Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Zamneď: Smerácka propaganda plná alegórii v záujme zachovania ich príjmov

Alegória, prirovnanie, navodenie podobnosti – to sú nástroje, keď potrebujete neznalému priblížiť problematiku. Na jemu známych príkladoch ukážete ako fungujú pre neho doteraz neznáme veci a deje.

Iste poznáte ako funguje akcia Baštrnák. Je to čosi-kdesi o DPH. A viete, že to bolo zlé.

Počuli ste o tej  Kiskovej šlamastike? Išlo o čosi s DPH. Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď vy viete, že DPH-Baštrnák-Zlé.

Mnohí poznajú dedinku Velký Slavakov v súvislosti s akýmisi pozemkami a akýmsi podvodom niekedy pred 10-15 rokmi. A vieme, že to bol posledný záchvev mečiarizmu. Teda asi, veď vtedy ešte bol vo vláde.

Počuli ste o tej Kiskovej šlamastike vo Veľkom Slavkove? Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď ide o Veľký Slavkov a pozemky. Vy viete, že Veľký Slavkov-pozemky – zlé.

Pri Sobotných dialógoch som sa úprimne rozrehotal (žiadna ľudská DNA v blízkosti, takže sa nik nenaľakal), keď premiér chválil svoje štátne rozpočty so schodkami 1-2% porovnaním so schodkami rozpočtov Radičovej  vlády,  pomocou otázky (parafrázujem): „A čo robila pravicová vláda, aké mala pravica šialené schodky?“

Premiér dlhodobo pracuje na „delostreleckej príprave“ a vypracoval si pojem „Radičovej vláda“ ako synonymum pre niečo zúfalé.

Nástroj k propagandistickému nástroju:  Počuli ste o tom skvelom rozpočte vlády Smeru? O schodku 1,8% a pláne do roku 2020 mať vyrovnaný?  To musí byť niečo skvelé, veď vy viete, že Radičovej vláda mala schodky 7-8%.

Hokejisti Slávie sú najlepší na svete

Konštantín Čikovský použil na svojom facebooku veľmi inšpiratívne prirovnanie. Skúsim ho parafrázovať:

Keď poviete mojej manželke, že je hokejová Slávia skvelé mužstvo, iste s tým bude súhlasiť. Pretože ona sa v tom absolútne nevyzná a mňa miluje a spolieha sa na mňa. A keď so synom sledujeme akýkoľvek zápas v kolektívnych športoch, v pravidelných intervaloch sa z mojich úst ozýva „Slávia, Slávia“.

Manželka ma miluje a spolieha sa na mňa. Vie, že mám prehľad v hokejových mužstvách. A tak by som predsa nepovzbudoval akýchsi mantákov. Manžlel-Slávia-skvelé.

Hokejisti Slávie Praha sa aktuálne potulujú kdesi v druhej lige.

Kiska kúpil pozemky vo Veľkom Slavkove v súlade s pravidlami katastrálneho úradu za ďaleko vyššiu cenu, ako bol úradný odhad.

Schodky štátneho rozpočtu Ficovej vlády pravidelne prekračujú to, čo uvádzal plán.  Dnes sa nachádzame v čase konjunktúry, Radičová vláda riešila rozpočty v období hospodárskej depresie.

DPH je daň, ktorú firmy nikdy neplatia. DPH je daň, ktorú platia len a a len občania pri nákupe. Firmy sú len vyberačom a odvádzačom DPH od občanov.  Ak firma platí DPH, tak len a len preto, že sa jej neoplatilo vytvoriť podmienky, aby podľa zákona DPH platiť nemusela.  Chyba v platení DPH nemá nič spoločné s vratkami DPH od štátu za nákupy od firiem.

Tak ako moja manželka sa spolieha na môj úsudok v oblasti hokejových mužstiev, tak sa aj občan státu spolieha na to, že predsa premiér nebude rozprávať hovadiny.

Nie, nemôžme sa orientovať vo všetkom. Každý máme svoje záujmy, svoje pracovné povinnosti a tým sa chceme alebo musíme venovať predovšetkým.

Nebaví ma literárna veda. Spolieham sa na svoju manželku. Ona je mojou osobnou knihovníčkou a to, čo mi ona podsrčí, tomu verím, že sa bude mne páčiť.

Občania proste musia mať dôveru v premiéra, v prezidenta, v parlament. Inak sa v tejto republike z toho poserieme.

