Archívy značky: pravidlá

A veď načo dodržiavať pravidlá azylového procesu, ide len ďalších 5000

Budú ďalšie autobusy do Nemecka? Maďarsko ich zas nechá pobiehať bez pomoci po krajine? Zas sa budú ad hoc dohadovať premiér Maďarska a kancelári Nemecka a Rakúska?

V priebehu niekoľkých hodín dnešného rána prišlo do Srbska z Macedónska 5000 prisťahovalcov. Očakáva sa, že za celý pondelok ich bude viac než v rekordný deň 23. augusta: počet ľudí, ktorí vtedy prekročili uvedené hranice, prevýšil číslo 7000. (M1) Zdroj: V priebehu niekoľkých hodín dnešného rána prišlo do Srbska z Macedónska 5000… – Denník N

Je oveľa chladnejšie. Prší… To si humanitárny aktivisti zmlsnú.

Viete priatelia, keď hovorím, že treba dodržiavať pravidlá, hovorím v záujme všetkých tých, čo sú už na ceste. Pravidlá, to znamená, že každý má automaticky dopredu jasné povinnosti a práva. Pravidlá, to znamená, príprava, plánovanie. Pravidlá, to znamená zamyslieť sa v pokoji v dobrých časoch, čo urobíme v strese zlých časov. Pravidlá, to znamená, že sa nezabudne ani na tých, čo málo kričia a čo submisívne sedia v kúte.

Tak, tak, hnusné pravidlá…

Hnusné pravidlá hovoria, že po prekročení hranice prvej bezpečnej krajiny musí utečenec požiadať o azyl. Začne azylová procedúra, ktorá z neho zmyje prečin nelegálneho prekročenia hraníc bez dokladov. Začne procedúra, ktorá nám umožní sa v pokoji zamyslieť, pretože poľahky splníme to najdôležitejšie: Zachrániť utečenca pred hladom a zimou. Pod novinárskou ochranou. Začne procedúra, ktorá všetkých zachytí a zachráni pred útrapami pochodu z Budapešti do Viedne.

Pokojne sa môžeme zamyslieť, ako im splniť prianie cesty do Nemecka. V pokoji im môžeme pripraviť cestovné balíčky potrebných pomôcok. V pokoji sa môžeme pripraviť na to, že tie balíčky od nich vyzbierame a presunieme z Nemecka do Srbska pre ďalších.

Tak, tak, hnusné pravidlo o tom, že utečenca treba čo najrýchlejšie dostať do zberného tábora a dostať do azylového systému.

A potom je to už vlastne jednoduché a ide to ako po masle. Teda, podľa pravidiel:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Písal som o tom a pásať budem. Kým sa to konečne nestane. Naozaj nič viac nepotrebujeme. Konať podľa pravidiel, v pokoji bez stresu analyzovať ako fungujú a reagovať na ich nedokonalosti ich zmenou.

Všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví.

Pod čiarou: Profesionálne sa zaoberám procesným manažmentom a pri pohľade na ten bordel v procesoch, postupoch a pravidlách od Bosporu po Špicberky sa mi manažérsky nožík otvára vo vrecku. Akcia Budapešť-Viedeň-Mníchov sa stane ukážkou cielenej ignorácie. Od maďarskej vlády až po dobrovoľníkov.

Share Button

Ste takí predvídateľní

Ako ste si mohli všimnúť, kde-kade mám v profile sebacharakteristiku: lekárnik – optimista.  Aby nedošlo k omylu, tak to občas aj dovysvetľujem slovami: To znamená: Som síce optimista, ale aj lekárnik. Takže viem o živote a aj o vás svoje.

Ten úvod je nutný, aby ste lepšie chápali moju prizmu, ktorou som hľadel dnes na tento svet.

Začalo to dnes skutočne zvesela. V e-mailomovom klientovi mi pristálo upozornenie na komentár k článku z pred troch rokov. Tak som to skontroloval a ono hej. Drsr.sk je zas na sračky.  Veru poviem vám, nič tak nerozjasní vstup do pracovného dňa, ako vedomie, že zdanenie dnešnej mojej práce pôjde na dobrý úmysel „500 Internal server error“.

