Aby aj moje deti a inžinier pochopili dnešné nedeľné zamyslenie, uvediem dôvod, prečo som napísal tento text.

Členovia predsedníctva strany Smer s podporou 37% voličov na Slovensku sa každý jeden osobne dištancovali od slov Prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vo svojom príhovore apeloval na lásku k blížnemu svojmu.

Na úvod trochu súvislostí

Lekár,  ktorému sa 15 rokov v krajine zabíjajú navzájom ľudia.

Baššár Háfiz al-Asad vyštudoval medicínu na Damaskej univerzite v roku 1988, na čo 4 roky pracoval v najväčšej sýrskej vojenskej nemocnici, potom odišiel do Anglicka, kde sa špecializoval ako oftalmológ. Jeho starší brat, plánovaný nástupca otca, zahynul pri autonehode v roku 1994, a tak sa Bašár vrátil do Sýrie a nastúpil na vojenskú akadémiu. V roku 1998 sa postavil na čelo vedenia sýrskej okupácie Libanonu. 10. júna 2000, po smrti svojho otca, bol ako jediný kandidát zvolený do úradu prezidenta. V decembri 2000 sa oženil so svojou ženou, Asmou. Zdroj: Baššár al-Asad – Wikipédia

A nám to bolo jedno. Už 15 rokov nám to bolo jedno, že tento lekár riadi krajinu, ktorá má 15 miliónov vnútorných či vonkajších utečencov.

Vidím vás za tými monitormi. Priemerné tváre priemerne vzdelaných ľudí. Odrážala sa vo vašich tvárach úľava. Už 15 rokov trvajúce uľahčenie nad tým, že nedôjde k nepohodlnej a neobvyklej akcii. Salva slov, cnostne odetá do demokratického hávu vám poskytne cestu von. Svedomiu sa uľaví,  pohodlie ostane nedotknuté.

Ono NATO, ona tá EU, oni tie USA… Oni to za nás vyriešia…

Spoločnosť národov, Organizácia spojených národov sa na to 15 rokov vykašľala. Ona sa na to vykašľala. A isto nájdeme v rukáve pohotovo pripravených aspoň 10 dôvodov, prečo to nešlo. Napríklad ono to Rusko furt niečo vetovalo. Ono to USA niečo nedotiahlo do konca v Afgánistáne či Iráku.

Načo radikálny krok, rezolúciou jasne vyjadríme, ako sa dištancujeme.

Nie, priatelia! Nie je to na koho zhodiť! Nie sú žiadny mimozemšťania, sme len my, obyvatelia tejto planéty.

Na tejto planéte 15 rokov strieľajú po sebe ľudia v Mezopotámii a nám je to všetkým tak nejak jedno. Ostatných 15 rokov nám to bolo jedno.

Je to ďaleko.

Nie je to sme počuť ani cítiť.

Nie sú to naši príbuzní.

Sú to len ľudia.

Juhovýchodne od ukrajinského Donecka budú ľudia zažívať druhú zimu bez akejkoľvek infraštruktúry modernej Európy 21. storočia.

Je to ďaleko.

Nie je to sem počuť ani cítiť.

Nie sú to naši príbuzní.

Sú to len ľudia.

A takto by som mohol pokračovať. A samozrejme, že by bola od vás legitímna otázka, prečo nie Severokórejčania, prečo nie Rwanďania, prečo nie sú v mojom texte spomínaní ľudia žijúci v oblasti Nepálu.

Neviem, môžno preto, že sa o nich nepíše a nie sú tak blízko, nie je ich cítiť, nie sú moji príbuzní… Áno, som taký istý ako vy, zdravý, mocný, lakomý. Tak vám isto vŕta v hlave, prečo sa takto od vás dištancujem. Od vás, čo hovoríte, že to oni si za to môžu tak nech si to aj oni vyriešia.

Prečo sa dištancujem?

Hm, len si myslím, že je normálne rozširovať mierový život, ochranu ľudskej slobody a právo na demokratické rozhodovanie bez pištole na spánku.  – také jednoduché to je.

Ak si myslíte, že je normálne sa nacisticky pozerať na druhú stranu ulice, keď po nej kráča niekto hladný a uzimený, tak potom sa naozaj od vás chcem dištancovať.

Možno je to málo, že o tom píšem už niekoľko rokov. Možno je to málo, že o tom rozpráva Prezident republiky v parlamente, či bývalá kandidátka na prezidenta v Českej televízii. Možno je to málo, že niektorí iní zas hľadajú cesty, ako predísť pochodovaniu bezprízorných hladných a uzimených po EU. Možno je to málo, keď niektorí sa snažia aplelovať na Nemeckých politikov tam u nich, aby sme nemali problémy tu v EU a tak ostalo viac peňazí na riešenie tam u nich v Sýrii.