Je len a len v moci občanov, aby si sami pre seba zvolili takých ľudí na spravovanie svojho vlastného štátu, ktorí držia slovo, ktorí neskrývajú realitu. Takých, ktorý nikdy nepovedia slová: „Máte to, milí občania, zadarmo.“

A hlavne ľudí, ktorí neopíjajú občanov absurdnými  analógiami založenými na princípoch propagandy najlepších tradícii hitlerovskej NSDAP len a len v záujme byť zvolení.

Priatelia, dnes čelíme vážnym problémom s charakterom!

Je potrebné predviesť charakterných ľudí.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes na Slovensku. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení.

To nám predsa nemôže stačiť ani v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné a občas sa implementácia nepodarí. Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom s charakterom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči charakteru slovenskej spoločnosti nám prikazuje hľadať charakterných a voliť charakterných.  Už roky hľadám charakterných spoluobčanov.

Skúste sa zamyslieť, takto v nedeľu poobede s krvou plnou chylomikrónov, nad alegóriami, ktoré vám ponúkajú vládnuci politici strán Smer a SNS.  Most – ten je tak akurát hlboko znepokojený.

 

Share Button

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button

Ak štátne nemocnice, tak riadené ako sieť nezávislou štátnou organizáciou

Vláda prijala návrh ministra Druckera na formu a rozsah oddĺženia nemocníc. Nezamýšľaným dôsledkom toho materiálu je, že jasne a rukolapne ukazuje, kde sú úskalia podnikania štátu. Materiál sociálnej demokracie, ľavicovej strany ukazuje oprávnenosť pravicovej myšlienky, že štát je naozaj najhorším vlastníkom.

Hneď na úvod materiálu nám minister Drucker naleje čistej pepsicoly.  Jedná sa defacto o  oddĺženie štátnych nemocníc.

Evidovaný objem záväzkov po lehote splatnosti je k 31.12.2016 u sledovaných nemocníc[1] na úrovni 647 mil. EUR. Štruktúra dlhu podľa ich pôsobnosti je nasledovná:

  • Príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR              547 mil. EUR
  • Zariadenia v pôsobnosti MO SR a MV SR              25 mil. EUR
  • Zariadenia delimitované na obce a VÚC                     75 mil. EUR

Z celkového počtu 114 nemocníc vykazuje záväzky po lehote splatnosti 43 nemocníc, 23 nemocníc nevykazuje záväzky po lehote splatnosti a pri 48 nemocniciach nie sú dostupné údaje. Ide o súkromné nemocnice, pričom v tomto prípade sa odhaduje výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 10-20 mil. EUR.

Ak to prerátam “na kus”, tak štátne a „štátne“: 43 nemocníc dlhujú 647 miliónov € = 15 miliónov€/nemocnica.  Súkromné: 48 nemocníc dlhujú 20 miliónov = 420 tisíc eur/nemocnica. Ten pomer hovorí za všetko. 

V celom materiály, v celej mediálnej prezentácii oddĺženia sa pracuje len a len s číslom 647 miliónov eur. So sumou dlhu práve a len priamo štátnych alebo „štátnych“.  Tie úvodzovky, to je pre obce a VUC – z pohľadu výkonu majetkových práv rovnako patriace všetkým a nikomu.

Základnou otázkou je otázka na schopnosti manažmentu. Ak manažment nemocnice intenzívne varuje svojho nadriadeného (majiteľa) teda ministra, že sa rútia do straty, je manažment z obliga. A úlohou ministra ako najvrchnejšieho manažéra je pomôcť svojim podriadeným inštitúciám.

Čo robilo ministerstvo pri správe majetku posledných 10 rokov?!? Áno, 10 rokov vlády Smeru!!!

Samo ministerstvo o svojich fakultných hovorí ako o “nemocniciach s mimoriadnou strategickou významnosťou”. A pokojne ich nechajú vyrábať dlhy a manažérsky nezasiahnu? Takto si predstavuje Smer riadenie krajiny.

Tak sa pozrime, čo sa stane keď manažérsky zasiahnu. Áno, opatrenie krízového manažéra Druckera sú presne tým dlho očakávaným manažérskym zásahom vlastníka, teda nás všetkých a nikoho.  Pozrime sa na motivácie, obyčajné ľudské motivácie, ktoré dáva najvyšší manažér svojim podriadeným:

 

„V prípade neplnenia ozdravného plánu zo strany nemocnice si môže MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku vo výške sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

„V prípade, ak sa nemocnica zaviazala že jej ukazovateľ EBITDA nedosiahne v priebehu nasledujúcich 2 rokoch zápornú hodnotu alebo že jej v rovnakom období nevzniknú záväzky po lehote splatnosti a túto podmienku nesplní, môže si MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku až do výšky sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

V ľudskej reči to znamená, že štátneho manažéra nemocnice vyhodíme, nemocnica naďalej tvorí stratu, veď sme vyhodili manažéra kvôli tomu. Peniaze boli za záväzky nemocnice vyplatené.

