Bez politickej sily pokračuje na Ukrajine anarchia.

Tak si stádo obyvateľov Ukrajiny vyskúšalo, ako sa stojí v rade a ako sa hádžu popísané papieriky do urny. A to je tak všetko, čo sa dňa 11.5.2014 udialo. Naďalej tam pokračuje anarchia. A pokračovať bude, kým sa na Juhovýchode Ukrajiny nenájde politická sila, ktorá by bola ochotná vziať na seba zodpovednosť.

Či sa nám to páči alebo nie, Ukrajina je ukážkou ako to dopadá, keď chýba politika. Štát 21. storočia je založený na politickom princípe. Potrebujeme politikov, potrebujeme celú tú nenávidenú politickú hierarchiu. Stranícke štruktúry sú jediným spôsobom ako vytvoriť zastupiteľskú demokraciu.

Všetci, ktorí volajú po obmedzení moci politikov, prosím ukážte, s kým má rokovať ukrajinská vláda z Kyjeva? Čím skôr sa sformuje nejaká politická reprezentácia na východe Ukrajiny, tým skôr tam bude normálne fungujúci štát.

Tieto slová som napísal skoro pred mesiacom, 17.4. v článku  Na východe Ukrajiny mi stále chýba politický systém. V komentároch na FB sa našlo pár anarchistických poblúdencov, ktorí zpochybňovali spásnu úlohu politických strán. Tak prosím, teraz sa ukážte. Argumentujete proti tomuto opisu udalostí pár hodín po zavrení tréningových hlasovacích miestností.

Právě zmatky kolem konkrétního cíle referenda provázely celý nedělní den. Řada lidí si totiž nebyla jistá, pro jaké uspořádání svého regionu se vyslovuje. Organizátoři ještě před několika dny hovořili o federalizaci země jakožto tématu hlasování. Později se klíčová otázka měla změnit dle krymského vzoru, tedy zda lidé souhlasí s připojením Doněcké či Luhanské oblasti k Rusku.

Výsledná varianta byla nakonec tou s nejméně konkrétním vyzněním: Podporujete nezávislost Doněcké lidové republiky? (V případě Luhanska šlo o „státní samostatnost“.) Podle pozorovatelů tak ani jednoznačné výsledky vlastně nedávají tušit, jak s nimi separatisté naloží. Příliš konkrétní nebyl ani předseda volební komise separatistů Roman Lijagin. „Tento výsledek znamená pouze to, že lidé z Doňecké oblasti požadují, aby byl jejich názor respektován. Požadujeme právo na vlastní sebeurčení a budeme o něj usilovat,“ komentoval výsledky referenda.

Zdroj:  Jasný verdikt nejasného referenda: Svět čeká na další kroky separatistů — Svět — ČT24 — Česká televize.

Čo sú to prosím vás za táraniny? Po skončení referenda ani nevieme o čom sa hlasovalo, aký to má legislatívny dopad a už vôbec netušíme, čo sme tým chceli dosiahnuť. Veď netreba aby to bola pravda. Stačí, to sformulovať. Ale ani to nikto na Juhovýchode nedokáže.

Sraľova na Ukrajine nie sú schopní zorganizovať desaťtisícové demonštrácie. Nie sú schopní zorganizovať generálny štrajk. Pretože to by museli jasne vysvetliť občanom, za čo majú ísť demonštrovať. Prečo nemajú dostať za jeden deň v práci mzdu. Sraľovia na Ukrajine nie sú schopní postaviť do prezidentských volieb konaných 25.5. kandidáta, ktorý by získal zmysluplnú podporu. Veď netreba aby vyhral voľby, stačí, aby vyhral na Juhovýchode Ukrajiny.

Namiesto zodpovednej politickej či revolučnej práce niekto anonymný neznámy zorganizuje pár desiatok či stoviek ľudí do nejakých komisií a postaví tam hlasovaciu urnu. A veď uvidíme ako budeme ešte interpretovať výsledky a čo z toho bude.

Nie, takto to naozaj v Európe nerobíme!

Poučenie z histórie

Keď si na začiatku 90. rokov hľadalo Slovensko nové miesto vo federácii Československa, našla sa jedna politická sila. Pridala sa ďalšia. Vyhrali so svojim programom voľby. Vyrobili testovací dokument „Deklaráciu nezávislosti Slovenska“. Zorganizovali zhromaždenia, vatry zvrchovanosti a čo ja viem ešte aké srandistické zhromaždenia s tisícovou účasťou po velom Slovensku. Dokázali presviedčať občanov, že tú samostatnosť dokážu spraviť a že sa nový štát neocitne v chaose. Dokázali udržiavať občanov na svojej nastolenej ceste. Ale naozaj len na svojej osobnej? Veď vyhrali voľby. Jasne to bola cesta, na ktorej zastupovali  väčšinu zúčastnených vo voľbách.

