V Banskobystrickom kraji súperia v druhom kole pre mňa nevoliteľný kandidáti. Tak prečo by som mal tam vhadzovať nejaký lístok?
Vládna strana nás presviedča, že nám tu funguje právny štát, polícia, súdnictvo na vysokej úrovni. Tak im doprajme, nech nám ukážu, ako dokážu nacizmus udržať za bránami väznice. Prečo by som mal robiť za nich domáce úlohy?
Vládna strana tvrdí, že za nimi stoja občania. Nezávislé prieskumy verejnej mienky hovoria niečo o 32% a v uvedenom kraji dokonca výrazne viac. Tak ich, tých ich voličov, nechajme ukázať, že existujú. Nechajme vládnu stranu, nech si robí svoju politickú domácu úlohu v mobilizácii svojich verných. Naozaj neviem, prečo by som mal namiesto kmeňového voliča Smeru robiť domácu úlohu?
Socialisti sa nás snažia presvedčiť, ako tu úspešne vládnu. Ako robia všetko pre občana. Tak nech ich tie zástupy spokojných idú voliť. Prečo by som mal podporovať niečo, s čím nie som absolútne spokojný?
Menšie zlo obsahuje slovo „menšie“. Pre pravicovo mysliaceho je menším zlom výber z konkurencie na pravej strane. Pre demokraticky mysliaceho sú socializmus, komunizmus, nacizmus väčším zlom. Prečo by som mal dodávať legitimitu nedemokratickým, neslobodným, nezákonným zámerom?
Prečo by som si mal kupovať nové zrkadlo? Veď by v nedeľu ráno pri mojom prvom pohľade doň prasklo od zúfalstva.
A tak ďalej a tak podobne. Na to, ako neprijateľný sú obaja, som vyplytval až-až úderov do klávesnice.
Aby aj moje deti pochopili: Druhé kolo volieb v Banskobystrickom kraji je domáca úloha Smeru.
A veď čože, niekto to za nás vyrieši. Hlavne aby sme si nepokazili kádrový profil a nezakázali nám kutilovanie. Že?
Jihlavský radní Erich Janderka je v ODS od jejího založení. Přes dvacet let. A přestože dál zůstává jejím členem, letos poprvé své mateřské straně nedá hlas ve volbách.
„ODS teď vlastně nic nenabízí. Bude volitelná, až přestane se socialistickou rétorikou a se socialistickým chováním. A také až vymění svoje vedení na oblasti, na kraji a samozřejmě nejvyšší vedení,“ zdůvodnil občanský demokrat Janderka, proč letos podpoří konkurenční Stranu svobodných občanů.
Leda ak, tak vybrať prepojenie biznisu a politiky. Leda ak vybrať kult osobnosti. Leda ak detskú naivitu. Leda ak Ľudové milície riadené Hlasom Ameriky. To všetko v sobotu v českých voľbách vyberie malý zakomplexovaný priposraný čecháček.
Viete, demokracia je skvelý nástroj nastavujúci zrkadlo. Čokoľvek sa čecháčkom predhodí, tomu uveria. Ponúkala by sa veta o tom, ako sa budú ponáhľať na záhradky a chalupy. Hlavne aby to kutilovanie bolo, že? Ale veď dokážu vybrať niekoho, kto im priamo sľúbi, že kutilovanie zakáže. Len aby to kutilovanie ostalo. WTF?!?
Viete, každý jeden z politikov, čo sú na tých papierikoch musel prejsť nejakým výberom. Okrem tých dvoch prípadov kultu osobnosti, všetci prešli nejakým prvotným výberom. Preto tá volebná ponuka je, skutočne je tým, čo si prajú českí občania.
Zle sa stalo pred dvomi – tromi mesiacmi. Pred rokom, pred dvomi… Vtedy, keď priposraný čecháček na programovej, výberov konferencii svojej strany súhlasil s nezmenenou líniou strany. Chudák a teraz ho mám ľutovať, že si nemá z čoho vybrať?!? WTF?!?
Viete, demokracia ktorú prevádzkujú v Českej republike je zastupiteľskou demokraciou. Výber zástupcov, to je to, na čom záleží. Sú to zástupcovia voličov. Sú to myšlienky voličov, ktoré budú 4 roky prezentovať. Ale človek je múdry, až keď už netreba.
Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.
Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).
A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami. Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému.
V sobotu večer ma nečaká žiadne dobré písanie. To, čo ukazujú prieskumy nie je nič, čo by podporovalo občiansku spoločnosť či slobodu a zodpovednosť jednotlivca. Sú to len voľby pre získanie štátnych platov a pohodlný osobný život z daní voličov. A títo voliči s tým cez víkend budú súhlasiť.
Pod čiarou: Tak čo, v piatok večer bude prejav a volebná zábrana?
Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.
Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.
Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.
Na chuja. Ale stabilne.
Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?
Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia, je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.
Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.
Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.
Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).
Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny „reformovaní“ ani „deti kádrov s kontaktami“ a už vôbec nie „komunisti-podnikatelia“ tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách. SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.
A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami. Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.
V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu. Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.
Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.
Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokraciiv prostredí pomerného volebného systému.
Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?
Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.
Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.
