Archívy kategórie: Volebný program

Neregulované súkromné agentúry na správu štátneho rozpočtu musia skončiť

Tak sa nám tu rozšíril „taková nepěkná věc“, ako by povedal klasik Cimmrman. Podnikatelia vo firme Štát, s.r.o. si vyberú súkromnú firmu (najlepšie svoju), aby sa stala agentúrou na distribúciu peňazí zo štátneho rozpočtu. To všetko bez akéhokoľvek regulačného rámca špeciálnym zákonom a dosahu bežnej kontroly.

Do dekadentnej dokonalosti totálne zvráteného rozkrádania štátneho rozpočtu priviedla tento model stavba slovenských diaľnic.

Keď neprinesie volebný program nič iné len to, že sa skončí táto prax reťazenia požieračov a prehadzovačov štátnych peňazí, tak to bude v ekonomickej oblasti až-až.

Základným princípom sa musí stať oddelenie správneho fondu od samotných investičných peňazí. To je základná premisa.

Pokojne nech sú za stavbu diaľnic zodpovedné súkromné firmy. Pokojne nech je na nich, aby v intenciách cieľového zadania  zabezpečili postavenie diaľnice. No za túto sprostredkovateľskú činnosť si môžu čerpať peniaze len a len zo správneho fondu, ktorý bude definovaný ako konkrétne percento zo spravovaných peňazí. A táto podmienka bude povinne súčasťou zadávacej dokumentácie každej štátnej zákazky bez výnimky.

Keď bude správny fond definovaný ako nulový, je jasné, že sa môžu prihlásiť len firmy, ktoré budú priamo zákazku realizovať. Nebudú smieť fakturovať predmet tendru ďalšej firme. Prevzatie tovaru nebude podpísané inej firme ako víťazovi tendru. Z investičných peňazí môžu byť zaplatené len koncové výkony. Skutočný hmatateľný materiál a skutočne vykonané práce presne v súlade s povoleným  zoznamom činností.

Ak bude zamýšľaný správny fond nenulový, počíta sa od začiatku s tým, že víťazná forma môže práce objednávať. Či už u seba alebo u konkurenčných firiem.

Nebudem hádam ani pripomínať, že hospodárenie takejto agentúry musí byť riešené prostredníctvom transparentných účtov. A podmienkou splatnosti je uverejnenie faktúry.

Keď niekto chce robiť štátne zákazky, musí zabudnúť na obchodné tajomstvo. Nikoho nezaujíma know-how podstaty realizácie. Ale každého daňového poplatníka môže zaujímať, čo to stálo. A žiadne schovávanie za „predmet fakturácie: konzultačné služby“. Máme predsa colný sadzobník, v ktorom je všetko kategorizované, od klincov po jadrový reaktor. A kopu iných číselníkov.

Že chýba číselník výkonov? Do v zdravotníctve už roky a preto to tak tam aj vyzerá.

Áno, raz sa môže stať, že bude práca predražená. Raz. Druhýkrát sa vždy nájde niekto, kto je schopný reálne poskytnúť plnenie za menej peňazí alebo vo vyššej kvalite. Lebo ceny pre štát sú voľne k dispozícii.

Som trochu skeptický, keďže tento systém sa nepodarilo nastaviť za posledných 20 rokov ani v odvetví, kde je systém platobnej agentúry (poisťovní) štandardom, teda v odvetví zdravotníctva. Ani zdravotné poisťovne nemajú prísny zákaz siahať na poistný fond a saturovať svoju prevádzku a zisky len a len z jasne definovaného správneho fondu.

Ale skúsiť to treba.

Pokojne nech vyhrá tender aj schránková firma bez akýchkoľvek vlastných materiálnych a personálnych kapacít. Pokojne aj s neznámymi a nedohľadateľnými vlastníkmi. Tender definuje sumu, ktorú bude spravovať a na ktorú nemá možnosť siahnuť. A správny fond, ktorý bude jej ako odmena za finančný manažment projektu.

Už dnes tu máme hafo-kopu konzultačných firiem, ktoré nerobia nič iné, len majú známosti a prehadzujú peniaze vidlami z kopy na kopu. Využime ich schopnosti manažovať projekty. Ale nech som aj liberál, keď chcú manažovať štátne investičné prostriedky, musia sa zmieriť s tým, že štát bude regulovať výšku ich správneho fondu. Štát je investor, tak je predsa normálne, že hľadí na to, aby sa peniaze minuli na skutočný projekt a nie na provízie. Štát sa starie len do štátnych obstarávaní.

Tu nejde o žiadnu štátnu reguláciu súkromného podnikania. Súkromný investori, nech si podnikajú ako len chcú.

Viete priatelia, naozaj je mi jedno, kto realizuje štátne zákazky. Pokojne nech je to otcov koňov brat víťaza volieb. Viete čo je dôležité? Marža! Ak sa preinvestuje štátny rozpočet, je všetko v najlepšom poriadku. Ak sa prežerie na províziách, máme tu kopu nenávisti a stále viac a viac sa otvárajúce nožnice medzi chudobou a bohatstvom. Peniaze sa minuli a diaľnice stále nestoja.

Samozrejme, čím bude menej navyberaných štátnych peňazí, tým bude menej priestoru na rozkrádanie.  Ale to je iný príbeh. Keď už sme sa zhodli na tom, že niektoré činnosti či investície dokážeme efektívne realizovať jedine na veľkej, teda štátnej úrovni, tak nech sa to deje normálne.

Share Button

Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háškovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického „zaslúženého odpočinku“ a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na „zaslúžilom odpočinku“.

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Technicky: Zamestnávateľ vyplatí mzdu podľa svojich možností, urobí zúčtovanie pre Sociálnu poisťovňu a tá nasledujúci mesiac každému oprávnenému pošle peniaze. Pošle nie percento z vyplatenej mzdy, ale percento (podľa veku stále rastúce) z fiktívneho dôchodku v národnom hospodárstve.

Keďže sú tie príspevky všeobecne známe, nemá zamestnávateľ výčitky, že postupne znižuje vyplácanú mzdu. Je si istý, že celkovú sumu na život zamestnancovi neznižuje. Ak zamestnávateľ vyplatí prémie, zamestnanec sa nehnevá, svoje od štátu dostane.

Dokonca je tu možnosť zo strany štátu podporiť motiváciu zamestnávať starších. Stačí nastaviť správne strmosť rastu percenta renty s pribúdajúcim vekom. Potom  produktivita neklesá tak strmo, ako mu klesajú výdavky. Ani zamestnanec nemá problém s tým, že sa mu znižuje mzda. Celkové peniaze, ktoré dostane sú stále rovnaké.

Ruka v ruke s tým musí ísť nastavenie ostatných parametrov ceny práce tak, aby v celkovom súčte bolo úplne jedno, či danú cenu práce dostane jeden alebo traja zamestnanci.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

Medzi nami, vraj Čínsky štát podporuje niektoré firmy dotáciami, aby boli konkurencieschopnejšie voči Západu. Medzi nami, dnes tu máme štátne podpory kde-akým firmám za to, že zachovajú pracovné miesta.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to čo tu navrhujem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to čo navrhujem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

Ľavicový prostredníček
Ľavicový prostredníček

A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Share Button