Rokovali s partnerom. Dlho rokovali s partnerom a praktických otázkach delenia. Od zlata po ceruzky na ministerstvách. Áno, mohlo ešte nasledovať referendum zorganizované pod tlakom politickej sily oficiálnou vládou v duchu Ústavy. Bola by to pekná čerešnička na tortičke krásy demokracie v priamom prenose.

Príprava a príprava a príprava. Počas celého toho obdobia príprav boli ochotní vziať na seba zodpovednosť nezdaru. Otvorene sa k svojmu programu hlásiť. A tým boli pod permanentnou kontrolou a to mi verte, že keby sa boli Mečiar so SNS ukázali ako neschopáci, ľudia by ich potopili.

Občiansky potenciál sa váľa po uliciach a nič

Keď leží voľne pohodená verejná mienka a voľne pohodená voličská podpora nejakej myšlienke, u nás sa nájdu aspoň 4 Smery, 3 KDHy a dvaja Procházkovia, ktorí po nej siahnu a začnú s týmto občianskym potenciálom pracovať. Vidíte ich na Ukrajine? Veď tam nemajú ani len nejakého Sládka, Žirinovského či Pinocheta. A to už je teda čo povedať!

Viete, môžete si myslieť o zmenách štátneho usporiadania čokoľvek, ale musíte tlačiť na to, aby, keď už sa teda dejú, mali nejaký systém, nejakú postupnosť krokov. Musíte tušiť, čo sa bude diať za prvým rohom. Inak je výsledkom kopa mŕtvych, desať kôp zranených  a tisíce utečencov. A vy medzi nimi.

Ukrajinci zdá sa potrebujú na vlastnej škode pochopiť zmysel demokratického politického systému. Je mi to ľúto, že sa ľudia učia na vlastných chybách a na vlastných mŕtvych odlíšiť anarchiu od demokracie/revolúcie/vojenského prevratu.  Ľahkovážnosť od zodpovednosti.

Márnosť šedivá, veď všetko sme si už v dejinách vyskúšali!

Áno, na Ukrajine prebieha boj o moc. Ale medzi kým? 

Kým sa táto sila neukáže, kým sa na tribúnu nepostaví politik, je to anarchia ako z učebnice politológie.

Šikovných 20-30 chlapov vytiahne samopaly so skrine, obsadia najbližšiu radnicu a vyhlásia, že oni sú tu páni. Anarchia. Najhoršie čo si môžu obyvatelia Ukrajiny zažiť.

Pamätáte si, ako stáli Havel, Dubček a ešte 10-20 ďalších na balkóne budovy Melantrich? To je to, čoho absencia je na Juhovýchodne Ukrajiny vražedná.

Je to boj o moc formou anarchie. Ani revolúcia, ani demokratický prevrat, ani zmena po volebnom výsledku, ani vojenský puč. Bez jasne vyhranenej vedúcej politickej sily je to len a len anarchia.

Prestaňme sa hrať na to, že tou politickou silou nie je… Diktátori sú odjakživa sraľovia.

Pod čiarou: Tento text nie je ani tak určený Ukrajincom, skôr nám, aby sme si zbytočne neublížili.

Share Button

Bieloruskí diktátorskí pokrokári a sprostý zadubený západný svet

Nadpis je zámerne provokačný. Moje ostatné články z nedávnych čias sú voči diktátorom zámerne provokačné. Ako rád by som sa v ich hodnotení mýlil. Preto preháňam, aby som ich vyprovokoval k reakcii. K dôkazu, že všetko je inak, že sa všetci mýlia, len Rusko a jemu podobné diktatúry sú budúcnosťou ľudstva. A my demokrati sme sprostí, že proti nim bránime.

Prečítal som si rozhovor s bieloruským ministrom zahraničia. Chváli sa, ako Lukašenkov režim skvele ustál svoju úlohu na rozhraní EU a Ruska.

