Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Pokuty v ére eGovermentu si žiadajú úplne nový prístup

Predstavujem si štát, inštitúciu štát, ktorá slúži svojim občanom.  Sme len my, kto sa môže postarať, aby náš štát fungoval pre nás. Éra elektronických služieb otvára nové možnosti, ako naplniť prianie, aby štát slúžil občanom.

Občan v elektronickej ére má k dispozícii občiansky preukaz s čipom, teda eID-kartu. A k nej automaticky k dispozícii aj štátnu elektronickú schránku.

Existuje nejaká povinnosť, napríklad povinnosť každé 4 a potom každé dva roky chodiť s autom na STK.

Začneme e-kraľovať

(Tučne je popis toho, čo by sa malo diať, ale nedeje sa.)

Ráno sa zobudím a v mojej klasickej e-mailovej schránke ma čaká upozornenie, že mi štát chce niečo povedať vrátane plného znenia (nejde o agendu s právnou mocou, ide o upozornenie). Ak chcem, môžem ešte kliknúť na odkaz v e-maily, na pozadí si Chrome skontroluje, či je v čítačke založená eID-karta. Vypýta si BOK a otvorí mi rovno správu, kde sa píše, že o 30 dní mi vyprší platnosť STK.

Mimochodom, súčasťou môjho štátneho eID konta je aj prehľadný kalendár, ktorý sa automaticky, bez mojej práce napĺňa práve takýmito povinnosťami.  Na dve kliknutia si tento svoj štátny kalendár nazdieľam do kalendára v Outlooku či G-kalendári.

Ja si zájdem na STK, oni vložia moju EVČ (napríklad to naskenuje kamera, je ich tam aj tak plná prdel) do systému a systém automaticky načíta môj kompletný technický preukaz. Nič tam nemusím nosiť, len auto a peniaze.  Spravia kontrolu, vložia dáta do štátnej databázy a mne do štátnej elektronickej schránky príde e-protokol.

Ak by som sa na to vykašľal, štátna databáza by ma otravovala správami každých 7 dní, posledných 7 dní každý deň. A tie by sa mi preposielali na bežný e-mail či ako SMS na telefón.

Ak by som sa aj tak na to vykašľal, tak od 7 dňa po termíne by mi každých 7 dní  prišlo upozornenie, že mi narastá pokuta vo výške 1/60 za deň z celkovej pokuty za nesplnenie povinnosti. Táto pokuta bude automaticky na STK pripočítaná k cene výkonu.  Ak povinnosť splním do 60 dní po termíne kedy som mal, tak platím len alikvótnu časť pokuty.

A po 365/2 (teda po pol roku napríklad) dňoch od nesplnenia povinnosti či nekomunikácie so štátom by nastúpila exekúcia predmetu, v tomto prípade EVČ vozidla. Proste by zaklopali policajti na bránu a zhabali by EVČ. Alebo pri kontrole v súvislosti s iným priestupkom. No proste by ste boli totálne v háji.

Niečo o princípoch

Ak je niečo v databáze, je naozaj jednoduché o tom informovať kade-koho, koľko len chceme a akýmkoľvek grafickým, zvukovým či hmatovým výstupom. Od štátnej elektronickej správy, cez superkalendár, exporty do štandardných komerčných systémov a tak podobne.

Keď si raz nastavím, že mi má štát posielať upozornenia na e-mail, na GSM číslo, tak každá ďalšia agenda, ktorá vyšle varovanie do štátnej elektronickej schránky už nemusí riešiť svoje vlastné notifikácie. A ja zas viem, že ak štát niečo odo mňa chce, že ma na to upozorní.

Zápisom do akejkoľvek databázy vždy automaticky vzniká občanovi  povinnosť nahlasovať zmeny, alebo sa starať o obnovovanie informácii s definovanou dĺžkou životnosti. Keď niečo vzniká automaticky, má s tým pracovať stroj.

Pokuty v elektronickej ére musia byť kvantované. Stroj dokáže vystaviť pokutu 70x za sekundu. Niektoré stroje aj 80x sekundu tomu istému človeku. Bez strojov by  štát prišiel na to, že porušujem nejaký predpis s frekvenciou 1x za 16 rokov.  Preto musíme nastavovať už nie len výšku sankcie, ale aj obvyklú frekvenciu opakovania. Nie je predsa cieľom vyberať pokuty, ale splnenie povinností.

