Vysvetlenie, prečo Matovič posiela očkovaciu odmenu mŕtvym a celá republika šalie okolo predpisovania liekov

Ksindl financií… Mal by som byť zhovievavý? Mal by som brániť nášho koaličného partnera? Nemal by som šéfa OĽaNO nazývať vo svojich článkoch ksindl negramotný?

Asi máte pravdu, je to za čiarou budovania dobrých koaličných vzťahov.

Do určitej hranice.

Osoba Igora Matoviča u mňa túto hranicu dávno prekročila. Pretože je jednoducho hlúpy. Nie je potom vôbec žiadne prekvapenie, že sa okolo neho objavilo mnoho ďalších.

Keď 9.12. na mojej obrazovke pristála novela liekového zákona od profesorky Horváthovej, pripadal som si ako somár. Viac ako 3 mesiace som pracoval na opravách v novelizácii zákona 362/2011, zbieral som názory a konfrontoval svoje so špičkami slovenského lekárenstva. Hľadal kompromis, presviedčal vnútrostranícki tím. Vyrokoval podporu našej vlády, nášho ministerstva zdravotníctva, aby moje navrhované zmeny neboli v rozpore s našou liekovou politikou našej vládnej koalície. Skoro mesiac pred schvaľovaním bol zverejnený finálny návrh, aby bol priestor pre prípadné záchranné brzdy, ak by sme my všetci do toho dovtedy zainteresovaní, niečo prehliadli.

Potom prišli hlupáci a hodili to do koša. Našťastie sa našli odvážni, vytiahli to z koša a záväznosť SPC dokumentu lieku je zachránená. Tri mesiace odbornej a politickej práce.

A potom príde nápad, veď treba zachraňovať životy, a máme tu zo dňa na deň vyhodených 300-500 miliónov eur na podporu už dávno zaočkovaných občanov. Prínos v náraste zaočkovanosti nula nula nič.

A potom príde lobistický nápad, veď prax si to žiada, a máme tu zo dňa na deň koncepčnú zmenu v predpisovaní liekov.

Mal som k dispozícii 3 hodiny, kedy som musel odhodiť svoju vlastnú komerčnú robotu a snažiť sa zachrániť čo sa dá v predpisovaní. Varoval som pani profesorku, že robí veci, ktoré sú ďalekosiahle. Že ide ovplyvniť 5,5 milióna občanov v zásadnej veci. Že takto sa to naozaj nerobí. Že zámer, ktorý chce dosiahnuť vyžaduje úplne iné úpravy a v úplne iných častiach zákona o lieku a tiež na iných miestach v celej sústave zdravotníckych zákonov.

Nepomohlo, pripomienky ignorované, sú to požiadavky praxe a moji špičkoví legislatívci vedia čo robia. Iste, špičkoví navrhli, aby sa na druhú stranu elektronického preskripčného záznamu čosi písalo… Pretože vedia, ako funguje ctrl+c a ctrl+v.

Štát nie je startup s tromi zamestnancami. Štát je tanker, kde keď dnes zatočíte kormidlom, tak o 2-3 mesiace zaznamenáte prvú zmenu v smerovaní.

Mohol by som tu teraz písať aspoň za 10 odstavcov, ako sa to malo celé urobiť. Nie, nenapíšem. Hlúpe nápady sa nedajú opraviť. Hlúpe nápady sa musia jedine škrtnúť a začať úplne odznovu. Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov. Len klikajte.

Nemá zmysel písať o tom, ako správne implementovať IT nástroje do preskripcie liekov. Komu? Ľuďom, ktorí nie sú ochotní počúvať? Ľuďom opitým mocou? Hlupákom?

Berte to takto: Ak sa vám niekto snaží niečo vysvetliť, ak sa snaží s vami diskutovať, rozhodne vás považuje za nádejný prípad. Určite vidí šancu, že spoločne dôjdeme k lepšiemu riešeniu. Určite verí, že diskusia bude podľa vzorca kde 2+2=7, teda že v diskusii práve s vami sa kvalita nie len sčíta, ale násobí možno dokonca umocní.

Už ostáva len jeden pokus, hovorí história a príde Fico s fašistami, tak si to preberte. Mám 50 na krku, život predomnou je už len kratší ako ten za mnou. Je zbytočné strácať čas s hlupákmi.

Share Button

Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov

Slovo lekárnika k zmenám v predpisovaní.

Zatiaľ najviac kričia práve združenia a asociácie lekárov a prehadzujúci si povinnosť slúžiť pacientovi a plniť svoje povinnosti. Ešte chvíľu to budú robiť a chopíme sa predpisovania liekov my lekárnici. Aj tak je to budúcnosť modernej farmácie – výdaj lekárom indikovaných liekov bez zásahu lekára chronickým stabilizovaným pacientom. Tie modely tu sú, nástroje na to v lekárňach už na Slovensku máme, fakt tomu pramálo bráni.

Lekár vystaví „indikačný záznam“ v tvare:

  • účinná látka + lieková forma
  • dávkovanie v tvare 3x5mg
  • podmienka výdaja (absolvovanie kontrolného vyšetrenia s merateľnými parametrami – biochémia, tlak krvi – po vydaní XX dávok)
  • dĺžka platnosti indikačného záznamu v mesiacoch až 2 roky.

Stačí jedna krátka aktualizácia zákona 362/2011 a 2 mesiace na implementáciu do SW.

Priatelia lekári, nedráždite hada bosou nohou, lebo o to administratívne predpisovanie liekov fakt prídete! A kompletne všetci lekári.