Prezident je tvrdý, nekompromisný človek. Nekompromisný k tým, ktorí sa dopúšťajú chýb z vlastnej viny. K prejavom korupcie a porušenia práva aj práva občanov. Ale, chcel by som, aby ste sa na to pozreli inak. Čo sa za posledných dvadsať rokov, čo je náš prezident pri moci, stalo v mnohých postsovietskych štátoch? Konflikty, ozbrojené boje, neustále revolúcie.

My sme za dvadsať rokov nielen bez krviprelievania dokázali uchovať našu nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť, ale aj zvýšiť náš politický a ekonomický potenciál. A museli sme vydržať veľa. Boli určité momenty tlaku nielen zo Západu, ale aj z Východu. Pochybujem, že v takýchto podmienkach by akýkoľvek iný človek mohol dokázať to, čo dokázal prezident Alexander Lukašenko.

Zdroj:  SME.sk | Šéf bieloruskej diplomacie: Bez Lukašenka by sme boli tam, kde Ukrajina.

Dokonalosť sama. Možno by bolo načím ho navrhnúť na Nobelovu cenu mieru. Veď ako hovorí nejeden je držiteľ: „Dnes to už dajú každému.“

Chlapík , čo sa išiel pozrie priamo na zápasy píše, že…

je v Minsku a mění názor na Lukašenka. Ty sportoviště tady, to je pecka. Právě jsem v nádherném krytém velodromu, kde je tiskáč. Kolem areály mnoha fotbalových hřišť a ve městě je čisto. A kam se hrabe šaška aréna na tu minskou.

Zdroj:  Pavel Mykiska – je v Minsku a mění názor na Lukašenka. Ty….

Pekne im to ide. Možno sa skutočne ukáže, čo som napísal onehdá ako komentár k obhajobe super priemyselnej a rozvinutej ekonomike Ruska.

Obvykle tá obhajoba prebieha nejako nasledovne:

„Někteří lidé pořád Rusko podceňují. Je to 150 milionový národ, velká část má vysokoškolské vzdělání, mají stovky výzkumných center, obrovské know how, létají do kosmu, poslali automaty na Venuši, Mars, Lunu a na další tělesa naší soustavy, mají vynikající letadla, lodě a ponorkyL“

 

Na úvod mojej provokácie si dovolím vecnú poznámku z dejepisu. Pripomína mi to „výnos UV KSSSSSSČ“ na výrobu Škody Favorit. Možno by si mali Putin, Lukašenko a podobní vo svojej učebnici dejepisu 20. storočia prehodiť strany. Ja viem, 30. roky a začiatok 40. je momentálne pre Putina návodom, ale možno by si mal niečo naštudovať o RVHP v rokoch 80.

 

Nie, ja ich nechcem podceňovať. Isto majú dostatok intelektuálneho potenciálu a aj dostatok surovín. Akurát fakt neviem, prečo nemám doma 80% elektrospotrebičov Made in Russia. Už aj tí Číňania sú u nás doma viac zastúpený Keď už teda rozoberáme argumenty pregrganého západu ako sú akcionárske výnosy, tak sa ich prosím držme. A nemontujem dohromady argumentáciu technológiami s ktorými sa 99.9% Rusov v živote nestretne.

Alebo že by som si nevšimol, že každý Rus má pred barákom nejakú modernú stíhačku a niektorý aj dve. Veď ako by vozila manželka deti do škôlky?  Prečo sa s tým nechvália a prečo im tie stíhačky nezávidíme? 

Ale určite si svoj platobný systém a ďalšie západné technológie nedostupné kvôli sankciám dokážu po uvalení nášho embarga sami navrhnúť, vyvinúť a prevádzkovať. Možno budú lepšie a kúpime si aj my na ne licenciu.

Som síce tak trochu provokatér, ale nie som idealista.  Možno tak za 80-100 rokov. Vyčkáme, nie?

Viete priatelia, v tých úvahách o dokonalom Rusku, ktoré nás so západného sveta nepotrebuje, chýba jedna veličina – čas. Skúsenosť hovorí, že riadenie hospodárstva výnosmi UV KSČ funguje, ale nie v reálnom čase. Keď si nalistujete  učebnicu dejepisu strana 80. roky 20. storočia, tak sa to tam dočítate. 

Aj my sme mali svoje vlastné „Slušovické PC“ , aj my sme mali svoj bankomat a ZBK. Dokonca sme prešli od skladaného toaleťáku k rolovanému. Ale kedy? Mobily sme už nestihli ani vyvinúť. A mali sme na to aj vzdelaných ľudí a aj podporu surovinovej základne zo ZSSR.