Pokuty v elektronickej ére musia byť významne milosrdné. Bez strojov by  štát prišiel na to, že porušujem nejaký predpis s frekvenciou 1x za 16 rokov. Vďaka strojom je 100% istota, že mi na to prídu.

Malý príklad dobrej implementácie – Pražské parkovacie rezidenčné zóny kontroluje okrem živých strážnikov aj auto s automatickým systémom. Strážnik udelí pokutu pri prvom stretnutí s autom, ktoré porušilo predpis. Stroj musí okolo auta prejsť 2x a aj to tak, aby odstup bol minimálne 15 minút. Až potom môže udeliť pokutu.  Keď vykladáte veľký nákup a ste pri aute, tak strážnika ukecáte. Stroj vám dá 15 minút.

Pretože dobre sa žije tam, kde sa dobre žije priemerne poctivým a priemerne zodpovedným, v prvých dňoch po porušení by mala pokuta rásť z nuly na 100% len pozvoľna. A rovnaké pravidlo by malo byť po udelení pokuty.

V prípade niektorých pokút by sa pokuta mala zmeniť na obyčajnú automatickú  platbu. Typicky diaľničné známky.  Okrem klasickej poloautomatickej možnosti – teda, že si sám iniciatívne kúpim známku pred prvou cestou po diaľnici, mal by existovať aj automatický nákup – pri prvom záchyte kamerou na diaľnici systém vygeneruje automaticky celoročnú (povinne najdlhšiu verziu a bez zliav) známku a pošle príkaz na úhradu. Staromilci tomu budú hovoriť pokuta vo výške základnej cenyNie je cieľom vyberať pokuty, ale splnenie povinností.

Nový prístup vďaka dvom e-riešeniam

Všetky uvedené zmeny umožňuje práve a len zavedenie štátnej elektronickej schránky pre každého občana a k nej eID.

Tieto dve zmeny totálne a drasticky menia procesy štátu.

Pravda je taká, že procesy štátu sa mohli zmeniť už dávno. Už v čase, keď sa doklady zmenili z dokazujúceho nástroja (po predložení máte nárok bez kontroly) na nástroj  odkazujúci na záznam v nejakej databáze. No prístup do databáz bol obmedzený na štátnych úradníkov.

Vďaka eID máme do našich databáz k svojim záznamom prístup úplne každý. A to je tá prelomová udalosť, ktorá musí lámať paragrafy. PROSTE MUSÍ, INAK SA Z E-GOVERMENTU POSERIEME. 

Štátna elektronická schránka a eID sú niečím hmatateľným, takže už hádam bude aj menej vizionársky založeným konečne zrejmé, že tie procesy treba totálne prekopať. Čo prekopať, postaviť  úplne nanovo na zelenej lúke. 

Zabudnite na dnešné postupy a riešenia popísané v stovkách zákonov a tisíckach paragrafov.

Môžem dnes parafrázovať klasika Kubrta: Prišli databázy, eID a štátna elektronická schránka – všechno vylejt. Na gumičky si už nikto nespomenie. 

Pod čiarou: Prosím, prosím pán Pellegríny, aspoň to lízatko by som si už hádam aj zaslúžil za propagáciu eID.

Pod dvomi čiarami: Keby som bol zvolený, takto by som kraľoval. Je to na vás.

Share Button

SNS vypla ochranu demokracie ako onehdá sovieti v Černobyle poistky

Rokovací poriadok Národnej rady je práve takým poistným mechanizmom, akým sú bezpečnostné poistky v jadrových elektrárňach. Ľudská hlúposť je nekonečná, no bezpečnostné poistky zasiahnu aj navzdory ľudskému chceniu či ochote.

Vládna koalícia zmenami v rokovacom poriadku vyhodila z Národnej rady všetky brzdy, chrániace nás pred diktatúrou.

Spomínal som, že predkladaný návrh je útokom na demokraciu. Bola šanca tento útok zastaviť, odpískať to. Vládna koalícia strany Spojené mosty-diaľnice-tunely-SBSky si o sebe myslí, že to zvládne. Že sa jej situácia nevymkne z rúk.

Dnes je osud demokracie len a len v rukách ľudí – poslancov za strany Smer, SNS a Híd.

Po tom, ako za 3 dni vyjednali so Smerom zostavu vlády, po tom, ako je slovenské krídlo Mostu konfrontované s nárekom intelektuálnej elity, myslíte, že ešte oni ostali ako posledná poistka pred výbuchom? Viete priatelia, som presvedčený, že si to o sebe už ani oni sami nemyslia.

