Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Zlé ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní, ale Smer to prikazuje lekárom

Dnes sa budem snažiť ukázať na príklade zdravotníctva ten zásadný filozofický rozdiel medzi socialistickým štátnym dirigizmom a trhovým pravicovým riadením.

Ten základný rozdiel je, že sa nikdy nepýtam na „nástroje“, teda v napríklad, aký zisk je pre poisťovne ešte dobrý, alebo aké ordinačné hodiny má mať ambulantný lekrár.  Ja sa snažím pýtať na výsledky. A striktne sa držať len oblasti výsledkov.

Takže ako by som ja, systémom trhovým a pravicovým, riešil zisk poisťovní a ordinančné hodiny lekárov?

V prvom rade by som sa snažil zistiť, čo je pre koho nástrojom a čo je pre koho produkt.

Ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní. 

Zisk poisťovne je nástroj poisťovne.

A ak by sme išli ďalej, tak produktom lekárov je dodržanie medicínskych postupov. Ordinačné hodiny, spôsob organizácie pacientov (objednávanie na konkrétny čas), to sú pre lekárov len a len nástroje podieľajúce sa na ich produkte – na liečení pacienta.

Veru tak, ordinačné hodiny a celkovo, kvalita servisu lekárov je produktom poisťovne.  Zisk  a teda spôsob hospodárenia poisťovní je len ich pracovným nástrojom.

A zisk poisťovní je zas produktom vlády.

Tak tak – produktom vlády, produktom práce vlády Smeru je zisk zdravotných poisťovní. A to nie len zisk v rýdzej podobe chápanej daňovým právom, ale kompletné peniaze používané zdravotnou poisťovňou na iné účely ako na svoj produkt – úhradu liečby pacienta.

Čo je v kaskáde kompetencii pre jedného produktom sa o poschodie nižšie stáva nástrojom. 

A naopak, ak netušíte, čo je pre vás produktom, pozrite sa na to, čo je pre vašich zákazníkov nástrojom. Oni, tam dolu pod vami, si od vás, ako vaše produkty, kupujú svoje nástroje.  Tak funguje trhový princíp. Tak funguje kapitalizmus.

Z toho jasne vyplýva, že riešiť ordinačné hodiny na úrovní príkazu pre lekárov by bola chyba.  Už by to nebol kapitalizmus, už by to bol socializmus v najlepšej tradícii 80. rokov 20. storočia v ČSSR.

A rovnako je chyba nadávať poisťovniam za zisk a ich hospodárenie. Ordinačné hodiny lekárov treba riešiť o poschodie vyššie – v poisťovniach. A zisk poisťovní má na starosti regulátor – vláda, Úrad pre dohľad. (O tom nabudúce. )

Riešme veci o poschodie vyššie

Ja by som sa pýtal, či ešte môžem požadovať ďalšie a ďalšie uhradené výkony pre pacientov, kým to investori poisťovní nevzdajú. Lebo viem, že čím viac budem tlačiť na produkt poisťovní – teda na ordinačné hodiny lekárov, tak tým viac bude pod tlakom ich nástroj – teda vnútroné hospodárenie a zisk.

Ja naozaj neviem, aké je ich hraničné % rentalility vo vnútri poisťovní. To nikdy nebudem vedieť, pretože vždy si nájdu nejaké cesty racionalizácie a optimalizácia vo vnútri firmy. Verte mi, sedel som aj na tej druhej strane – vo vnútri riadenia korporátnej firmy.

Preto je také dôležité nestrácať zdroje – čas a energiu – na reguláciou niečoho, čo nikdy nebude možné účinne ovplyvniť. Naopak, som hlboko presvedčený, že má zmysel hľadať riešenia a regulácie na úrovni kvality produktov zdravotných poisťovní – teda na úrovni kvality a množstva zdravotnej starostlivosti, ktorú zazmluvnia pre pacientov.

Nesnažme sa riadiť výrobný proces. Riaďme výsledky.

Preto sa tu celé zdravotníctvo, všetky jeho segmenty, sťažujú na poisťovne. Pretože Smer za 10 rokov nedokázal riadiť výsledky práce poisťovní.

