Dnes sa budem snažiť ukázať na príklade zdravotníctva ten zásadný filozofický rozdiel medzi socialistickým štátnym dirigizmom a trhovým pravicovým riadením.
Ten základný rozdiel je, že sa nikdy nepýtam na „nástroje“, teda v napríklad, aký zisk je pre poisťovne ešte dobrý, alebo aké ordinačné hodiny má mať ambulantný lekrár. Ja sa snažím pýtať na výsledky. A striktne sa držať len oblasti výsledkov.
Takže ako by som ja, systémom trhovým a pravicovým, riešil zisk poisťovní a ordinančné hodiny lekárov?
V prvom rade by som sa snažil zistiť, čo je pre koho nástrojom a čo je pre koho produkt.
Ordinačné hodiny lekárov sú produktom poisťovní.
Zisk poisťovne je nástroj poisťovne.
A ak by sme išli ďalej, tak produktom lekárov je dodržanie medicínskych postupov. Ordinačné hodiny, spôsob organizácie pacientov (objednávanie na konkrétny čas), to sú pre lekárov len a len nástroje podieľajúce sa na ich produkte – na liečení pacienta.
Veru tak, ordinačné hodiny a celkovo, kvalita servisu lekárov je produktom poisťovne. Zisk a teda spôsob hospodárenia poisťovní je len ich pracovným nástrojom.
A zisk poisťovní je zas produktom vlády.
Tak tak – produktom vlády, produktom práce vlády Smeru je zisk zdravotných poisťovní. A to nie len zisk v rýdzej podobe chápanej daňovým právom, ale kompletné peniaze používané zdravotnou poisťovňou na iné účely ako na svoj produkt – úhradu liečby pacienta.
Čo je v kaskáde kompetencii pre jedného produktom sa o poschodie nižšie stáva nástrojom.
A naopak, ak netušíte, čo je pre vás produktom, pozrite sa na to, čo je pre vašich zákazníkov nástrojom. Oni, tam dolu pod vami, si od vás, ako vaše produkty, kupujú svoje nástroje. Tak funguje trhový princíp. Tak funguje kapitalizmus.
Z toho jasne vyplýva, že riešiť ordinačné hodiny na úrovní príkazu pre lekárov by bola chyba. Už by to nebol kapitalizmus, už by to bol socializmus v najlepšej tradícii 80. rokov 20. storočia v ČSSR.
A rovnako je chyba nadávať poisťovniam za zisk a ich hospodárenie. Ordinačné hodiny lekárov treba riešiť o poschodie vyššie – v poisťovniach. A zisk poisťovní má na starosti regulátor – vláda, Úrad pre dohľad. (O tom nabudúce. )
Riešme veci o poschodie vyššie
Ja by som sa pýtal, či ešte môžem požadovať ďalšie a ďalšie uhradené výkony pre pacientov, kým to investori poisťovní nevzdajú. Lebo viem, že čím viac budem tlačiť na produkt poisťovní – teda na ordinačné hodiny lekárov, tak tým viac bude pod tlakom ich nástroj – teda vnútroné hospodárenie a zisk.
Ja naozaj neviem, aké je ich hraničné % rentalility vo vnútri poisťovní. To nikdy nebudem vedieť, pretože vždy si nájdu nejaké cesty racionalizácie a optimalizácia vo vnútri firmy. Verte mi, sedel som aj na tej druhej strane – vo vnútri riadenia korporátnej firmy.
Preto je také dôležité nestrácať zdroje – čas a energiu – na reguláciou niečoho, čo nikdy nebude možné účinne ovplyvniť. Naopak, som hlboko presvedčený, že má zmysel hľadať riešenia a regulácie na úrovni kvality produktov zdravotných poisťovní – teda na úrovni kvality a množstva zdravotnej starostlivosti, ktorú zazmluvnia pre pacientov.
Nesnažme sa riadiť výrobný proces. Riaďme výsledky.
Preto sa tu celé zdravotníctvo, všetky jeho segmenty, sťažujú na poisťovne. Pretože Smer za 10 rokov nedokázal riadiť výsledky práce poisťovní.
A aj teraz – to že, lekári neordinujú do 17. či 18. hodiny. Buď prikážete lekárom, že musia, alebo to prikážete poisťovniam, že majú poskytovať svojim zákazníkom – pacientom takýto produkt.
Je v tom zásadný rozdiel – príkazom lekárom ich naštvete. Príkazom pre poisťovňu vybudíte 2-3 rôzne ponuky poisťovní , 2-3 rôzne nástroje, ktoré použijú poisťovne, aby motivovali lekárov.
Sami od seba, aby splnili podmienky regulátora – štátu, vytvoria systém čohosi ako LSPP alebo kombináciu s urgentami, alebo bonifikujú kapitáciu pre lekárov, ktorí ordinujú aj do 18:00, alebo bonifikujú výkony vykonané v domácnosti pacienta, alebo čo aj viem čo ešte.
No jo no – ale keď tu sa Smer 10 rokov bojí definovať poisťovniam produkt – definovať nárok poistenca. Jasne, že by som do tohoto nároku fukol ambulantnú starostlivosť 3x za 7 dní do 20:00. A poisťovne nech sa snažia vymyslieť ako splniť podmienky pre svoju licenciu či zisk. Nezabezpečíte nárok pacienta, nebude bizňis.
Je to proste iný pohľad, iná paradigna na riadenie spoločnosti.