Opakujem, lekárnici už dnes na prevzatie tejto kompetencie majú plnú kvalifikáciu aj IT nástroje, s ktorými sa, na rozdiel od vás, dokonale kamarátia.

A viete o čo ide, priatelia lekári? Len a len o peniaze za bonusy za preskripciu. Tak bacha! Naštudovať vaše povinnosti, naštudovať fungovanie vašich ambulantných SW, potrápiť vašich dodávateľov vašich ambulantných SW a začať zas pacientovi poskytovať službu, nie len diktovať a rozkazovať mu, mnohokrát v rozpore so zákonom.

Chvíľu sa človek na nich aj zabaví s popcornom v ruke. Ale už začínajú byť tí dvaja kohúti (špecialisti a všeobecní) skôr trápny. Jedny sa vyhovárajú na druhých ako malé deti a popri tom predvádzajú kopu samoudaní o neznalosti elementárnych pravidiel predpisovania liekov, o tulenej chorobe ani nehovoriac. Ak sa nespamätate, chopíme sa príležitosti my lekárnici a kýblik s predpisovaním pre chronikov vám vezmeme skôr ako stihnete napísať Recipe!

Detaily sú dôležité

Lekárnik nikdy, ani teraz ani v budúcnosti, nebude meniť pacientovi liek.

Takzvané „predpisovanie liekov lekárnikom“ sa, pri existujúcom rozsahu vzdelávania farmaceutov, deje na úrovni, že lekárnik vydáva bez lekárskeho predpisu, na základe jasných pravidiel lieky, ktoré má pacient už indikované od lekára na dlhšiu dobu (mesiace, 1-2 roky bežne)

Lekár rozhodne čo a ako má pacient užívať a lekárnik sa už len stará o zásobovanie pacienta, základnú kontrolu, že pacient si liek vyberá a maximálne základnú formu kontroly, že sa pacientov stav stále nemení a „lieky stále zaberajú“. Lekárnik v takomto systéme „predpisovanie liekov lekárnikom“ nemá ani právomoc meniť dávkovanie. Maximálne môže stopnúť ďalší výdaj a poslať pacienta do ambulancie, ak zistí, že je nutná úprava preskripcie.

Celé to stojí na tom, čo sa farmaceut učí a čo sa učí lekár a čo je súčasťou ďalšieho vzdelávania a špecializačného vzdelávania farmaceuta a lekára.

V rámci medicínsky správnej praxe lekárnik môže s danou účinnou látkou maximálne vydať liek od iného výrobcu. Účinná látka je rovnaká, lieková forma je rovnaká, dávkovanie je rovnaké, všetko tak ako určil lekár. Je to generická expedícia. Plne v súlade s medicínou založenou na dôkazoch.

Vzájomné generiká musia pri registrácii splniť podmienky „biologickej ekvivalencie“. Inak by neboli registrované ako generiká a zámena na úrovni lekárne by nebola možná. Vďaka takejto registrácii máme istotu, že generická zámena sa pacienta nedotkne medicínsky. Maximálne, že ušetrí na cene.

Vo verejnej lekárni nikdy nebude dochádzať k indikácii lieku. Teda k rozhodovaniu na základe odobratej anamnézy a vyšetrenia pacienta. Vždy je to len a len lekár, ktorý rozhodne o výbere lieku (v zmysle účinná látka, lieková forma, dávkovanie). To je aj bude vždy ich kompetencia v deľbe medicíny.

Odbočka – Existuje jedna špecializácia – klinický farmaceut. Tí naopak majú v popise práce vyberať vhodné lieky v rámci nemocničnej starostlivosti, hodnotiť klinický prínos, analyzovať kontraindikácie a interakcie. Ale to je špecializácia, ktorá nepatrí do verejnej lekárne a nie sú ani trendy, aby sa vo verejných lekárňach presadzovala v aktívnej forme.

V pasívnej forme sa niektoré úlohy klinickej farmácie do verejných lekárni dostávajú, keď lekárnik kontroluje čo vydáva. Ale maximum čo je oprávnený, je pozastaviť výdaj (ak pacientovi hrozí ujma z nebezpečnej kombinácie liekov, neprimeraného dávkovania, stavu pacienta (gravidita…)) s tým, že musí konzultovať s predpisujúcim lekárom, čo ďalej. A rozhodnutie o riešení je zas len na lekárovi. Múdry lekár zváži slovo lekárnika. Ale to sme už vo „vyšší dívčí“ a v priestore ideálneho sveta spolupráce lekárnika a lekára.

Proste, lekárnik s lekárom to majú podelené a na spoločnej hranici sú jasne podelené kompetencie kam až kto môže.

Share Button

Mrzneme a furt nabíjíme. Zima ukázala, proč elektroauta nejsou budoucnost – iDNES.cz

Takže: elektromobil za milion a půl je plně použitelný na přískoky do kanceláře, obchodu a školky s dojezdem reálně 230 kilometrů. Naftovým combi nižší střední třídy za šest set tisíc ujedete na jednu nádrž osm set kilometrů, zatopíte si a můžete jezdit sto třicet i víc. Tady něco nehraje.

A jak to dopadlo? Toho bateriového posla budoucnosti jsem nechal v Mnichově a šel na vlak. Ten mě za 360 korun dovezl do Prahy, o půl hodiny rychleji než auto na baterky. Bylo v něm teplo a čistý záchod. Dal jsem si pivo, prospal se, pracoval, četl…

 

Source: Mrzneme a furt nabíjíme. Zima ukázala, proč elektroauta nejsou budoucnost – iDNES.cz

Share Button