A aj teraz – to že, lekári neordinujú do 17. či 18. hodiny. Buď prikážete lekárom, že musia, alebo to prikážete poisťovniam, že majú poskytovať svojim zákazníkom – pacientom takýto produkt.

Je v tom zásadný rozdiel – príkazom lekárom ich naštvete. Príkazom pre poisťovňu vybudíte 2-3 rôzne ponuky poisťovní , 2-3 rôzne nástroje, ktoré použijú poisťovne, aby motivovali lekárov.

Sami od seba, aby splnili podmienky regulátora – štátu, vytvoria systém čohosi ako LSPP alebo kombináciu s urgentami, alebo bonifikujú kapitáciu pre lekárov, ktorí ordinujú aj do 18:00, alebo bonifikujú výkony vykonané v domácnosti pacienta, alebo čo aj viem čo ešte.

No jo no – ale keď tu sa Smer 10 rokov bojí definovať poisťovniam produkt – definovať nárok poistenca. Jasne, že by som do tohoto nároku fukol ambulantnú starostlivosť 3x za 7 dní do 20:00.  A poisťovne nech sa snažia vymyslieť ako splniť podmienky pre svoju licenciu či zisk. Nezabezpečíte nárok pacienta, nebude bizňis.

Je to proste iný pohľad, iná paradigna na riadenie spoločnosti.

Share Button

Bude VUC pokutovať brezniansku nemocnicu?

Kedže nie je k dispozícii ani len ten verejne dostupný cenník, keďže fakturácia voči poisťovni sa deje systémom „rozpíšeme nejako ten ročný limit“, tak dnes je naozaj ten desaťnásobok len a len vycucaný z prsta.

Na faktúre je osem položiek, napríklad za vystavenie faktúry si nemocnica žiada 6,50 eura, za prepúšťaciu správu 16 eur.

Najvyššia položka je za CT vyšetrenie. Nemocnica v Brezne vyčíslila CT vyšetrenie brucha a hrudníka na 1185 eur. Za to, že prišla Kristína v noci, teda mimo ordinačných hodín, má za všetky výkony zaplatiť sto percentnú prirážku. CT vyšetrenie jej tak vyčíslili celkovo na 2370 eur.

Kristína dnes hovorí, že ju v nemocnici neinformovali o cene ani o prirážke. Ak by vedela, že si vypýtajú 2300 eur, na CT by nešla. V nemocnici si cenník nevšimla. Zdroj: Nemocnica v Brezne pýtala od pacientky s americkým poistením za CT desaťkrát viac – Denník N

Áno, ak niečo tento prípad ukazuje, tak to, že je absolútne zlé nastavenie cenotvorby v zdravotníctve, že výkony majú svoju cenu a že morálny hazard, ktorý nastavil Fico svojou rétorikou o bezplatnom a ideálne štátnom zdravotníctve má aj konkrétne dôsledky – nemocnice absolútne netušia, aké sú ich skutočné náklady.

Predstavte si, že VUC (lebo nad  cenami v zdravotníctve má dozor podľa zákona nie SOI ale VUC a ministerstvo) bude pokutovať nemocnicu, že nemá vyvesený verejne dostupný cenník výkonov. Lebo naozaj o nič iné nešlo – len o porušenie zákona o poskytovateľoch . Ups, trh a trhové názvoslovie? To sa môže? A necítite sa, vy čo nechcete o trhu v zdravotníctve ani počuť, trápne keď voláte po trhových pravidlách?

Share Button

Lekárne lekárnikom alebo radšej lekárne pre pacientov?

Minister Drucker si osvojil návrh  Slovenskje lekránickej komory a  pripravil novelu zákona č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorá sa aktuálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Lekárnická obec všeobecne očakáva pri takej to zmene, že štát zabezpečí, aby sa lekárne – lieky, vybavenie, priestory, niekde ja celá budova, vzala firmám, eseróčkam a štát tento majetok vložil do rúk samostatným lekárnikom, fyzickým osobám. Alebo lekárnici očakávajú, že štát zmenou v zákone zabezpečí, že takéto lekárne, prevádzkované formou s.r.o. skončia svoju prevádzku, aby na ich mieste mohli lekárne prevádzkovať len absolventi farmaceutickej fakulty s atestáciou z lekárenstva.

Toľko očakávania.