Práve kvôli tomu času sa nožnice roztvárali. Ja to Rusom, Bielorusom a ďalším diktátorským štátnym útvarom  neberiem, že sú šikovní. Možno sa vďaka Rusom ukáže, že diktatúra a plánované hospodárstvo konečne prinesie svoje plody a porazí náš kapitalizmus a slobodnú spoločnosť.  To by bol skutočne dokonalý dôkaz sporom, že kapitalizmus, trh a slobodná spoločnosť nie sú pre ľudstvo perspektívou. Po fiasku so Severnou Kóreou by človek s úľavou zvrieskol: Konečne!

 

Len som tak trochu v tejto mojej provokácii na pochybách. Áno, akcionári západných firiem, ktoré stratia zisky kvôli uvaleniu sankcii budú nasraní. V kapitalizme sa nasranosť prejavuje zmenou investičných priorít. Pokojne môžu investovať v Rusku do novej firmy, keď budú mať pocit, že tam zhodnotia svoje peniaze lepšie  To je totiž vlastnosť voľného trhu, ktorý okrem iného má to rozhodnutie o sankciách chrániť do budúcna. Upravili sme hraničné zátarasy pre náš kapitál na Rusko-EU hraniciach? Tak sa môžu inšpirovať Depardiem.

Fakt nechápem, prečo prebieha masívne sťahovanie kapitálu a kapitalov z Ruskej ekonomiky.

Rozprával sa onehdá taký vtip:

Keď otvoria hranice na západ, treba vyliezť na strom, aby ťa nezahniavili die davy čo tam budú utekať. Keď otvoria hranice na východ, tiež treba vyliezť na strom. Aby si mohol vidieť tých debilov, čo sa tam poženú.

Nie, nie, nie je to ktovie ako politicky korektný vtip. Bol súčasťou oddelenia „vtipy o zlatú mrežu“. Ale je založený na niekoľko storočnom pozorovaní ostatného vývoja spoločností v Európe.

Tak koľkých vidíte dnes utekať do Ruska?

A to ani netreba apelovať na nejaká buržoázne huncúctva ako je sloboda, voľný trh a kapitalizmus. Netreba ani apelovať, že síce kvôli sankciám nebudeme mať v skrini plánovaných 87 nohavíc, ale len šestoro. Tak nejak sami cítime, že  stratená sloboda nestojí za 87. nohavice od uniformy v skrini a uspokojíme sa radšej so 6  kusmi a slobodou výberu medzi nimi. Máme sa tak dobre, že o trochu menej si ani nevšimneme.

A čo pospolitý ľud? 

Ešte raz sa vrátim k tomu citátu. Sledujte linku občanov prosím: „Někteří lidé pořád Rusko podceňují. Je to 150 milionový národ (veľa občanov), velká část má vysokoškolské vzdělání (veľa vzdelaných občanov), mají stovky výzkumných center (veľa super inteligentných občanov), obrovské know how (obrovsky veľa super inteligentných občanov), létají do kosmu (odvážny občania), poslali automaty na Venuši, Mars, Lunu a na další tělesa naší soustavy, mají vynikající letadla, lodě a ponorky“

Uff, toľko inteligencie na kilometer štvorcový, že až sa mi z toho hlava zatočila. A zvolia si za svojho šéfa diktátora na 20 rokov. (Možno to bude tou veľkou rozlohou Sibíri, na ktorej nikto nežije, takže sa tá inteligencia až príliš zriedila. Ale to je len taká provokačná poznámka matematika, že.)

Uff, to nebude isto náhoda, že v takejto krajine už dnes vedia, čo bude včera a včera čo bolo zajtra. (To nebude náhoda, veď aj tá poľka – Sklo-dowská. Sklo!)

Tak s dovolením sa treba k nim aj chovať, ako k dospelým občanom, ktorí veľmi dobre vedia, prečo si pestujú svojho Putina, Janukoviča, Lukašenka. Akurát, kým si nie sú istí dôkazmi svojej geniality, prosím, bolo by fajn, keby robili  si svoje experimenty so svoju diktatúru doma a nevyvážali ju k nám. Strieľali so svojich tankov doma a nemierili ich na nás (Pobaltie sme tiež my EU/NATO.). Dvojnásobne získajú svoj náskok, technologický aj spoločenský.

Alebo to už majú overené? Ty, jo, tak prečo sa chcú silou mocou s nami deliť o tak skvelý politický systém?

