Mysleli sme si, že celá ľudská civilizácia sa vyvíja rovnomerne, že sa od seba navzájom učíme, že na planéte Zem je len jeden spoločný rod a druh Homo sapiens. Ukazuje sa, že sme sa mýlili. Takzvaný „západný svet“ sa odtrhol a za nami ostal kus zaostalého sveta 13. storočia na území ruska a, dokonale paradoxne, aj Prednej Ázie.
Rozvojové krajiny na zvyšku sveta sa aspoň ako tak snažia držať krok s človečenstvom Európskej, Severoamerickej a Austrálskej civilizácie. Rusko a Predná Ázia, tie to vzdali. Ba naopak, je to ešte horšie. Napriek tomu, že ten pokrok človečenstva poznajú, stále cielene ostávajú v 13. storočí vrcholného stredoveku.
V stredoveku sa to lámalo. Boli dve úplne rovnako úspešné stratégie ako získavať územie, zdroje a zvyšovať si životnú úroveň. Jednu nám predviedli v dokonalosti Švédi – bol to boj a dobíjanie, drancovanie a lúpenie. Druhá bol rozvoj obchodu, manufaktúr a ich prerod do priemyslu a s tým spojeného predaja nadvýroby.
Celý „západný svet“ prešiel na tento druhý spôsob zvyšovania životnej úrovne a pohodlia života. Občas sa ešte vyskytli rôzni poblúdený fanatici a dokázali presvedčiť na chvíľu dosť ľudí, aby v ich mene vytiahli stredoveké nástroje. Ukázalo sa, že vždy to viedlo len k zhoršeniu, že to neprinieslo žiadne územia, žiadne bohatstvo, žiadne zvýšenie životnej úrovne, skôr naopak. Posledným mementom bol Rok Afriky, keď skončila nadobro koloniálna éra.
Naopak, keď sa ad absurdum doviedol obchodný model dobíjania v podobe projektu Európskej únie, sme svedkami nebývalého bohatnutia, šialeného zvyšovania životnej úrovne a do absurdnosti dovedeného úteku všetkého okolitého do priestoru EU za týmto bohatstvom a pohodlím. Európa tak dobehla USA a Kanadu a chytili sme sa ruka v ruke.
Akurát sme si nevšimli, že sme rusku, Prednej Ázii a Číne poodskočili vo vývoji až príliš.
Apropó Čínska ľudová republika. S Čínou je to na vážkach a v týchto dňoch sa to láme na hraniciach s Čínskou republikou Taiwan. Nie, nejde o rozhodovanie teraz a tu. To, ako je na tom nejaký národ nie je otázka jedného okamihu. To ako sa v danom okamihu zachováte, to je otázka vašej podstaty, otázka dlhodobého stavu spoločnosti. Buď ste dobyvateľ-obchodník, alebo ste dobyvateľ-bojovník.
Nie, nebojme sa pomenovať veci pravým menom. Naozaj tu máme dve, možno tri vývojové vetvy rodu Homo Sapiens. Tak ako v praveku vedľa seba žili Homo habilis, Homo erektus či neskôr Homo sapiens povedľa Homo neandrtalis.
Zatiaľ sa ukazuje, že dobyvateľ-obchodník má navrch, že je to významne životaschopnejšia vývojová vetva. Dokonca aj keď dobyvateľ-bojovník na nás zaútočil, naše obranné nástroje ďaleko prevyšujú jeho schopnosti vo vývoji zbraní. Jediné, čím sa mu zatiaľ darí vyrovnať našu prevahu sú počty. Niekoľkokrát za históriu sa ukázalo, že masa tupej sily nedokáže nakoniec poraziť a zlikvidovať dobivateľov-obchodníkov.
Je to tak úplne v korelácii s pozorovaním histórie. Veď už na začiatku sa ukázalo, že schopnosť myslieť bola rozhodujúcim atribútom, ktorý zmenil chod dejín planéty Zem. Nie, nebola to tupá sila. Vždy to bol rozum, myslenie, tvorivosť, vynaliezavosť, ktoré vždy porazili tupú silu.
Dnes nám neostáva nič iné, len izolovať nebezpečných v ich hraniciach, nech sa tam medzi sebou buď pozabíjajú, alebo ich závisť prekoná ich tuposť a začnú od nás odpisovať, učiť sa, začnú zasa chcieť s nami obchodovať.
Na rozdiel od stredoveku, keď sa obchodník musel nejako prekľučkovať pomedzi dobyvateľov, dnes už ovládame dostatok zdrojov aj územia, aby sme si vystačili aj bez nich. Iste, bude nám ľúto, že tie trhy nevieme zobchodovať. No čas pracuje pre nás. Dejiny plynú len jedným smerom – k pokroku.
Dnes môžeme s určitosťou na dôkazoch z pozorovania vlastnej histórie ľudstva povedať, že éra dobyvateľov-bojovníkov ja staršia a prekonaná a po nej v dejinách nasleduje obdobie dobyvateľov-obchodníkov.
Darwinovu teóriu, prírodné zákony ani Boží plán žiaden Mao, Putin, Hitler, Stalin neprečúrajú. Aj keď sa teda fakt snažili akoby mali diabetes insipidus.
