Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

V prírodných vedách šuflikant, v EU najlepší minister financií

Zlaté prírodné vedy.

Tam, keď vám výsledky lietajú o desiatky percent od plánu, keď máte v prírodných vedách smerodajné odchylky pomaly väčšie ako merané veličiny, tak ste proste šuflikant.

V ekonómii zjavne funguje iný vesmír. Asi preto nepoužívajú logaritmické grafy. 😉

Jo a mimochodom, ekonómovia nič ale naozaj nič nevyrábajú. Leda tak počítajú, čo vyrobil niekto iný – markeťáci, manažéri, robotníci. Kým sa budeme klaňať právnikom a ekonómom, budeme len smiešny.

Tak si vraj bankový časopis vybral nášho ministra financií za

Slovenského ministra financií Petra Kažimíra vyhlásil britský mesačník The Banker, patriaci do skupiny Financial Times, za ministra financií Európy za rok 2018.

Časopis takto ocenil jeho prácu a výsledky slovenskej ekonomiky. Informovalo o tom Ministerstvo financií. „Som rád, že naše úspechy ocenili aj v zahraničí. Je to výsledok nášho snaženia, ale aj skutočnosti, že v rámci Európy sme pre ostatných rovnocenným partnerom, ktorý dokázal svoje postavenie. Samozrejme je to aj záväzok do budúcnosti“, uviedol Zdroj: Kažimír získal prestížne ocenenie. Je najlepším ministrom financií v Európe

Mne sa páči ten spomenutý parameter schodku a vlastne hospodárenia: „Ministrovi sa podarilo výrazne znížiť deficit krajiny zo 4,3 percenta HDP v roku 2012, až na plánovanú úroveň 0,83 percenta v tomto roku. Slovensko tak patrí medzi krajiny s najnižším deficitom verejných financií.“

No a potom sa človek kdesi dočíta aj takúto vetu: „Schodok štátneho rozpočtu Slovenska vlani vzrástol o štvrtinu na 1,22 miliardy eur, rok predtým dosiahol osemročné minimum. Oproti plánu bol rozpočtový deficit ale o takmer dve pätiny nižšie. „

No to ma vomejou – najlepší minister podľa naozaj prestížneho časopisu. Schodok mu lieta každý rok hore dolu o desiatky percent (Naozajstných percent, nie percentuálnych bodov!!!).

A ani plánovať to asi poriadne nedokáže, keď sa mu realita s plánom rozchádza v desiatkach percent už niekoľko rokov po sebe. Potom nech sa Fico nečuduje, že mu nepochválime „kvalitu“ a úlohu jeho vlády pri raste Slovenskej ekonomiky.

V rokoch s nulovou infláciou, leda tak defláciou do 0,5%!

V ostatných rokoch dofinančováva v posledných dvoch mesiacoch roka zdravotníctvo, lebo proste nevie,  koľko bude mať v kase peňazí.  Koľko sa tého deje v ostatných rezortoch, len aby čísla nakoniec aspoň trochu sadli?!? 

My prírodovedci, keby sme odovzdali výsledky s takýmito chybami merania a absurdnými smerodajnými odchylkami, tak diplomovku neobhájime. Pre bankárov je to asi OK. Iný vesmír.

A nezabúdajme, že príspevok 1,8 percentuálneho bodu k rastu ekonomiky v roku 2018 je uvedený v dokumentoch nitrianskeho Jaguáru z roku 2015. Na týchto 1,8 nemá minister financií zásluhy, ani čo by sa za jeho graf vošlo.

Takže čo vlastne tí bankári hodnotili? Nákup 1,8 percentuálneho bodu za 125 miliónov eur, ktorý Európska komisia vyšetruje, či nie je v rozpore s EU pravidlami?

A veď hej, prestížny časopis, prestížne ocenenie… Iný vesmír, tieto financie.

Share Button

Sieťová neutralita ako politická otázka a preto aj politická odpoveď

Diskusia o sieťovej neutralite je diskusia veľmi podobná hádkam, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka.  Je to diskusia o tom, či viac potrebujú lekári pacientov, alebo pacienti lekárov. Je to úplne márna diskusia.

Jeden z ľudí, ktorí majú väčšie ako len pokročilé znalosti s fungovania internetu, pekne charakterizuje  túto márnosť na príklade svojej diskusie s jeho priateľom Martinom (podobnosť mena čisto náhodná).

Když jsme odcházeli, přišel za námi pán, že nemohl přeslechnout debatu o síťové neutralitě (tu akcentovala druhá sedmička červeného – ten den ještě nebylo jasné, jak dopadne hlasování) a že musí souhlasit, že Martin má pravdu a že je požadavek síťové neutrality je útok na svobodu podnikání.

O síťovou neutralitu jsme se pohádali do krve. Tradičně. A na pána jsme vyletěli oba. Martin proto, že zrušení síťové neutrality povede k výrazné deformaci konkurenčního prostředí mezi telekomunikačními firmami, což v dlouhodobém horizontu zastropuje rozvoj oboru. Což je jasné každému dementovi, jenže já tenhle argument považuji za maligní, neboť skutečným problémem – a to je jasné každému, kdo uvažuje, kromě toho ignoranta Martina – je omezení konkurence mezi poskytovateli obsahu, což povede k nižšímu tlaku na telekomunikační firmy, optickému zvýšení jejich vlivu, ale také jejich faktickému sebeuspokojení a snížení konkureční selektivity, což zastropuje rozvoj oboru. Což je naprosto jiný důvod, než tvrdí ten protofašistický ignorant. Zdroj: Patrik Zandl (FB)

A čo na to pravicový liberál? Ja mám na to jednoduchú odpoveď:

Snažme sa udržať trh rovných príležitostí. 

