira Wintona, že tie decká neostanú stáť uprostred Británie hladné a na daždi.

Ja viem, 40 rokov socializmu, sľuby 8 rokov vlády Smeru, že sa o vás postará, to chce nie jednu ale niekoľko generácii. Tú zodpovednosť na seba treba vziať a mať odvahu. Aktuálny Masaryk – nebáť sa a nekradnúť.

No jo no, tak aspoň o tom píšem, aspoň pre to kandidujem, aby sa náš štát mohol meniť a bol otvorený pre aktivity občianskej spoločnosti. Aby štát nezavadzal v iniciatíve a slobode občanom. Aby ľudia tvorili to, čo sa v tomto štáte deje, nie politici svojim bohorovným rozhodnutím pod dohľadom gulímiagačov.