Archívy značky: podnikanie

Nepríčetnosť volených ministrov pri riadení cyperského bankrotu

Bez akýchkoľvek diskusií: To čo sa nazýva na Cypre „daň z vkladov“ je nám dobre známa „menová reforma“, teda v opise skutočnosti – „krádež peňazí“ občanov aktuálne vládnucimi politikmi, ktorých si okradnutí voliči zvolili v slobodných a demokratických voľbách.

Leda že by nešlo o krádež, ale o obyčajné splatenie časti dlhu z toho, čo si občania Cypru napožičiavali a následne prežrali počas veľkej žranice, ktorú naplánovali dobrovoľne zvolení politici. Potom je ale vrcholom nepríčetnosti ministrov eurozóny dovoliť Cyperčanom o čomkoľvek hlasovať.

Už som to tu spomínal, len dementný demokrat volá po demokratických nástrojoch tam, kde demokracia nemá svoje miesto. Vzťah veriteľ – dlžník takým miestom je.

Chápem, že sa musí Klaus držať svojho „deficitu demokracie v EU“. Dokonca často s ním v tomto bode súhlasím.

Ale tentokrát trafil s tým plačom nad demokraciou trochu vedľa. Jednak rozhodli nami zvolení naši ministri financií. (Pozri viac v PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU) Už naozaj neviem, kto iní sú demokraticky volený zástupcovia ako naši ministri.

Takové či podobné řešení problému bylo nevyhnutelné a každá země měla mít takové nouzové řešení připraveno. Novinkou je, že o „zdanění“ nerozhodla země sama, ale daleký – v případě Kypru skutečně daleký – Brusel. To je ztráta suverenity v minulosti neznámá. Je to revoluční krok, který je pro další země EU a jejich občany varováním.

V evropské antidemokratické unifikaci byl udělán další velký krok.

Zdroj:  Institut Václava Klause ke kyperské krizi a jejímu bezprecedentnímu řešení | Václav Klaus.

Ale hlavne, je to sanácia dlhov nejakého veriteľa. Kde tam chcete čo robiť s demokraciou?!? Dlžíš? Plať! Alebo necháme dlžníkov hlasovať či majú splácať? V tomto prípade, občania Cypru majú hlasovať o tom, či zatiahnu svoj štátny dlh, ktorý vznikol podliezaním konkurencie ostatných EU štátov (daňový raj) a volením si šafáriacich politikov, prípadne volením organizátorov veľkej žranice?

Takže toľko k pomýlenému oháňaniu sa demokraciou.

Nič to nemení na fakte, že opatrenie nazvané daň z vkladov je krádež peňazí z účtov súkromných osôb.  Či právnických alebo fyzických, či domácich, z EU alebo Ruska je úplne irelevantné. Je to krádež v najlepších tradíciách komunistickej menovej reformy v ČSR roku 1953. Dokonca aj Rusi si spomenuli na tieto dobré tradície.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že sa návrhom konfiškujú peniaze, ktoré Cypru nepatria.

„Táto prax bola, žiaľ, známa v sovietskych pomeroch, keď sa peniaze vymieňali a nevrátili sa,“ citoval jeho slová denník The Financial Times.

Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

Môžete mať oprávnených predsudkov voči putinovnu Medvedevovi aké chcete, má proste pravdu.

Medzičasom sa stále viac a viac potvrdzuje fakt o absurdnosti hlasovania dlžníka. Cyperčania hlasujú či splatia a prichádzajú čím ďalej tým zaujímavejšie správy.

Kým šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová by zdanila vklady nad 100­-tisíc eur sadzbou 30 až 40 percent, ruský monopol Gazprom navrhol, že 5,8 miliardy za Cyprus zaplatí sám.

Rusi za to žiadali práva na prieskum ložísk plynu na cyperskom pobreží.

„Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali, a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je veľmi lákavé. Preto sa niet čo čudovať, že až 70 percent Cyperčanov záchranu odmieta,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

 

A čo to podstatné, teda naša slovenská košeľa?

„Protože tento postup nebyl ministry financí eurozóny pouze schválen, ale také navržen, představuje zneklidňující zprávu pro každého, kdo má bankovní vklady v eurozóně,“ uvedl na svých internetových stránkách ekonomický redaktor společnosti Sky News Ed Conway.

Zdroj:  O své peníze se nebojte, uklidňuje EU po „oholení“ vkladů na Kypru – iDNES.cz.

Dnes si už môžu tárať aj tisíc slov v stovkách presviedčacích článkoch.  Skutok sa stal a už sa neodstane.

Prelomili tabu nedotknuteľnosti súkromných peňazí. My čo sme sa presunuli z komunistického bloku k demokratickým krajinám vieme, že sa to čo na Cypre, môže stať. Keď sa strana a vláda rozhodne, že zajtra nebude menová reforma, tak 1.6.1953 bude. Ale počítali sme s tým, že „na západe“ je to nemysliteľné. To je ten princíp dôvery v bankový systém. Pre záujemcov, ktorí by chceli lepšie pochopiť tento princíp odporúčam jednu z kníh Terryho Pratchetta.

Vôbec sa nečudujem, že po dnešku v eurozóne patrí slamník do portfólia diverzifikácie kapitálu ako plnohodnotný a rovnocenný nástroj. To z tých 27 ministrov nie je ani jeden príčetný?

Klaus presne pomenúva podstatu rizika, ktoré dobrovoľne podstupujú hľadači daňových rajov:

Uložit peníze v bance, která není v pořádku, a v bance v zemi, která není finančně v pořádku, je však riziko, kterého si každý měl být vědom. Je to moudrost obecná, ale je to moudrost, které by si měl být ještě více vědom každý, kdo prožil finanční a hospodářskou krizi let 2008 – 2009 a kdo sleduje dnešní dluhovou krizi eurozóny.

Právo na rizikové podnikanie za vlastné je úplne legitímne a znakom normálnosti kapitalizmu. Bez rizika v podnikaní by sme tu dnes nemali ani iPhone ani Slevomaty ani vášho obľúbeného mäsiara na rohu. To čo predvádzajú nami volení ministri pri navrhovaní a schvaľovaní všelijakých foriem záchranných balíčkov je len podporovanie absurdnosti pocitu beztrestnosti a bezpečnosti pri rizikovom podnikateľskom zámere.

Firmám migrujúcim do daňových rajov nie je čo vyčítať. Sme to my, občania, ktorí si máme voliť takých zástupcov, ktorí budú bojovať proti nekalej konkurencii ostatných regiónov EU. Alebo takých, čo budú podporovať časné zisky. No v každom prípade buďme k sebe spravodlivý a nesme aj dôsledky svojich rozhodnutí.

Viete, keby zdanili účty štátnych zamestnancov za vyplatenie miezd, na ktoré Štát s.r.o. kvôli zorganizovaniu veľkej žranice  nemal. Keby štát nevyplatil faktúry za elektriku v štátnych budovách… Keby politici podnikajúci v Štát s.r.o.  nezaplatili výhercom karlovarských losovačiek štátnych tendrov…

Hm, ale to by sa akosi neoplatilo podnikať zo štátom, že? Aspoň by konečne nastal logický svet kapitalizmu a nie tento socialistický absurdistán šmrncnutý komunistickými a nacistickými nápadmi na Cypre, v Maďarsku či Gréckua alebo Slovensku.

Nedávno som začul nápad, že „Začínam si myslieť, že už by bolo načase, aby sa to konečne zrútilo a aby sa mohlo začať nanovo. Lebo táto agónia je nechutná a zbytočne dlhá.“  A viete priatelia, že už pomaly aj ja?