Skutočnosť, aktuálne navrhovaná, je taká, že ministerstvo zdravotníctva chce, citujem:

 

§ 21:

Lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni môže poskytovať:
a) fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia a má odbornú prax najmenej päť rokov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni alebo má špecializáciu v špecializačnom odbore lekárenstvo,

b) právnická osoba, ktorá je bezúhonná a dôveryhodná, ktorej ustanovený odborný zástupca je zároveň štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby a v mene ktorej ako štatutárny orgán alebo ako člen štatutárneho orgánu musí vždy konať osoba ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia,

Vypúšťa sa text bodu c) – „právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a).“

Diletanti alebo chyby právnikov?

Aktuálne predložené znenie je v rozpore s domnienkou, že odborný zástupca bude súčasne v jednej osobe aj majiteľom.

Znenie sa snaží vytvoriť stav, kedy majiteteľom môže byť pokojne akýkoľvek „pánko z ulice“, no bude si musieť ako štatutára svojej s.r.o. vymenovať lekárnika.

Ba dokonca je tak diletantsky napísané, že štatutárom, podľa aktuálne navrhovaného znenia môže byť aj iná osoba ako odborný zástupca. A po druhé – v aktuálne predkladanom znení je pre garanciu odobornosti štatutára stačí, aby absolvovala farmaceutickú fakultu

A vrcholom je, že o požiadavkách na vzdelanie odborného zástupcu v lekárni prevádzkovanej s.r.o. sa vôbec nehovorí.

Tento paragraf je predložený do medzirezortného pripomienkovania v podľa mňa zmätočnej podobe.

Sieťovanie a majetok nie sú jedno

Sieťovanie lekární a majetkové pomery sa miešajú dokopy, pritom nemusia spolu súvisieť.

Aj dnes na Slovensku existujú „virtuálne siete“, kedy sa lekárne spájajú so snahou o lepšie obchodné podmienky voči lekárenským distribútorom. Členmi týchto virtuálnych sietí sú lekárne vlastnené samostatnými lekárnikmi. Cieľom tohto združovania sa je dosiahnuť silnejšie vyjednávacie pozície pre ekonomické parametre lekární a získať výhody z veľkosti.

Keď využíva výhody z veľkosti jeden a keď využíva rovnaké výhody z veľkosti viacerí, naozaj to je niečo úplne iné? Zakážeme aj virtuálne siete?

Neviem či je možné zákonom zakazovať v demokratickej spoločnosti združovanie sa.

Siete dnes zapájajú svojich najskúsenejších lekárnikov do vlastných interných vzdelávacích aktivít zameraných na podporu medicínskej kvality expedície. Zdieľajú lekárenské zručnosti naprieč lekárňami. Akékoľvek siete.

Dodržiavanie vysokého štandardu expedičnej činnosti je súčasťou kritérii pre prémiový poriadok aj v tých nenávidených penťáckych lekárňach. Niečo o tom viem, pre rôzne siete lekární v ČR aj SR pracujem 17 rokov.

Batoh za 1000€ ťaží viac ako batoh za 78 000€?

Jednou z úloh lekárnika pri dispenzačnej činnosti (to je  výdaj liekov pacientovi s tými rečami o dávkovaní, interakciách, rizikách) je, aby zhodnotil úvahu pacienta a prípadne ju skorigoval tak, aby si pacient svojim výberom liekov, s ktorým do lekárne vstúpil, neuškodil. Často sa stane, že lekárnik musí pacientovi nepredať liek. Vždy však musí riešiť ako prioritu medicínsky záujem pacienta, nie osobné vrecko.

Dnes sú lekárne financované maržou z predaja. Lekárnik zamestnanec je chránený zákonníkom práce a bez ohľadu na hospodárske výsledky lekárne. Svoju mzdu má takto garantovanú. Medicínsky podložené rozhodnutie lekárnika nepredať pacientovi liek má priamy dosah na ekonomiku lekárne. Ako zamestnanec sa podieľa obvykle len svojimi prémiami ku garantovanému platu na hospodárskom výsledku lekárne.

Keď to naozaj zvulgarizujem a použijem úroveň debaty nastolenú rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, motiváciou natlačiť pacientovi hovadiny, len aby som mal prémie, je tých napríklad 1000€ v prémiách za rok.

