A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000

Budú ďalšie autobusy do Nemecka? Maďarsko ich zas nechá pobiehať bez pomoci po krajine? Zas sa budú ad hoc dohadovať premiér Maďarska a kancelári Nemecka a Rakúska?

V priebehu niekoľkých hodín dnešného rána prišlo do Srbska z Macedónska 5000 prisťahovalcov. Očakáva sa, že za celý pondelok ich bude viac než v rekordný deň 23. augusta: počet ľudí, ktorí vtedy prekročili uvedené hranice, prevýšil číslo 7000. (M1) Zdroj: V priebehu niekoľkých hodín dnešného rána prišlo do Srbska z Macedónska 5000… – Denník N

Je oveľa chladnejšie. Prší… To si humanitárny aktivisti zmlsnú.

Viete priatelia, keď hovorím, že treba dodržiavať pravidlá, hovorím v záujme všetkých tých, čo sú už na ceste. Pravidlá, to znamená, že každý má automaticky dopredu jasné povinnosti a práva. Pravidlá, to znamená, príprava, plánovanie. Pravidlá, to znamená zamyslieť sa v pokoji v dobrých časoch, čo urobíme v strese zlých časov. Pravidlá, to znamená, že sa nezabudne ani na tých, čo málo kričia a čo submisívne sedia v kúte.

Tak, tak, hnusné pravidlá…

Hnusné pravidlá hovoria, že po prekročení hranice prvej bezpečnej krajiny musí utečenec požiadať o azyl. Začne azylová procedúra, ktorá z neho zmyje prečin nelegálneho prekročenia hraníc bez dokladov. Začne procedúra, ktorá nám umožní sa v pokoji zamyslieť, pretože poľahky splníme to najdôležitejšie: Zachrániť utečenca pred hladom a zimou. Pod novinárskou ochranou. Začne procedúra, ktorá všetkých zachytí a zachráni pred útrapami pochodu z Budapešti do Viedne.

Pokojne sa môžeme zamyslieť, ako im splniť prianie cesty do Nemecka. V pokoji im môžeme pripraviť cestovné balíčky potrebných pomôcok. V pokoji sa môžeme pripraviť na to, že tie balíčky od nich vyzbierame a presunieme z Nemecka do Srbska pre ďalších.

Tak, tak, hnusné pravidlo o tom, že utečenca treba čo najrýchlejšie dostať do zberného tábora a dostať do azylového systému.

A potom je to už vlastne jednoduché a ide to ako po masle. Teda, podľa pravidiel:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Písal som o tom a pásať budem. Kým sa to konečne nestane. Naozaj nič viac nepotrebujeme. Konať podľa pravidiel, v pokoji bez stresu analyzovať ako fungujú a reagovať na ich nedokonalosti ich zmenou.

Všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví.

Pod čiarou: Profesionálne sa zaoberám procesným manažmentom a pri pohľade na ten bordel v procesoch, postupoch a pravidlách od Bosporu po Špicberky sa mi manažérsky nožík otvára vo vrecku. Akcia Budapešť-Viedeň-Mníchov sa stane ukážkou cielenej ignorácie. Od maďarskej vlády až po dobrovoľníkov.

Share Button

Zamneď: Nad rozdielom medzi problémom a nepohodlím

Vo svojich článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomeroch čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svojej pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy, či pár utečencov spí na stanici a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.

Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si denno-denne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Málo problémov a stále menej nepohodlia.

Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Share Button

Lístok na vlak nie je doklad totožnosti

Lístok na vlak nie je osobný doklad umožňujúci korzovanie po EU. Utečenci nie sú občania EU. A a ni my nesmieme prekračovať vnútorné hranice bez dokladov.

Len a len po zaevidovaní ako azylant sa z človek automaticky zmyje to, že nelegálne prešiel cez hranice. Podľa nejakého toho dohovoru platí, že utečenec nesmie byť kriminalizovaný za to, že prešiel cez hranice inak nelegálnym spôsobom. A tak je to aj správne. Ako zistí policajt, že sa tento prípad týka konkrétneho človeka? Nuž len tak, že sa dotyčný prihlási dobrovoľne do azylového konania.

De jure sú tí ľudia, bezprízorne sa ponevierajúci po EU, kriminálne živly. Také sú proste pravidlá. Nehovorím či dobé ani zlé. Ale také sú. To si musia uvedomiť aj oni a aj my. Tak to je. A je z toho jednoduchá cesta. Musia vstúpiť do azylového systému.

Onehdá macedónsky parlament prijal špeciálny zákon, ktorým na krátke obdobie dekriminalizoval tie davy utečencov čo išli cez ich krajinu. Len a len preto, aby uľahčil policajtom prácu. Inak by boli sami macedónsky policajti kriminalizovaní, že nezasiahli.

