Demokracia je diskusia.
Diskusia, to je, keď každý si postupne povie svoj názor, potom skitizuje názor oponenta. Potom sa koliečko zopakuje.
V jeden moment je na stole niekoľko návrhov, ku každému 4 až 6 možno 10 pripomienok, ktoré ho vylepšujú. Aj tie kritické sú super, lebo pomáhajú zamyslieť sa či odhaliť skryté vady a tajné kulehy.
Nastane hlasovanie a všetci od jedného môžu povedať, že stvorili najlepšie a svoje riešenie. Aj ten, čo nepriniesol ani jednu pozitívnu myšlienku, len všetko ostatné skritizoval, má právo tvorcu.
Bez diskusie, bez oponentúry, bez slobody a práva kritizovať a hádať sa za svoju pravdu nie je demokracia. Bez práva na presadenie myšlienky, nie je sloboda.
Až do posledného vlasového folikulu rozčúlili demokrata vo mne propagandistické videá Smeru a PS/SPOLU , ktoré ukazujú absolútnu neschopnosť zapojiť sa do demokratickej diskusie. Ich riešenie pre spoločnosť je pozametať, vyhodiť, pozatvárať?, postrieľať?
Fujtajbl! Ako od fašistického diktátora aj jedno aj druhé. Nesmieme mať názor, nesmieme sa pýtať. Takto vysoko a nijako inak musí skákať váš pes. A keby ženy nechceli tak tú paritu v parlamente dosiahneme aj násilím na nich. Kedy nám budú holiť hlavy?
Potrebujeme moderátora nie vyhadzovačov
Ako to má správne vyzerať? Tak, že si tej hádke dáme systém, každému zabezpečíme, že ho ostatní budú počúvať a bez ohľadu na to, s čím sme sami vstupovali do ringu, nakoniec vyberieme to najlepšie riešenie.
Nie, tie videá nemajú končiť vymlátenou krčmou ako po kotlebách. Tie videá majú končiť podpisom spoločného vyhlásenia.
TGM v roku 1918 povedal silnú prorockú vetu: „Tak, demokraciu by sme už mali, teraz ešte tých demokratov.“ Povzdychol si to, keď sa mu podarilo získať podporu pre existenciu Československa od tak rozdielnych štátov, keď sa mu podarilo k jednému stolu dostať aj socialistov aj maloroľníkov. Keď sa mu podarilo pre myšlienku spoločného štátu nadchnúť aj vtedajší výkvet slovenskej politiky. Len vďaka schopnosti Masaryka počúvať ostatných, hladaď v diskusii najlepšie riešenia, len vďaka tomu.
Masaryk bol filozof, nebol to žiadny vojvodca ani právnik! Jedinú zbraň, ktorú mal k dispozícii, bolo jeho nadšenie pre demokratickú diskusiu a hľadanie pravdy a najlepších riešení.
SaS 3 roky dokazuje, že je pripravená prevziať zodpovednosť
Som šťastným demokratom, že som v SaS zdravotníckom tíme bol súčasťou presne takéhoto masarykovského štýlu práce. Mali sme niekoľkokrát pozvaných 20-25 špičiek slovenského zdravotníctva vrátane našich myšlienkových oponentov.
Nie raz tam sedeli dokonca aj tvorcovia konkurenčných programov či „smerácky ľudia“. Pretože sme chceli počuť, čo na nás vybalia. Chceli sme moderovať diskusiu. Nevznikla z toho ani jedna fotka, lebo sme vytvorili pracovné prostredie, kde sa nikto nemusel báť zastávať svoje najlepšie riešenie. Pre štátnych úradníkov v dnešných dňoch nepredstaviteľné, áno, aj takéto morálne škody napáchal režim Róberta Fica.
Preto je zdravotnícky program SaS zďaleka najlepším riešením pre Slovensko. Aj pre spôsob akým vznikal, ako sa počas 3 rokov vyvíjali jednotlivé čiastkové riešenia.
Našej tímlíderke Janka Cigániková sa darí pravidelne na Slovensku dnešných dní neuveriteľná unikátna vec – zapojiť každý relevantný hlas v zdravotníctve do spoločnej práce pre Slovensko.
Nie, SaS nie sú žiadny „vyhadzovači“, nie sme žiadne poriadkové sily. Ľudia v SaS sú záruka fungovania demokracie. SaS znamená, že každý jeden hlas, akokoľvek hašterivý by sa niekomu zdal, dostane svoje moderované miesto.
Len v spolupráci na spoločnom diele vznikne dobré riešenie. Preto je zdravotnícky program SaS najlepšie riešenie. Vyhadzovači s pelendrekom ešte nikde a nikdy nič dobrého nepostavili.
PS: V zdravotníctve by sa nám jedna demoličná partia ale hodila – treba už konečne zbúrať skelet na Rázsochách. Tam je vaše miesto, akurát vám namiesto modrých a tmavozelených tričiek asi dáme svetlozelené. Veru hej, na tej svetlozelenej trvám! A jednej pôjde o šumienku.