Peniaze prejdu štátnou nemocnicou a keďže štátna nemocnica stále vyrába dlh, tak jej ho štát ešte zvýši tým, že bude požadovať štátne peniaze za oddĺženie od štátnej nemocnice späť.  To chcem vidieť túto andersenovu rozprávku v praxi.

Andersenova rozprávka v podobe sankcii pokračuje:

Sankcie:

  • zmrazenie navyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima,

  • nemožnosť čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie,

  • iniciácia zmeny štatutárneho orgánu,

  • pokuta za porušenie zmluvných povinností.

Nezabúdajme, že nie sme vo vzťahu štát-sukromník, ale vo vsťahu štát-štát!  Takže štátna nemocnica zaplatí štátu pokutu. A z čoho? Veď pokutu dostala za to, že je furtom v strate. Požičia si od majiteľa, teda od štátu? 😉

Vankúš platového automatu garantovanej valorizácie a výšky platov je dostatočne veľký, aby málo schopných nemotivoval. Primárom potom už je úplne jedno, aké sú hospodárske výsledky, ako sa indikujú lieky, ako sa narába s materiálom.

Až 85% nákladov tých nemocníc sú už dnes, v stave vyrábania straty, mzdové náklady. Kde chcú vziať peniaze na pozitívnu motiváciu nad dnešný rámec?

Rovnako politickým rozhodnutím je ponechanie nadpočetných (nie podľa mňa, ale podľa dát OECD) postelí a celých oddelení, aj keď to nedáva žiaden ekonomický a ani medicínsky zmysel (počet vykonaných pôrodov pod istú hranicu za rok je životu nebezpečný).  No keď chce minister reorganozovať, rozdrnčia sa telefóny orodovníkov po politickej linke.  Znalí by vedeli rozprávať o pomníčkoch, čo si kde-kto postavil za štátne.

Dlhy štátnej nemocnice nie sú osobný problém osobných financií politicky nominovaného riaditeľa. Iniciácia zmeny štatutárneho orgánu v prostredí politických nominácii riaditeľov je andersenova rozprávka.

Áno, nezabúdajme sa pozrieť na doterajšie výmeny riaditeľov štátnych nemocníc. Sú to politické rozhodnutia, nie manažérske. Presne podľa toho smutného vtipu vyhodeného zamestnanca Googlu: „Mysleli sme, že chceme prijať za riaditeľa najlepšieho, ale my musíme plniť politické zadanie.“

A v tomto prostredí ma naozaj chcete presviedčať, že štátne nemocnice sú to najlepšie?

Ako vidieť sú len dve možnosti – súkromné vlastníctvo alebo totálne odpolitizovanie.  Prvú cestu nastúpili organicky samotní lekári prvými prechodmi pod súkromných majiteľov.  Druhá cesta vedie cez „Úrad pre riadenie podriadených organizácií“. Ó pardón, to by bola len imitácia. Skutočnou cestou je „Štátna spoločnosť pre riadenie podiradených organizácii“. Toto nemôžu byť úradníci sediaci na jednej chodbe s ministrom. To musia byť skutočne firemní manažéri.

Využitie čisto len jednej alebo čisto len druhej z tých ciest nie je v kontexte republikovej siete poskytovateľov správne. Musia sa zrealizovať obe paralelne. Štát naozaj musí niektoré zariadenia vlastniť z čisto bezpečnostných a strategických dôvodov. V ich prípade proste musíme počítať s istou mierou  horšieho ekonomického zdravia spôsobeného vlastnosťami štátneho manažmentu.

Riadiť ich však musí „ako sieť“ od ministerstva „nezávislá“ organizácia.  To umožňuje stanoviť transparentné a merateľné ukazovatele a súčasne ministerstvu rozviaže ruky a uvolní kapacity pre riadenie prostredia zdravotníctva.  Ako som spomenul v predošlom článku Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia, nie je možné aj robiť koncepciu pre celý sektor, aj byť výkonný manažér.

V stredu sa pozrieme na druhú stranu rovnice má dať – dal. Teda na stránku opatrení ministra Druckera v oblasti príjmov.  Naozaj ste kritikom vlastníctva poisťovne aj nemocnice jedným majiteľom? Tak to si zgustnete.

Pokračovanie…

Share Button