Právny poriadok v EU je previazaný. Ak na jednom mieste do neho zasiahneme tak, že si povieme „a veď čože“, tak sa celý zrúti.

Ja som za každú srandu, ale pokiaľ si dobre pamätám, utekajú pred vojnou. V Maďarsku je mier. Ak sa z vojnových utečencov chcú pretransformovať na ekonomických migrantov, je dosť dôležité, aby si rozmysleli, čo chcú. Mohli by to dostať. A potom sa veľmi čudovať, že im bude žiadosť o azyl zamietnutá a skončia vo vyhosťovacom tábore. A to už je uzavreté zariadenie, kde sa čaká na deportáciu.

A to nikto nechceme!

Z Budapešti do Mníchova to rozhodne nie je chaotický útek pred smrťou a neznesiteľnými životnými podmienkami. Je to už prešpekulovaná kalkulácia. Nalejme si čistej pepsikoly, cesta za zelenšou trávou do Nemecka je prešpekulovaná kalkulácia. To už nie je riešenie problému zácharny pred smrťou, to už je len o nepohodlí života v chudobnejšom kúte EU.

Takže znovu

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako prvý bod musíme:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.

Tak to pod novinárskou kontrolou tam nie je zo srandy králikov. Je to tam práve preto, aby sa okamžite odhalilo, že sa nejakí európsky policajti pri prvotnej evidencii správajú ako nacisti.

Áno, je to delikátne. Sú to ľudia, vystrašení, v neznámom prostredí, bez prostriedkov, totálne odkázaní na nás Európanov. V Európe je normálne, že na štát v oblasti dodržiavania zákonov dohliadajú novinári a tretí sektor. A tak je to správne.

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako jednu zo súčastí druhého bodu musíme:

B. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať

Tak to naozaj myslím tak, že treba vyzvať tích, čo tu chcú žiť a pracovať, aby nám začali pomáhať s organizáciou utečencov. Je to prvý krok pri ich integrácii.

Keď príde niekto, kto chce osobne pomôcť práve takýmto utečencom a má IT firmu, tak rýchlo bude jasné, koho z nich môže osloviť. Zamestnať ho na brigádu a podobne.

Keď vo svojich článkoch hovorím, že

Utečenecké tábory treba vyňať z územia štátov kde sa nachádzajú a majú spadnúť pod vlajku EU a financované z EU.

Tak len a len preto, aby sme sa nehádali kto koľko prijme. Tak či tak to financuje Európska únia. Pokojne nech potom začne prebiehať migrácia medzi týmito tábormi. Je to spoločný európsky problém a ako spoločný európsky ho musíme aj riešiť. Naozaj nie je dôvod, aby boli podmienky v táboroch v rôznych koncoch Európy rôzne. Ak budú rovnaké, ľahšie pomôžeme Nemecku či Švédsku.

Zapojiť sa musíme, lebo keď nekoordinovane a jednostranne Nemecko zavrie hranice, tak sa poserieme. Tí čo chcú len prečkať, kým bude u nich doma mier, tí musia niekde bývať a niečo jesť. Je úplne jedno kde v Európe.

V utečeneckom tábore utečenec predsa nie je zavretý ako zločinec. Môže chodiť kam chce. (možností veľa nemá, možnosť tu je) A keď tie tábory budú malé a roztrúsené po celom území krajiny, ľahšie si nájdu cestu tí, čo im chcú pomôcť a tí z nich čo pomoc potrebujú.

A keď budú jediné celoeurópske zoznamy, tak nie je problém, aby si nejaké IT firma vyžiadala utečenca – programátora, ktorého zaevidovali niekde pri Medzilaborciach.

Navyše aj podľa seba viem, že afinita k presídleniu je u toho, kto raz vykročil z domu veľmi veľká. Takže korzovanie z tábora pri Medzilaborciach do tábora pri Hamburgu bude významné.  A budú mať prehľad, kde im pomôžu s ubytovaním a jedlom.

Viete priatelia, všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví. To čo sa deje na budapeštianskej vlakovej stanici to len a len potvrdzuje.

Mezi pochodujícími uprchlíky jsou mladí většinou muži, ale přidaly se také ženy s dětmi. Na jejich tvářích je vidět odhodlání, ale televize HírTV konstatovala, že asi vůbec netuší, jakou vzdálenost musí urazit. Většina rodin s dětmi zůstala na nádraží. Krátce před 15.30 se průvod zastavil. Policisté nechtějí běžence pustit na dálnici.

Bezpečnostní situaci v Budapešti v pátek komplikuje fakt, že se hraje kvalifikační fotbalové utkání Maďarsko-Rumunsko a v ulicích se objevují fanoušci obou družstev. Ve městě je navíc tradiční páteční dopravní špička.

Zdroj: Stovky migrantů vyrazily z budapešťského nádraží do Německa pěšky – Novinky.cz

č.b.t.d.

Share Button