V dejepise sa raz dočítame, že SaS v jednej malej stredoeurópskej krajine sa snažila čo mohla, ale hlúposť a túžba po podnikaní vo firme Štát s.r.o. zvíťazili.

Mám kus poľa a asi tohto roku zasadím trochu viac zemiakov a kapusty ako obvykle; takže áno, tá agónia je dosť dlhá a nechutná a čoskoro splodí šikulu priemernosti.

Share Button

Akcionári kašlú na svoj majetok, zasiahne švajčiarsky ľud

Predstavte si, že ste majiteľom firmy. Rozhodnete sa najať si výkonného riaditeľa. Dáte mu nejaký základný minimálny plat. A súčasne dekrét, v ktorom ho menujete do funkcie toho výkonného riaditeľa s priznaným nejakým zodpovedajúcim platom. Výšku toho platu si vy, ako majiteľk firmy určíte z ohľadom na možnosti firmy a svoju lakomosť, on – výkonný riaditeľ s tým súhlasí.

S tou predstavou to išlo, že?

Tak a teraz si predstavte, že ste ten majiteľ a je vám úplne jedno, koľko bude mať výkonný riaditeľ vašej firmy plat. Necháte to len a len na ňom. A on si napíše na bianko zmluvu nejakú 8 miestnu cifru. A vy ste stále spokojný.

To už sa vám predstavuje ťažšie, že? Predsa len, je to tak trochu útok na vašu lakomosť.

Tak si teraz predstavte, že voľne pobiehajúci ľud rozhodne, že musíte dať svojmu výkonnému riaditeľovi presne definovaný plat. Žiadny iný, ale taký, ako ľud  a jeho zmysel pre jeho (toho ľudu) lakomosť rozhodol.

Nepredstaviteľné? Nuž jasne, že nepredstaviteľné! Pretože sa demokracia zamiešala niekde, kde demokratické nástroje nemajú čo robiť.

Minderův návrh akcionářům zajišťuje lepší postavení při rozhodování o firmě. Vedení by podle něj mělo vlastníky beze zbytku informovat o platech vedoucích pracovníků a pravidelné hlasování akcionářů o výši odměn bude pro firmu závazné. Pokud tedy akcionáři rozhodnou třeba o zrušení „zlatých padáků“, obřích bonusů pro odcházející manažery, musí je vedení poslechnout. V případě porušení pravidel budou podle návrhu hrozit dotyčným až tři roky vězení nebo pokuta až do výše půlročního platu.

Zdroj:  Švýcaři v referendu odmítli zlaté padáky a pohádkové platy pro manažery – iDNES.cz.

 

Moji skalní to už vedia. Poučil som vás v článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný, že demokratické nástroje patria len do prostredia demokracie. V podnikaní demokracia nemá miesto. Podnikanie je prísne autokratické prostredie, kde jediným s právom rozhodovať je majiteľ. A nikto mu nemá do toho čo tárať. Naozaj si myslíte, že ľud má demokraticky rozhodovať o spôsobe výkonu ekonomických práv v súkromnej firme?

Aha, oni tí akcionári, serú na výkon svojich akcionárskych práv. Im, tým akcionárom, je úplne jedno, že im neostáva na dividendy, pretože výkonný riaditelia si doja ich firmu cez prémie a zlaté padáky. A to (Marx-Engels-Lenin)-dá nebude aby si takto so súkromným majetkom kde-aký majiteľ šafáril, že?

Ten istý ľud dáva skrze svojich volených zástupcov týmto súkromným firmám veľké peniaze zo svojich daní, len aby zachovali pracovné miesta. A tak sa potom ten istý ľud cíti  oprávnený zasahovať do platov. Ten istý ľud, skrze svojich volených zástupcov, zachraňuje tieto firmy pred krachom, len aby sa im zachovali ich biedne platené úradnícke a robotnícke miesta.

A takto by som mohol v tých absurditách pokračovať. Kocúrkovo-hadr. Čím dlhšie žijem, tým mám radšej myslenie môjho psa. Psa nemám.