Zrušenie regulácie, a legislatívne postulovanie sieťovej neutrality je regulácia, môže nastať vtedy, keď súťažitelia na trhu sú vo vzájomnej rovnováhe.

V oblasti poskytovateľov obsahu by sa o istej rovnováhe dalo hovoriť na globálnej úrovni a iste aj na úrovni jednotlivých typov obsahu.  Vďaka sieťovej neutralite.

Naopak, nepriaznivé podmienky, spôsobené horším prístupom k zákazníkom, podnecujú kreativitu, vývoj, pokrok.

V prípade  poskytovateľov pripojenia sa o akejkoľvek rovnováhe v silách jednotlivých súťažiteľov rozhodne nedá hovoriť. Netuším ako v priestore USA, ale v priestore EU absolútne nie. Je tu niekoľko dominantných, oligopolných telekomunikačných operátorov.  To zas hovorí pre udržanie sieťovej neutrality.

Navyše si treba uvedomiť, že chrbticové vedenia internetu sú aj štátne (kde si štát na seba môže uložiť čo len chce), ale aj čisto súkromné. Ak by sme to zobrali do dôsledkov, internet ako taký (to železo) patrí súkromným firmám. Ak by to zajtra tie súkromné firmy vypli, no tak to proste vypnú.

A rovnako je to aj v prípade obsahu. Kým pôvodne   tu boli univerzálne  nikomu nepatriace protokoly, ako e-mail či www, dnes je to tu samé gmail.com či Facebook alebo Youtube súkromných firiem.

Naopak, prirodzené dodržiavanie sieťovej neutrality sa v neregulovanom prostredí zrazu stáva jednou z možných konkurenčných výhod.  Potom, ako sa vyčerpajú prvotné, elementárne prostriedky pre tvorbu zisku, prichádzajú na rad inovácie, vývoj, pokrok.

Takže sme zas pri tom, čo riešim aj vo svojom odbore. Je potrebné klásť dôraz na niekoľko fundamentálnych regulácii, ktoré smerujú k trhu, ak sa máme na trh aj skutočne odvolávať. Ak sa máme na silu trhu a trhových síl spoliehať, musíme naozaj riešiť regulácie na úrovni udržateľnosti voľného trhu.  A tou diskusia o sieťovej neutralite rozhodne nie je.

Sieťovú neutralitu musí dozorovať Protimonopolný úrad. To je pre mňa to miesto, ktoré môže dať impulz na regulačný zásah vyššieho stupňa, ak by len jeho rozhodnutia už nestačili.

Riešme monopolné správanie, riešme predátorské praktiky, riešme podiel na trhu. Ale neriešme detaily obchodných vzťahov.

Oni tí poskytovatelia obsahu a poskytovatelia pripojenia sa navzájom potrebujú. Nakoniec sa dohodnú tak, aby boli spokojní zákazníci. Lebo za prachy robia svoje podnikanie aj poskytovatelia obsahu aj poskytovatelia pripojenia.

Otvárajme trhy poskytovateľov obsahu, trhy poskytovateľov pripojeniam, starajme sa o to, aby mizli monopolné, oligopolné či predátorské prostredia. A diskusia o sieťovej neutralite bude smiešnou spomienkou.

Tí dvaja, z tej citovanej diskusie, majú pravdu obaja. A keď majú pravdu obaja, tak má rozhodnúť ten tretí – zákazník svojou peňaženkou. Úlohou politika je len zabezpečiť také prostredie, aby sa mal zákazník ako v bavlnke – ergo mal čo najviac na výber a mal k tomu dostatok zrozumiteľných informácii. 

Takže ako? Som za udržanie alebo za zrušenie sieťovej neutralite v prostredí EU?  Áno, zrušme ju a súčasne, opakujem a súčasne, a aby nikto nepochyboval, tak ešte raz A SÚČASNE majme istotu, že ju nerušíme v monopolnom, oligopolnom či  predátorskom prostredí poskytovateľov obsahu a poskytovateľov pripojenia.

Pod čiarou: Hovoríte si, prečo ja, lekárnik, politik zaoberajúci sa zdravotníctvom sa vyjadrujem k sieťovej neutralite? Nuž dlhodobo sa venujem prostrediu internet a hlavne, rovnakú problematiku riešim denno-denne v zdravotníckom prostredí. Kopa regulácii pri ktorých si už nik nepamätá na čo vlastne sú. Hlavne sa nič nesmie zmeniť!

Slovník pojmov: 
sieťová neutralita – Dohoda, že poskytovateľ internetu nebude žiadnym spôsobom zasahovať do obsahu, ktorý mu bol zverený na prepravu od poskytovateľa obsahu ku spotrebiteľovi. Nebude rýchlostne či inak uprednostňovať či naopak penalizovať obsah počas prepravy v závislosti od jeho druhu či v závislosti od subjektu poskytovateľa obsahu.

Share Button

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button