Áno, vždy sa dá urobiť viac. Čokoľvek urobíme, nech je to „riešme to tam u nich“ alebo „zozbierate pastelky pre deti v Maďarsku“, alebo „chráňme Shengenskú hranicu, aby sme ich mohli rýchlo odchytiť“, všetko je potrebné. Je to presne ako keď sa opýtate prečo áno Sýria a prečo nie Rwanda… Je to hlúpa otázka. Všetko treba spraviť. Najlepšie hneď a dobre. 

Byť dobrý je komplexné, byť nacista je jednoduché

To, že by ste najradšej riešili problém tam kde vznikol neznamená, že ste nacistický odľud. Možno len vidíte trochu ďalej ako po zajtrajší deň. Pretože to, že vidíte aj za roh nehovorí nič o tom, čo by ste urobili doma a teraz.

Ale keď ako lekár-prezident zabudnete, že streľba na uliciach je neprípustná… Ale keď ako propagátor „riešenia tam u nich“ zabudnete na toho, čo už je tu a je hladný a uzimený… Tak vtedy sa stávate práve tým nacistom.

Môžete si na niečo podstatné nespomenúť a nevadí to. Môžete niečo marginálne urobiť a ste v zlej spoločnosti až po uši. A môžete už len dúfať, že vám dobrí ľudia odpustia. (Oni vám isto odpustia, dobrí ľudia to tak robia. No dajú si už na vás sakramenský pozor. Len debilný demokrat… veď to odo mňa už poznáte.)

Nie, nie je to jednoduché byť dobrým človekom. Nie je to jednoduché byť „dobrou spoločnosťou“ pre ostatných, aby sa od vás ľudia nedištancovali.

Byť dobrým človekom je komplexná záležitosť. Nie, nie je to jednoduché byť ním, pretože naplniť jednoduché pravdy je vždy veľmi náročné.

Jednoduchou pravdou je totiž odpoveď na otázku,

• či vaše činy smerujú k menšej streľbe na uliciach,
• či vaše kroky smerujú k mieru na tejto planéte.
• Osobná sloboda,
• počet zabitých pri nakupovaní na námestí,
• demokratická istota, že po prehre bude nádej vyhrať,
• obyčajná pomocná ruka starenke pri prechádzaní cez ulicu,

…to všetko sú veľmi jednoducho identifikovateľné a merateľné skutky. Veľmi jednoducho. No vyžadujú veľkú silu osobnosti v nás.

A je úplne jedno, či sú to kroky zamerané na dnešný deň a jeho každodennosť vo vašom okolí, alebo či ide o riešenie pre budúcnosť o 10 rokov na opačnom konci planéty. Oboje má cenu urobiť. (Naozaj chcete rozhodovať, či má väčšiu cenu ľudský život v Hornej Rybnej alebo v Damasku?)

Naozaj chcete kritizovať niekoho za to, že chce aby bol mier aj tu aj tam aj hentam aj úplne všade, aby ľudia mohli rozvíjať svoje talenty?

Viete, sú ľudia, ktorí napriek tomu, že vyštudovali medicínu nepochopili, že pre ľudí je dôležitý mier, osobné slobody, nádej demokracie. Nepochopili to ani za 15 rokov prezidentovania. Naozaj chcete stáť na strane niekoho, kto takýchto nechápavých podporuje?

Ak tam chcete stáť, tak sa nečudujte, že sa od vás chcem dištancovať. Od putinových trolov či nacistov hľadiacich na druhú stranu ulice v nádeji, že sa utečenci tak nejako sami vyparia. Či od lekárov, ktorým sa 15 rokov v ich krajine po uliciach strieľa. Toto sú tí, od ktorých sa dobrí ľudia dištancujú.

Pretože práve títo by nám mohli jedného dňa pekne zavariť.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili dnešné zamyslenie: Dobrí ľudia sa dištancujú aj od tých, ktorým vadia výzvy k ľudskosti a dobrote srdca. Ľudia, ktorým vadí iného dobrota srdca nie sú „dobrou spoločnosťou“. Dobrí ľudia sa dištancujú aj od nacistov z 1939 aj od Asadov či Putinov 21. storočia. Ľudia,  ktorým vadí mier, osobné slobody a nádej demokracie, nie sú dobrou spoločnosťou. Nie, ich zlo nie je rovnaké, no súčasne nie je medzi zlom rozdielu.