Jááááj, už som na to prišiel. To bude tým zadubenectvom západu, čo ma už opantalo, že mi to trvalo tak dlho. Oni nám nedovolia, aby sme k nim slobodne prišli, oni nám nedovolia, aby sme sa slobodne  ponevierali po ich území, oni nám nedovolia, aby sme sa slobodne pýtali pospolitého ľudu, lebo by sme to mohli odkukať. Nedovolia, aby sme od nich neodkukali tie výdobytky diktatúr a socializmu, vďaka ktorým nás dobehli predbehli a ufujazdili do svetlých zajtrajškov.

Takáto je skutočná pravda s tou železnou oponou, čo sme ju proti Západu aj my toť nedávno v 80. rokov 20. storočia  mali natiahnutú.

No nie sme my, tu v strednej a západnej Europe zadubení, keď si nechceme brať príklady z Bieloruska? No neboli sme zadubený, že sme si svoju vlastnú diktatúru v 1989 zavrhli?

Aby aj moje deti a inžinier pochopili: Všetci navzájom sa potrebujeme dohodnúť, aby sme spoločne na tejto planéte žili v mieri, slobode a vzájomnom rešpekte. Vo svojich hraniciach má každá štátotvorná skupina (nech už je to národ, náboženstvo či kamoši holdujúci pivu) právo robiť čo uzná za vhodné. Nikto ale nemá najmenšie právo silou vnucovať svoje pravdy druhému. Leda ak dobrým príkladom nalákať ostatných, aby sa k nim pridal. Áno, som štváč demokracie, slobodného rozhodnutia jednotlivca a boja príkladom. A irónia je jedným z mojich bojových nástrojov.

Nechcem, vás svojou iróniou zosmiešniť, len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na svoje omyli prídete sami. Tak vám ich ukazujem na vás samých a snažím sa vám na príkladoch toho dobrého ukázať, že demokracia a sloboda by vás mali zlákať a už by ste ju nemali chcieť obetovať. 

Pod čiarou: Ak máte problém s chápaním irónie, ani nekomentujte.

Share Button

Veď stačí 25. vyhrat voľby a stvoríte Ukrajinu na svoj obraz

Každú  udalosť môžete posudzovať z pohľadu ideálneho sveta. Vždy je možné konať lepšie, krajšie účelnejšie. Ale múdry sme až keď už netreba. Všetci dnešní kritici majdanovskej, novoročnej, fašistickej, demokratickej, postrevolučnej Ukrajiny sú presne takto múdri keď už netreba. Pritom stačí, aby 25. vyhrali voľby demokrati  a Ukrajina bude akú ju oni chcú.

Moja profesia ma naučila, že pacient musí byť schopný žiť, aby som mu mohol vylepšovať kvalitu života. Nesmiem si ho zabiť a ak je ohrozený na živote, tak neriešiť jeho komfort, ale práve a len to prežitie.

To je dôvod. prečo ma vytáčajú kolegovia demokrati, ktorí by najradšej recitovali na Ukrajine Voltaira. Samozrejme, že je chyba posledných 10 rokov, že si obyvatelia Ukrajiny nedokázali vytvoriť vzťah k svojmu vlastnému štátu. Samozrejme je chyba, že posledných niekoľko rokov vládol na Ukrajine človek,  ktorému na súkromných účtoch vo Švajčiarsku našli niekoľko miliónov eur a v garáži veterány za ďalšie státisíce. Samozrejme je chyba…

Ukrajina zomiera. Po uliciach miest pobehujú chlapi so samopalmi rovnako ako onehdá ten pomätenec po Devínskej. Presne tak isto.  Pamätáte si to, aké to bolo?

Ukrajina zomiera nie z demokratickej vôle jej občanov. Ukrajine zomiera lebo… Ale to je úplne jedno z akého dôvodu a z koho popudu. Ak to nie je na základe demokratickej vôle jej obyvateľov a ak chcete patriť do rodiny demokratov, tak sa musíte postarať o vitálne funkcie a zabrániť smrti.

Nuž, môžeme teraz zvolať Prípravný výbor na zvolanie Medzinárodnej konferencie o úlohe štandardných politických strán v budovaní vzťahu občanov k demokratickému štátu.

Alebo môžeme podporovať  v optimálnom čase zorganizovanie volieb. Podporovať  dočasnú  vládu – jediný oprávnený nástroj na  nastolenie poriadku a bezpečia na uliciach.