Popri káve som obrazil  svoje kontá na sociálnej sieti a na FB sa tiež rozjasnilo. Tam zas a znova a dookola obohraná  LP platňa o usvečnovaní obchodníka z… Z čoho vlastne?

Peter Šlosar: Mne pride prirodzene, ze na sukromnom pozemku majitel nepovoluje natacanie bez jeho suhlasu. Kaufland, ani ine obchody nie su verejnym priestranstvom.

 

Daniel Bradbury Dočekal: Ano Petře. A mě příjde přirozené, že je nutné zdokumentovat svinstvo, které na tom „soukromém“ pozemku dělají.

Peter Šlosar: Daniel, ja ti plne rozumiem. Lenze je tu rozpor – je mozne porusovat nedotknutelnost sukromneho majetku v mene vyssiehio principu?

(inak, ja vydiet tu hnilu zeleninu, tiez to cvaknem)

Zdroj:  A jak Michal….

Vždy ma poteší, keď sa ukáže, že moja pracovná obsesia vymáhania predvídateľnosti pri nastavených pravidlách je všudezdejší. Kaufland sa práve zbadal, že si voľakedy vymyslel zákaz fotografovania na svojom súkromnom pozemku. Pracovníci hypáča sa práve zosmiešňujú a sebausvedčujú, že sú pre nich ich vlastné interné predpisy trhacím kalendárom.

To mi pripomenulo, že by som mal spomenúť trošku staršiu udalosť v mojom FB konte. Udalosť, keď som sa zabával ako  na číro číru komunistickú pičovinu bola bývala bola jedna moja f-priateľka zareagovala v duchu rozhaleného muža pred tankom na Šafárikovom námestí v Bratislave roku 1968.

To snáď nemôžu myslieť vážne. Prečo by decko z nejakej dediny nemohlo chodiť do školy v meste, kam denne dochádzajú pracovať jeho rodičia a teda si ho tam ráno dovezú a popoludní (ledy má trebárs v tom meste nejakú hudobnú výchovu, prípadne jazykový kurz) odvezú domov? Nehovoriac o tom, že tá mestská škola môže byť kvalitnejšia? (Zdroj: FB.)

Ale môžu to myslieť vážne. Sú demokraticky zvolení. No proste nemohlo! Hotovo a punktum. Prečo by sme mali o tom diskutovať? Aká kvalitnejšia? Všetky budú rovnaké. A ak nebudú, tak budú. A punktum! Jedna strana, jeden vodca, jedna poisťovňa, jedna škola… Socializmus si slobodným rozhodovaním povracať nedáme! 

Tak, tak, málo čo rozjasní deň lepšie, ako potvrdenie, že tento svet je predvídateľný. Utvrdenie v tom, že to čo o živote a o vás viem je stále platné a potvrdzuje sa stále a stále a dookola a dookokola. Ale človek je múdry až keď už netreba. Vrátane mňa.

Pod čiarou: Neuveriteľné, už ma napadne, že zvolení má byť s mäkkým i priamo pri písaní, nie až pri korektúre. A to mi asi rozjasnilo deň zo všetkého najviac. Ešte trochu a už to rozjasňovanie ani nevydržím. A neskazí mi to ani vedomie, že som isto iste nejakú hrubku v texte prehliadol. Som aj sám pred sebou dosť predvídateľný (toto musí byť s tvrdým, inak by to bola schíza jak hovado, že?).

Share Button

Ľahké nie je nikdy spravodlivé

Mám takú zbierku posledných varovaní. Je to zoznam indikátorov, ktoré ma varujú.  Sú dostatočne univerzálne, aby spustili varovný signál v mojej mozgovni. Jedným z nich je napríklad:

Ak tlačia na tvoj čas, niekde je skrytý budúci problém

Také to: Rozhodni sa okamžite, lebo o 10 minút už bude po príležitosti. Vždy nasleduje zlé rozhodnutie súhlasiť. Proste to tak je. Ak niekto chce, aby som sa rozhodol pod časovým tlakom, keď nemám čas vo svojich rukách, vždy výsledok neprijateľný pre mňa. Skúsenosť.

Nuž a medzi tieto moje posledné varovania sa práve prebojovalo:

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Zbierka podporných udalostí sa mi tak rozrástla, že sa toto varovanie prebojovalo veľmi vysoko. Začalo právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Poslednou kvapkou je nedávna kauza, kedy z 30Kč  nedoplatku vznikla exekučná povinnosť viac ako 20 000 Kč.

Pre všetky je charakteristická jedna vec: Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv.  Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Mám taká návrh pre mojich budúcich poslancov. Zakážte postupne všetky uvedené zverstvá na ľudských právach.

Limity na exekúcie

Nastavte limit na začatie exekučného konania na 9 násobok hodnoty právneho príslušenstva (odmeny za vymáhanie, odmeny právnikom, exekútorom dohormady). Ten 9 násobok vychádza z iného môjho posledného varovania:

Nerieš kto to robí, ako sa k tomu dostal, ale aká je jeho marža.

Niekto to urobiť musí. Či už ide o dodávku počítačov alebo zvoz obetí nehôd záchrankami. Určite  je eticky podivné, ak sa v štátnych zákazkách točí stále rovnakých 5 firiem s jedným kmotrom. No fundamentálnym je, aby nás to nestálo absurdné provízie, ktoré niekto vymyslí „vlastnou hlavou“.  Takže stačí v prvej iterácii sledovať práve tú maržu, aby bolo jasné, či je všetko s kostolným poriadkom.

Tak je to aj v prípade vymáhania. Neriešme kto kedy a koľko, ale za koľko.

V prípade tých 20 000Kč pre všelijakých podržtaškov a podržpapierov je to absolútne nemravná marža. Ak by to bola 10% marža (to je práve tá istina v hodnote 9 násobku právneho príslušenstva) je to v úplnom poriadku.

Ide totiž práve o tú ľahkosť, ktorá spôsobuje tú nespravodlivosť. V súčasnosti sa prvotný majiteľ pohľadávky vôbec ale vôbec nesnaží urobiť čokoľvek, aby tých 30Kč dostal. Nemusí prijať žiadne preventívne opatrenia, proste nič ho nenúti k ničomu. Nikoho ani netrápia náklady toho vymáhania.

Stačí aby  preukázal, že vzniklo plnenie za ktoré nedostal čo i len 1kč a následne to odovzdá právnikom, ktorý sú oprávnení účtovať si oprávnené náklady. Súčasný systém im zaručuje 100% istotu, že sa k tomu dopracujú, nech sú tie „oprávnené náklady“ akokoľvek absurdné. (Chlapík, ktorému pokuta za naskočenie do pendolína bez miestenky narástla na cca 30 000 by vedel o absurdných hodnotách pokút rozprávať)

Ak by ten 9 násobok odmeny bol čo ja viem 10  000Kč, teda až pri istine od tejto hodnoty by vôbec mohol exekútor začať vymáhať a uplatniť si právne príslušenstvo, všetky plnenia do 10 000Kč by zrazu získali svojich skutočných pánov. Každý by sa snažil, aby dostal zaplatené, pretože by vedel, že čierny peter s vymáhaním je len a len na ňom. Že akékoľvek náklady na to vymáhanie pôjdu len a len z jeho zisku. Proste podnikateľské riziko.

Dnes? Aké podnikateľské riziko je čokoľvek predávať konečnému občanovi? Žiadne, veď exekúcia to istí. A občan krachuje skutočne komplikovanie. Vždy sa u neho niečo nájde.

Pod čiarou: Súčasný systém ožobračuje a nervuje priemerne slušných ľudí. Superslušňáci sa do takejto situácie predsa nikdy nedostanú (pche) a principiálny dojiči systému v tom vždy budú vedieť chodiť.

Share Button