Share Button

Každá veľká firma bude súčtom malých, rozhodol Štát s.r.o.

Na každú reguláciu sa v slobodnej spoločnosti vždy promptne nájde riešenie. V tomto prípade je to založenie holdingu.

Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich však zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí aj parlament, o necelý polrok by mali pravidlá platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami bez ohľadu na to, či v zamestnávateľskom zväze sú, alebo nie. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa.

Veľká či malá firma, výhody zamestnancov budú rovnaké – Správy – Domáce – Pravda.sk

 

Ako to tam je? Aká je v tejto regulácii výnimka? Aha, 20 zamestnancov ako hranica. Takže firmu s 5-6 oddeleniami rozdelíme do „holdingu“ 5-6 firiem, každá po 19 zamestnancov..

Dokonca tu je aj výrok Protimonopolného úradu, že takto zorganizované zoskupenie nekoná v zhode.

Druhá možnosť ako udržať produktivitu práce je 5-6 zamestnancov vyhodiť a prácu pridať tým čo ostali a majú teraz vyjednané vyššie platy.

Kua-kua, to musíte byť riadny idiot, keď po zavedená niekoľkých takýchto opatrení poviete, že za rast nezamestnanosti môže kríza, nie vy.

Absurdná a nezmyselné? Áno, ukážem vám prečo to dospelo až sem. Z pohľadu štátu ako inštitúcie sa týmto nápadom totiž privatizuje povinnosť štátu vytvárať a udržiavať záchrannú sociálnu sieť.

Neviem ako vy, ale ja od štátu práve toto očakávam. Že sa spoločne poskladáme na to, aby keď niekto urobí životnú chybu, keď niekto nedostal od Boha toľko talentu ako vy alebo ja, aby sa stále mohol cítiť ako ľudská bytosť. Aby sa stále mohol cítiť ako rovný príslušník našej spoločnosti. Aby sa z neho nestal občan druhej kategórie.

Tento štát takto nefunguje! Preto jeho existencia v tejto podobe nedáva žiaden zmysel.

Aha, ja som vám to už bol býval bol hovoril, že „inštitúcia štát“ v slovenskom podaní  nedáva zmysel. Ak sa na na tento útvar pozriete ako na firmu Štát s.r.o., tak už to zmysel dáva. Ale je predsa nezmysel, aby bola „inštitúcia štát“ firmou Štát s.r.o.

Politici hospodáriaci vo firme Štát s.r.o. zdá sa usúdili, že organizovanie záchrannej siete a tvorba podmienok pre rast životnej úrovne je nad ich sily. Tak sa týchto úloh postupne zbavujú a prenášajú ich na bedrá firiem tvoriacich zisky zo svojho podnikania.

Prečo by mali ale potom títo podnikatelia prispievať firme Štát s.r.o. na niečo čo nerobí?!?

Svoje obligátne upozornenie pre tvorcov regulácii som už musel rozšíriť o slová „v slobodnej spoločnosti“.  Po tom, ako sa socialistickí vodcovia Vlády a Parlamentu minulý týždeň prihlásili k najlepším tradíciám mečiarizmu začína byť  v ohrození už bazálna sloboda.

Neviem ako vy, ja som v procese a to nemám 20 zamestnancov.

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Pokud dojde k daňové úlevě, mají z toho nejvíc ti nejbohatší. Pokud by ale museli platit příliš, může se stát, že se příští den u našeho stolu neobjeví. Ve Švýcarsku, v Karibiku a i jinde na světě je spousta pěkných restaurací.

Zdroj:  Konatelia začnú zvažovať, kde sú hranice ich solidarity | M+M+M+M (4M).

Pod čiarou: Pôvodne som ani nechcel niečo o tom písať. Je to také debilina, že by sa mohlo uplatniť Murphyho pravidlo o diskusii s hlupákom.

Share Button