Pre majiteľa vlastnej lekárne sa zníženie obratu jeho lekárne z medicínskych dôvodov dotýka absolútne jeho majetku.

Ekonomický majiteľ a súčasne medicínsky odborný garant v jednej osobe, vkladá oveľa väčšie finančné hodnoty ako len plat do poskytovania lekárenskej starostlivosti.

Keď to naozaj zvulgarizujem a použijem úroveň debaty nastolenú rozhodnutím Euróspkeho súdneho dvora, motiváciou natlačiť pacientovi hovadiny, môže byť udržanie si svojej mnohoročnej a mnohogeneračneh investície do svojej lekárne nezriedka v hodnote napríklad 78 000€.

Európsky súdny dvor hovorí, že práve to vysoké riziko vlastného osobného vkladu a riziko straty profesie zvyšuje tlak na medicínsku odbornosť.

Každá forma vzťahu osoby expedujúceho lekárnika k lekárni v ktorej pracuje má svoje vplyvy na kvalitu poskytovania lekárenskej starostlivosti.  Po tom, ako som zažil stovky kolegov v pozícii odborných garantov a s vedomosťami o farmakológii, ktoré mám, si dovolím povedať, že vzťah ekonomicky a medicíny v lekárni stojí a padá na osobnosti expedujúceho lekárnika. Len a len na osobnosti, jeho morálnych kvalitách. 

Preto je veľmi komplikované odpovedať na otázku, do akej miery vzťah k vlastníctvu lekárne vplýva na kvalitu poskytovanej medicínskej starostlivosti.

Priznám sa, že nemám najmenšiu chuť riešiť tému medicínskej kvality formou, ktorú nastoluje Euróspky súdny dvor. Pretože  viem, že ako zamestnanec mám po 8 hodinovej smene zbalené s istotou platu bez ohľadu na to, aké ekonomické výsledky moja lekáreň dosahuje (pár rokov som bol aj „len“ zamestnanec, naozaj viem čo hovorím).

Nepíšem to preto, že by boli siete lepšie ako individuálne lekárne. No preto, že netreba zabúdať, že každá konkurenčná entita má svoje konkurenčné výhody, nie len nedostatky. A je vlastnosťou slobodnej spoločnosti, že tieto výhody konkurenčného prostredia dokáže využívať, prenášať naprieč celou spoločnosťou a tak sa vyvíjať a posúvať latku kvality vyššie.

Tak naspäť k meritu veci – ekonomickým predátorom

Dnes naozaj existujú opravné hlasy, že v prostredí prevádzkovania lekární sa niektorí súťažitelia správajú predátorsky. Niečo o tom viem, 17 rokov som… veď viete čo.

Práve preto veľmi dobre rozumiem snahám lekárnikov ochrániť svoju profesiu od predátorských praktík, ktoré majú vplyv na medicínsku kvalitu. Rozhodne platí, že predátorské správanie sa v ekonomických otázkach riadenia lekárne má vplyv na medicínsku kvalitu, ktorú poskytujú takéto lekárne. 

V tíme SaS pre zdravotníctvo pripravujem komplexný program a rozhodne chceme podporovať zdravé prostredie na trhu vlastníctva lekární.

Pre pacientov je dôležité, aby si mohli vyberať z lekární v 3-4, ideálne 7, sieťach,  veľkej skupiny malých sietí 2-3 lekární a k nim rovnako početnej skupiny samostatných lekární.  V takomto vyváženom prostredí rovnocenných súťažiteľov potom nie je potrebné veľa štátnych zásahov.  Štátne zásahy vždy len otravujú a zhoršujú vývoj.

To znamená, že podporím také kroky na úrovni Protimonopolného úradu, ktoré udržia zdravé prostredie v oblasti lekárenstva a zabránia predátorským praktikám prevádzkovateľov či vysokej koncentrácii v rukách jedného vlastnícka. A nie len z pohľadu celoštátneho, ale aj z pohľadu regionálneho.

Cieľom je rovnomerná dostupnosť kvalitnej lekárenskej starostlivosti pre všetkých občanov v každej časti Slovenska.

O tom viac budúci týždeň.

Share Button