Minister Drucker si osvojil návrh Slovenskje lekránickej komory a pripravil novelu zákona č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorá sa aktuálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Lekárnická obec všeobecne očakáva pri takej to zmene, že štát zabezpečí, aby sa lekárne – lieky, vybavenie, priestory, niekde ja celá budova, vzala firmám, eseróčkam a štát tento majetok vložil do rúk samostatným lekárnikom, fyzickým osobám. Alebo lekárnici očakávajú, že štát zmenou v zákone zabezpečí, že takéto lekárne, prevádzkované formou s.r.o. skončia svoju prevádzku, aby na ich mieste mohli lekárne prevádzkovať len absolventi farmaceutickej fakulty s atestáciou z lekárenstva.
Toľko očakávania.
Skutočnosť, aktuálne navrhovaná, je taká, že ministerstvo zdravotníctva chce, citujem:
§ 21:
Lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni môže poskytovať:
a) fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia a má odbornú prax najmenej päť rokov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni alebo má špecializáciu v špecializačnom odbore lekárenstvo,b) právnická osoba, ktorá je bezúhonná a dôveryhodná, ktorej ustanovený odborný zástupca je zároveň štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby a v mene ktorej ako štatutárny orgán alebo ako člen štatutárneho orgánu musí vždy konať osoba ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia,
Vypúšťa sa text bodu c) – „právnická osoba, ak ustanovila odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa písmena a).“
Diletanti alebo chyby právnikov?
Aktuálne predložené znenie je v rozpore s domnienkou, že odborný zástupca bude súčasne v jednej osobe aj majiteľom.
Znenie sa snaží vytvoriť stav, kedy majiteteľom môže byť pokojne akýkoľvek „pánko z ulice“, no bude si musieť ako štatutára svojej s.r.o. vymenovať lekárnika.
Ba dokonca je tak diletantsky napísané, že štatutárom, podľa aktuálne navrhovaného znenia môže byť aj iná osoba ako odborný zástupca. A po druhé – v aktuálne predkladanom znení je pre garanciu odobornosti štatutára stačí, aby absolvovala farmaceutickú fakultu
A vrcholom je, že o požiadavkách na vzdelanie odborného zástupcu v lekárni prevádzkovanej s.r.o. sa vôbec nehovorí.
Tento paragraf je predložený do medzirezortného pripomienkovania v podľa mňa zmätočnej podobe.
Sieťovanie a majetok nie sú jedno
Sieťovanie lekární a majetkové pomery sa miešajú dokopy, pritom nemusia spolu súvisieť.
Aj dnes na Slovensku existujú „virtuálne siete“, kedy sa lekárne spájajú so snahou o lepšie obchodné podmienky voči lekárenským distribútorom. Členmi týchto virtuálnych sietí sú lekárne vlastnené samostatnými lekárnikmi. Cieľom tohto združovania sa je dosiahnuť silnejšie vyjednávacie pozície pre ekonomické parametre lekární a získať výhody z veľkosti.
Keď využíva výhody z veľkosti jeden a keď využíva rovnaké výhody z veľkosti viacerí, naozaj to je niečo úplne iné? Zakážeme aj virtuálne siete?
Neviem či je možné zákonom zakazovať v demokratickej spoločnosti združovanie sa.
Siete dnes zapájajú svojich najskúsenejších lekárnikov do vlastných interných vzdelávacích aktivít zameraných na podporu medicínskej kvality expedície. Zdieľajú lekárenské zručnosti naprieč lekárňami. Akékoľvek siete.
Dodržiavanie vysokého štandardu expedičnej činnosti je súčasťou kritérii pre prémiový poriadok aj v tých nenávidených penťáckych lekárňach. Niečo o tom viem, pre rôzne siete lekární v ČR aj SR pracujem 17 rokov.
Batoh za 1000€ ťaží viac ako batoh za 78 000€?
Jednou z úloh lekárnika pri dispenzačnej činnosti (to je výdaj liekov pacientovi s tými rečami o dávkovaní, interakciách, rizikách) je, aby zhodnotil úvahu pacienta a prípadne ju skorigoval tak, aby si pacient svojim výberom liekov, s ktorým do lekárne vstúpil, neuškodil. Často sa stane, že lekárnik musí pacientovi nepredať liek. Vždy však musí riešiť ako prioritu medicínsky záujem pacienta, nie osobné vrecko.
Dnes sú lekárne financované maržou z predaja. Lekárnik zamestnanec je chránený zákonníkom práce a bez ohľadu na hospodárske výsledky lekárne. Svoju mzdu má takto garantovanú. Medicínsky podložené rozhodnutie lekárnika nepredať pacientovi liek má priamy dosah na ekonomiku lekárne. Ako zamestnanec sa podieľa obvykle len svojimi prémiami ku garantovanému platu na hospodárskom výsledku lekárne.
Keď to naozaj zvulgarizujem a použijem úroveň debaty nastolenú rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, motiváciou natlačiť pacientovi hovadiny, len aby som mal prémie, je tých napríklad 1000€ v prémiách za rok.
Pre majiteľa vlastnej lekárne sa zníženie obratu jeho lekárne z medicínskych dôvodov dotýka absolútne jeho majetku.
Ekonomický majiteľ a súčasne medicínsky odborný garant v jednej osobe, vkladá oveľa väčšie finančné hodnoty ako len plat do poskytovania lekárenskej starostlivosti.
Keď to naozaj zvulgarizujem a použijem úroveň debaty nastolenú rozhodnutím Euróspkeho súdneho dvora, motiváciou natlačiť pacientovi hovadiny, môže byť udržanie si svojej mnohoročnej a mnohogeneračneh investície do svojej lekárne nezriedka v hodnote napríklad 78 000€.
Európsky súdny dvor hovorí, že práve to vysoké riziko vlastného osobného vkladu a riziko straty profesie zvyšuje tlak na medicínsku odbornosť.
Každá forma vzťahu osoby expedujúceho lekárnika k lekárni v ktorej pracuje má svoje vplyvy na kvalitu poskytovania lekárenskej starostlivosti. Po tom, ako som zažil stovky kolegov v pozícii odborných garantov a s vedomosťami o farmakológii, ktoré mám, si dovolím povedať, že vzťah ekonomicky a medicíny v lekárni stojí a padá na osobnosti expedujúceho lekárnika. Len a len na osobnosti, jeho morálnych kvalitách.
Preto je veľmi komplikované odpovedať na otázku, do akej miery vzťah k vlastníctvu lekárne vplýva na kvalitu poskytovanej medicínskej starostlivosti.
Priznám sa, že nemám najmenšiu chuť riešiť tému medicínskej kvality formou, ktorú nastoluje Euróspky súdny dvor. Pretože viem, že ako zamestnanec mám po 8 hodinovej smene zbalené s istotou platu bez ohľadu na to, aké ekonomické výsledky moja lekáreň dosahuje (pár rokov som bol aj „len“ zamestnanec, naozaj viem čo hovorím).
Nepíšem to preto, že by boli siete lepšie ako individuálne lekárne. No preto, že netreba zabúdať, že každá konkurenčná entita má svoje konkurenčné výhody, nie len nedostatky. A je vlastnosťou slobodnej spoločnosti, že tieto výhody konkurenčného prostredia dokáže využívať, prenášať naprieč celou spoločnosťou a tak sa vyvíjať a posúvať latku kvality vyššie.
Tak naspäť k meritu veci – ekonomickým predátorom
Dnes naozaj existujú opravné hlasy, že v prostredí prevádzkovania lekární sa niektorí súťažitelia správajú predátorsky. Niečo o tom viem, 17 rokov som… veď viete čo.
Práve preto veľmi dobre rozumiem snahám lekárnikov ochrániť svoju profesiu od predátorských praktík, ktoré majú vplyv na medicínsku kvalitu. Rozhodne platí, že predátorské správanie sa v ekonomických otázkach riadenia lekárne má vplyv na medicínsku kvalitu, ktorú poskytujú takéto lekárne.
V tíme SaS pre zdravotníctvo pripravujem komplexný program a rozhodne chceme podporovať zdravé prostredie na trhu vlastníctva lekární.
Pre pacientov je dôležité, aby si mohli vyberať z lekární v 3-4, ideálne 7, sieťach, veľkej skupiny malých sietí 2-3 lekární a k nim rovnako početnej skupiny samostatných lekární. V takomto vyváženom prostredí rovnocenných súťažiteľov potom nie je potrebné veľa štátnych zásahov. Štátne zásahy vždy len otravujú a zhoršujú vývoj.
To znamená, že podporím také kroky na úrovni Protimonopolného úradu, ktoré udržia zdravé prostredie v oblasti lekárenstva a zabránia predátorským praktikám prevádzkovateľov či vysokej koncentrácii v rukách jedného vlastnícka. A nie len z pohľadu celoštátneho, ale aj z pohľadu regionálneho.
Cieľom je rovnomerná dostupnosť kvalitnej lekárenskej starostlivosti pre všetkých občanov v každej časti Slovenska.
O tom viac budúci týždeň.