Už nie útok, ale priama diktatúra

Doteraz sme mohli byť oprávnení, o niektorých udalostiach pod taktovkou vládnych strán, hovoriť ako o útokoch  na demokraciu. Takže stále tu demokracia bola, akurát zľahka dobitá, s  modrinami, ale živá.

Prvé využitie voľného textu nového rokovacieho poriadku bude otvorený diktátorský čin. 

Bez akýchkoľvek pochybností. Bez akýchkoľvek sebacenzúrnych ohľadov to tak budeme oprávnení nazvať.

Prvé vyhnanie poslanca od rečníckeho pultu počas rozpravy k zákonu  bude diktátorský čin.

Prvé vyhodenie poslanca za dvere kvôli oblečeniu bude diktátorský čin na úrovni zbavenia poslaneckého mandátu poslanca Gaulídera.

Nie je malých a veľkých diktátorských činov. NIE JE NIEČO AKO MALÁ ALEBO VÄČŠIA DIKTATÚRA. Sú len diktátori. Demokraciu alebo máme, alebo žijeme v diktatúre. 

Je príznačné, že aj človek, ktorý má najlepšie nakročené k tomu stať sa diktátorom, má problémy sformulovať zmysluplnú vetu. Je príznačné, že počas rokovania o jeho vypínaní poistiek bol kdesi ďaleko z dosahu.  A keď sa mu začnete smiať… Charles Spencer Chaplin by vedel rozprávať.

Len hlupáci si vypínajú poistky, ktoré ich majú chrániť pred sebadeštrukciou. Ani jeden diktátor neskončil dobre. A opakovane to niektorí ľudia skúšajú s nádejou, veď tentokrát to predsa musí vyjsť a on sa stane tým prvým osvieteným diktátorom v histórii.

Hovno, hovno zlatá rybka, akvárium nebude! Leda zlatá mreža. Nepríďte sa vyplakávať, že som vás nevaroval.

 

Share Button

Centrálne nákupy liekov – snaha vyhnúť sa transparentnej regulácii?

Dáme príklad: Máme približne 100 kačíc. Z nich je 80 v jednej hydinárni a 20 v inej hydinárni. Ako to, že prvá hydináreň dokáže nakúpiť krmivo lacnejšie, ako keby vytvorili spoločný kartel a nakupovali pre 100 kačíc? A už vôbec nerozumiem, ako to, že aj tá druhá, čo nakupuje krmivo pre 20 kačíc nakúpi lepšie ako dokáže nakúpiť kartel zastupujúci silu 100 kačíc. 

Matematika – to je všetko, čo na vyriešenie uvedeného príkladu potrebujete.

Verejne prístupné dáta

Pre lieky platí prísna regulácia. Na každý liek je stanovená maximálna cena. Drahšie sa daný liek nikde, v žiadnej lekárni,  nesmie predávať.  Na každý liek platí maximálna úhrada. Žiadna poisťovňa nesmie za daný liek zaplatiť viac.

Ak je maximálna cena lieku vyššia ako úhrada, pacient doplatí. Aby doplatky neleteli do výšin, platí práve tá maximálna cena. Plus je tu ešte ochranný limit na doplatky.

Obe tieto regulačné opatrenia má na starosti štátna inštitúcia. Obe tieto opatrenia sú nastavované pre niekoľko tisíc liekov. A hlavne, tieto parametre sú k dispozícii verejnosti kaťdý mesiac v podobe kategorizačných zoznamov na stránke Ministerstva zdravotníctva.

Kategorizačná komisia dohaduje maximálnu cenu ako aj veľkosť úhrady so silou 5 miliónov potenciálnych konzumentov/spotrebiteľov/pacientov. Na základe presných epidemiologických dát o výskyte daného ochorenia je presne možné vyčísliť objem trhu pre daný liek.

Kategorizačná komisia je ten kartel z nášho príkladu z úvodu. Má k dispozícii najväčší možný počet pacientov pre daný liek. Má k dispozícii referencovanie – teda porovnanie s cenami v iných krajinách EU. Má k dispozícii informácie garantované zákonmi.

Ostatných skoro 9 rokov riadil tento systém Smer.

Súkromné konkurenčné schopnosti

Individuálne nákupy liekov formou centrálneho nákupu poisťovňou  sú naopak čisto komerčný vzťah poisťovne a výrobcu/dovozcu lieku. V prípade štátnej poisťovne by táto zmluva mala byť uverejnená v zbierke  zmlúv.  V prípade súkromných poisťovní je to ich obchodná šikovnosť a teda správne predmet obchodného tajomstva.