Netvrdím, že  diskusia o aktuálnom zložení ukrajjinskej vlády nie je na mieste. Nehovorím, že upozorňovanie na chyby politikov nie je na  mieste. Len vás chcem upozorniť, že každá udalosť má svoje miesto a súčasne aj svoj čas v chronológii dejín.  Aj to vaše upozorňovanie. Vážte slová aj činy, aby nám náhodou medzičasom pacient neumrel. Kým sa budete nad ním voltairovsky zamýšľať. Kým budete hýriť rozumami ako vystrihnutými z britskej demokracie, či 300 ročnej tradície Deklarácie nezávislosti USA.

Od počiatku hovorím, že jedinou našou dnešnou starosťou má byť opätovné nastolenie demokratických mechanizmov. Teda voľby a až na základe nich postulovaná reprezentácia občanov má oprávnenie čokoľvek na Ukrajine systémovo a z výhľadom na budúcnosť Ukrajiny riešiť. A práve až túto novú reprezentáciu môžeme začať kritizovať. za nejaké systémové a pre budúcnosť významné skutky.  A práve až tejto reprezentácii môžeme vyhadzovať na oči, akých chýb sa z nedávnej minulosti nemá dopustiť.

Nie, udalosti na Ukrajine za ostatných 50 rokov nie sú čierno-biele. Ale dnes je situácia taká, že Ukrajina umiera. Dnes je Ukrajina na pokraji čiernej. Aby sme sa mohli ešte niekedy rozprávať o rôznofarebnosti bytia na Ukrajine, nesmie Ukrajina umrieť z vôle nejakého diktátora. Preberte si to, či vaše zamýšľanie sa nad tým, či odvolanie Janukoviča bolo na 74% alebo na 35% alebo na 87% v súlade s duchom ukrajinskej Ústavy, nebude príčinou smrti Ukrajiny.

Dnes je potrebné pre Ukrajinu urobiť opatrenia, ktoré jej pomôžu zachovať vitálne funkce.  Jednou z nich je normálna prirodzená autorita vlády, armády, polície. To je totiž štát. Štát v tom úplne základnom zmysle.  Môžeme si o zložení vlády myslieť čokoľvek, môžeme sympatizovať s jednou či druhou či treťou politickou stranou v nej. Môžeme každú jednu je časť nenávidieť, po častiach aj dohromady. Ale nesmieme spochybňovať úlohu vlády ako štátotvornej inštitúcie.  Ako jedinej oprávnenej inštitúcie schopnej udržať štát pokope.

Už hneď po zvrhnutí zvoleného prezidenta, už hneď po porevolučnom preskupení politických síl v ukrajinskom parlamente títo politici prijali uznesenie o konaní predčasných volieb. A to je presne toľko čo od  nich sme oprávnený očakávať a čo boli podľa aj tých najprísnejších aj tých najbenevolentnejších demokratických štandardov povinní urobiť. Aj z pohľadu vysokých nárokov na demokraciu splnili čo splniť mali. Dokonca vyhlásili prezidentské voľby s rozumným časovým odstupom, čím vytvorili podmienky  a kampaň, na prípravu kandidátov, proste podmienky na demokraciu. (Ukrajina podľa platnej Ústavy je prezidentskou demokraciou, preto sú prezidentské voľby dôležitejšie ako parlamentné, na rozdiel napríklad od Slovenska či Česka, kde máme parlamentnú demokraciu.) A preto a len a len preto a práve preto si aktuálna ukrajinská reprezentácia zaslúži podporu demokratického sveta.

Ak chcete upozorňovať na fašistov na Ukrajine, upozorňujte na tých, ktorí kandidujú vo voľbách. Kritika fašizmu v aktuálnej vláde je smiešnym bitím do politickej mŕtvoly. Je to tak, momentom vyhlásenia demokratických volieb a pokiaľ je predvolebné obdobie aspoň priemerne demokratické a slobodné, sú nacisti či fašisti v dosluhujúcej vláde politickou mŕtvolou. Je plne v našich rukách demokratov, aby z volieb už nepovstali. Pretože vyhlásením volieb na 25. sa doterajšia politická reprezentácia stala dejinami, minulosťou.

Dnes, keď sa za pár dní budú konať voľby je úplnou idióciou bojovať za presadenie svojich záujmov samopalmi na uliciach. Je zbytočným mrhaním energie kopať do nacistických, komunistických či fašistických politických mŕtvol v aktuálnej vláde. Veď stačí vyhrať o pár dní voľby!  Veď  stačí, podporiť demokratické sily aby vyhrali voľby.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity