Pamätám si, ako sme v Československu na začiatku 90. rokov 20. storočia zásadne dbali na to, že patríme do strednej nie východnej Európy. Pamätám si, ako sme v Československu túžili dostať sa do Európy. Pamätám si, aké to bolo frustrujúce, keď  mečiarizmus Slovensko poslal na perifériu Európy. Chceli sme byť súčasťou dobrej spoločnosti.

Kvóty na prerozdelenie sú strašná somarina. Je to urážajúce a zahanbujúce zároveň, ako boli urážajúce a zahanbujúce demarše voči Mečiarovej vláde. Hlavným dôvodom je, že Česko aj Slovensko by mali samé a automaticky ponúknuť primerané kapacity na pomoc ostatným krajinám EU pri spracovaní azylových žiadostí a pri prvotnej záchrane utečencov pred zimou a hladom.

Tento automatizmus vzniká tak, že sami občania Česka a Slovenska prejavia jasnú vôľu byť súčasťou dobrej spoločnosti. Utečenecký problém je problém EU. Je to od prvého do posledného písmena totálne agenda Európskej únie. Česko aj Slovensko sú súčasťou Európskej únie a utečenecký problém je našim problémom.

Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení kritizovať Nemecko za hlúpe PR voči utečencom. Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení kritizovať Maďarsko za porušovanie azylových procedúr a nacistický prístup k ľuďom na našej, euŕopskoúniovej, hranici so Srbskom.

Je to náš problém, nás ako Európanov, a sme oprávnení sa podieľať na revízii pravidiel pre uznanie azylov. Uznanie azylov! To znamená uznanie trvalého usídlenia medzi nami. Iné pravidlá potrebujeme, keď je žiadostí 5 a keď 900 tisíc za rok.

Nie, nie je povinnosťou našej Európske únie, aby sme tu integrovali a zapájali na naše vlastné náklady do našich životov státisíce či milióny ľudí z celej planéty. Tento druhý krok naozaj nemôže od nás nikto požadovať. Ani to nikto nepožaduje. Ak má niektorý kút EU pocit, že by sa mu hodili imigranti (už nie utečenci, ale imigranti) na doplnenie štruktúry trvalého obyvateľstva, tak to aj urobí.

Je povinnosťou Európskej únie, aby keď ktokoľvek zabúcha na naše dvere a požiada o pomoc, aby bol zachránený pred hladom a zimou. A je úplne jedno či je to Sýrčan alebo poblúdený Pakistánec alebo Rus, alebo Slovák.

Nie preto, že sme ako Slovensko súčasť Európske únie, že patríme do Európy, že nie sme nejakí východní, ale stredoeurópania. Ale preto, že sme súčasťou dobrej spoločnosti a preto, že sme dobre vychovaní. Sme povinní pomáhať ľuďom v núdzi preto, že sme ľudia.  Kvôli nášmu svedomiu. Pretože pomáhať v núdzi – to Európan robí. Je to naša vlastnosť. Kvóty sú urážka a zahanbenie nášho svedomia a našej ľudskosti.

Len živého človeka môžeme učiť demokracii a ekonomickým slobodám tam u nich doma. Len z živého človeka môžeme mať osoh v našich hospicoch či ako šoférov autobusov.

Nemýľme si tieto dve veci:

1. Útek pred zimou a hladom.
2. Trvalé presídlenie.

Smer počúva 37,7% slovenských voličov a ich rodín. Ani pol slova od nich nepočujete, ani od ich politikov ani od ich voličov, že chápu tento zásadný rozdiel. Ani pol slova od nich nepočujete (ani politikov ani voličov), že si uvedomujú príslušnosť k Európskej únii, ktorej hlavným dokumentom je Listina práv a slobôd.

Smer ovláda súčasný štátny aparát a slovenský štátny aparát neponúkol ostatným krajinám Európskej únie primerané kapacity na pomoc pri spracovaní azylových žiadostí a pri prvotnom zachránení utečencov pred zimou a hladom.

Smer je skutočne politická strana fakt „dobrej spoločnosti“. Tým ide len o to, aby boli zvolení. A voliči dúfajú, že za hlas sa im ujde odmeny. Lebo, veď aj oni by chceli.

Keď niekoho zachránime pred zimou a hladom, naozaj nemusí dostať povolenie, aby tu s nami žil, len preto, že sa niekde narodil a má smutný úsmev. Nie, naozaj nemusí. Azylová procedúra môže skončiť pokojne aj v 90% zamietnutím. V pokoji a bez stresu a bez tlaku hladu a zimy sa zamyslíme, či pre nás má zmysel, aby tu dotyčný s nami žil. Po zamietnutí ich naložíme na vlak a ten zastane až u nich doma. V pokoji bez stresov s balíčkom na cestu. Pokojne môžeme zachrániť aj 500-600 tisíc a udeliť len 1500 azylov.

Chápete to? Zachrániť musíte, no neznamená to, že vám ostanú na krku. Chápete to? Ak ste na to ešte neprišli zo svojho svedomia, povedal vám to niekto? To by vám v dobrej spoločnosti a dobre vychovaní povedali.

Áno, je tu skupina ľudí, ktorých nie je kam poslať späť. Pretože u nich, tam kde je to ich späť, je vojna a strieľa sa. Je na to špeciálny nástroj, volá sa to medzinárodná ochrana a slúži na to, aby mali nejakú istotu obe strany. My, že keď vojna u nich skončí, že odídu a oni, že kým vojna neskončí, tak tu budú mať strechu nad hlavou a tri-OSN-jedlá. Lebo sme ľudia. A je len a len na nich, aby nás medzičasom presvedčili, že sa nám oplatí, aby tu s nami žili aj naďalej.

Aj to by vám v dobej spoločnosti dobre vychovaných povedali.

Sloboda je pre mňa zásadná. Európska únia je skutočne jeden skvelý slobodný priestor. Len a len na nás je, ako využijeme naše možnosti ho ovplyvňovať podľa našich predstáv v súlade s Listinou práv a slobôd.

A rovnako aj solidarita je pre mňa dôležitá. Preto napriek tomu, že som katolík nevolím konzervatívcov, ale liberálov. Je tam u nich priestor na moju solidaritu, na Poliačikovu a Nikolsonovej pomoc hladným utečencom, keď sa na nich programovo vykašlala maďarská vláda. A je v nej priestor aj na Sulíkove riešenia pre zachovanie našej slobody a práva rozhodovať o tom, kto na Slovensku bude s nami žiť. A je tu hlavne priestor pre život. Je to proste dobrá spoločnosť.

Je to na vás či sa pridáte do dobrej spoločnosti. Európska únia je dobrou spoločnosťou. Od 90. rokov minulého storočia chcem do nej patriť.