Viete, za mladi som sedel za vyjednávacím stolom ako markeťák lekárenskej siete, keď sme vyjednávali lepšie ceny pre naše lekárne. Miliónkrát zaznelo: „My vám zaručíme odber v konkrétnom objeme, vy splníte plán, vy dostanete svoje prémie od vášho zamestnávateľa, tak nám spustite z ceny.“ A ony nám spustili.

Keďže sme následne vyjednaný objem museli skutočne aj odobrať, museli sme v oddelení marketingu zakomponovať tento nákup do marketingovej stratégie. Napríklad formou generickej preferencie alebo iným spôsobom.

V istom období sme z marketingu hecovali oddelenie akvizícii, aby už konečne kúpili toho minikonkurenta, aby sme mali k dispozícii o 20%  viac pacientov v o 20% väčšej lekárenskej sieti a teda o 20% väčšiu vyjednávaciu silu.

Najsilnejšou množinou je zjednotenie

Tak mi prosím vysvetlite, ako je možné, že obchodné oddelenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne  dokáže lepšie nakúpiť lieky pre svojich pacientov, ako štátna  kategorizačná komisia pre všetkých pacientov v republike?

Ešte raz a p-o-m-a-l-y:

Ako je možné, že obchodné oddelenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne  dokáže lepšie nakúpiť lieky pre svojich pacientov, ako štátna  kategorizačná komisia pre všetkých pacientov v republike?

E-š-t-e  r-a-z a e-š-t-e p—o—m—a—l—š—i—e:

Ako je možné, že jedna štátna nemocnica, dokáže nakúpiť liek za ceny nižšie ako vyjednala vrámci cenovej regulácie štátna kategorizačná komisia pre všetky, ale úplne všetky nemocnice na celom území Slovenska?

Napadajú mi tak 3 až 4 odpovede, ale ani jedna nedáva slovenskej spoločnosti zmysel. Všetky dávajú zmysel len súkromným záujmom. A všetky končia myšlienkou, že centrálne nákupy mimo štandardný liekový reťazec sú politickým heslom politikov strany Smer: Centrálnym nákupom ušetríme zdroje! 

Komu prosím vás?

Práve pre to, že individuálne a hlavne parciálne centrálne nákupy nedávajú z dlhodobého pohľadu pre náš solidárny zdravotný systém žiaden zmysel, považujem za dôležité, aby zo systému cenotvorby liekov na trhu vymizli.

Centrálne, individuálne nákupy dávajú zmysel maximálne tak počas jedného kategorizačného obdobia. A tým, je štvťrok maximálne polrok. Tým členovi kategorizačnej komisie dostanú jasný signál, kde je priestor na vyjednanie maximálnej ceny pre všetkých pacientov vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

Ak niekto, nech je to nemocnica, sieť nemocníc či poisťovňa, dokáže vyjednať nižšie nákupné ceny, ako tie ktoré sú uvedené v práve platnom štátnom  kategorizačnom zozname, tak každý ďalší štvrťrok niekde inde sakrametsky zbytočne a sakramentsky absurdne platíme z peňazí vybraných do solidárneho zdravotného poistenia.

Naozaj sa nechcem kdesi z kuloárov dozvedieť, že niekto uzavrel malú, ale výhodnejšiu zmluvu na centrálny nákup liekov či materiálu s vedomím, že sa zahojí na dodávkach do zvyšku slovenského zdravotníctva za vyššie maximálne ceny stanovené kategorizačnou komisiou.

Naozaj ma nechcú napadať kadejaké súvislosti straty štátnych nemocníc vo výške 600 miliónov eur a vyrovnaného či ziskového hospodárenia súkromných poskytovateľov.

Pod čiarou: Ak píšem o centrálnom nákupe a kategorizácii, mám na mysli nie len lieky, ale aj špeciálny zdravotný materiál, vyšetrovacie zložky, labáky a tak podobne. Súvisí s celkovou mojou ideou zdravotníctva založeného na solidárnom zdravotném poistení.

Centrálnym nákupom som sa, okrem iných časti zdravotníctva venoval aj v texte: Zdravotníctvo:  Vládny program jediného konkrétneho čísla a Gerlachu prázdnych slov a tiež v konceptuálnom texte: Solidarita a regulácie cien verzus reexport liekov a ich nedostupnosť

 

Share Button