Nikdy som nepochyboval o tom, že si niektorí z nich dokážu svoju azylovú žiadosť zamietnuť aj sami. Na nás je, aby sme čo najskôr identifikovali tých konkrétnych jednotlivcov a len a práve ich vyexportovali.  Zásadné, totiž je, že oni  niečo špeciálne od nás chcú.

Dôvody sporov medzi utečencami v Nemecku sú rôzne. Medzi opakované zdroje konfliktov možno zaradiť odlišný pôvod, náboženstvo či priedbiehanie sa v radoch pri vydávaní potravín. Častokrát však príčiny rozbrojov nie sú známe a polícia má čo robiť, aby rozhorčené davy utečencov upokojila. Niektorí utečenci dokonca podstupujú hladovku, aby si tak rýchlešie vyjednali trvalý pobyt v Nemecku, prípadne registráciu či lekárske vyšetrenie. Zdroj: Utečenci v Nemecku vyvolávajú konflikty

Nie, nemyslím, že výskyt týchto zločineckých či priestupkových excesov je významne vyšší, ako v populácii EU. Možno na Nemecko. A už rozhodne nie je vyšší, ako v akejkoľvek uzavretej skupine plnej neistoty. A už vôbec si nemyslím, že výpočet týchto excesov by mal mať vplyv na zmenu ľudsko-právnych povinností, ktoré máme k hladným a uzimeným.

Pre záujemcov o hlbšie skúmanie: V tom výpise deliktov jednotlivcov v skupine nikde nie je ani slovko o tom, že celá skupina stojí za hovno. To len vaše predsudky z obyčajného zoznamu robia niečo viac. Nie on, ale vy ste si to vyložili ako nacisti o Židoch. Viac v texte: To jsem nenapsal!

O tom, že máme jednoduchšiu úlohu, o tom, že by sme mali využiť ich zvýšenú motiváciu tu s nami žiť som bol býval bol onehdá písal.

Ich motivácie nás oprávňujú k väčšej miere tvrdosti v požiadavkách na ich toleranciu k našim očakávaniam. Väčšej miere spravodlivej tvrdosti k dodržiavaniu našich zákonov. Europa je pre nich vysnívaná práve preto, že tu máme práve tieto naše zákony, ktoré definujú práve tú kvalitu, za ktorou sa pachtia v člnoch cez more. Zdroj: Zamneď: Koncept imigračnej politiky “Cesta za Nemeckom” | M+M+M+M (4M)

Preto som rozhodne presvedčený, že výpočet týchto excesov by mal mať jasný vplyv na ústavno-zákonné povinnosti, ktoré voči nim máme. Na urýchlenie, na zprehľadnenie, na ich informovanie. Čím dlhšie sa budeme babrať s ústavno-právnymi povinnosťami, tým nás budú naše ľudsko-právne povinnosti stáť viac energie, peňazí a spoločenských nálad.

Nie, nie je medzi nami, medzi ktorýmkoľvek občanom EU a medzi utečencom či žiadateľom o azyl žiadneho ľudsko-právneho rozdielu. Sme ľudia, máme rovnaký počet chromozómov a o Listine nie je diskusia. Platí a každý jeden z nás ľudí ju má dodržiavať.

Áno, medzi občanmi (vrátane pár poddaných a nejasných) EU a medzi občanmi tretích krajín sú jasné ústavno-zákonné rozdieli. Nie, podľa zákonov krajín EU si nie sme rovní.Tak to proste je. Prečítajte si zákony, prečítajte si Ústavu. Potvrdí vám to každý z nás, kto dlhšie žije v inej krajine EU ako sa narodil. A uvedomte si, že aj tak sú zákony a Ústava v súlade s Listinou práv a slobôd.

Vôbec si nemyslím, že z pohľadu nás majú mať všetci ľudia na svete rovnaké práva. Je tu príliš veľa rozdielov, ktoré už dokázali, že niekde sa proste nedá žiť. A keď priznáme právo na presadzovanie svojej túžby srať kdekoľvek to na mňa príde, prestane byť na Slovensku dôvod prečo do EU všetci cestujú (Pitná voda kam sa len pozrieš). Niektorým to voľné sranie vyhovuje, niektorí to povíšia na právo. Nie je dôvod im ich právo upierať. Niekde inde, z pohľadu nás. Možno raz, keď sa bude dať žiť všade na planéte migrácia prestane dávať zmysle. Tak potom budú mať všetci ľudia všade rovnaké práva. Aj ľudsko-právne ak ústavo-zákonné práva. A verte, že by som to veru chcel.

Pre záujemcov o hlbšie skúmanie: V tej vete je napísané. „rovnaké práva.“ Nikde nie je „ľudské práva“. To len vaše predsudky z jedného slova urobia niečo viac. Nie on, ale vy ste si to vyložili ako nacisti o Židoch. Viac v texte: To jsem nenapsal!

Pomocou pre napĺňanie ich ústavno-zákonných práv a povinností je aj vysvetľovanie, ako to u nás chodí. Napríklad aj príručkou ako to spravili vo Hardheime .  To nie sú žiadny hosti v severočeských Teplicích. Sú to ľudia, ktorí chcú u nás žiť podľa našich pravidiel. Inak by ich cesta nemala zmysel. Veď podľa ich pravidiel sa žiť nedalo a zdrhli od tých ich pravidiel.

Nie nepáči sa mi to, že je to tak. Viete, čo si myslím o hranici. Že je to len debilná čiara a nemajte radi, toho, kto ju medzi vás kreslí.  A práve preto, že sa mi to nepáči tu už niekoľko mesiacov apelujem na to, aby sa zásadne a aktívne pracovalo na troch jednoducho pomenovateľných, ale veľmi náročne naplňiteľných úlohách. Na všetkých troch súčasne a nerozdieľne.

1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
2. Administratívna analýza
   1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
   2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
   3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Je ich mnoho. Musíme ich zúradovať. To, že každého jedného prišelca do EU zúradujeme, to robí EU tím čím je. Nie len v tom zlom, ale aj v tom dobrom. Bez identifikácie, bez pridelenia každému jednotlivcovi v populácii EU jeho jedinečného databázového čísla a spisovania jeho zločinov/priestupkov, bez toho nie sme ani jeden z nás, občanov EU. (Každý z nás potrebuje výpis z registra trestov na kde-akú somarinu.) Nie je dôvod, aby bez toho bol ktokoľvek iný.

A oni musia vydržať. Isto, dôjde na ich vytriezvenie a aj na naše niektoré vytriezvenia. Nie je to nič neobvyklé.

Samozrejme, pri napĺňaní ich ústavno-zákonných povinností im musíme pomáhať. Sú v jasne podriadenej pozícii a je našou povinnosťou ju vyvážiť zvýšenou starostlivosťou. Áno, stojí to peniaze. Ľutovať peniaze na ľudsko-právne záležitosti je zhovadilé.

Nie z plezíru píšem, že udalosti sa majú diať pod novinárskou kontrolou. Pre nás, občanov EU je to normálny nástroj našej kontroly nad udalosťami. A toto zrkadlo, ktoré je nám samým nami samými nastavované neukazuje nič lichotivé.

Česká ombutsmanka informuje:

Situace dětí a rodin s dětmi v zařízení Bělá-Jezová je natolik vážná, že dochází k porušování Evropské úmluvy o lidských právech a Úmluvy o právech dítěte. Děti zde žijí v objektivně horších podmínkách, než mají čeští vězni. Mluvíme o bývalém vojenském zařízení, ve kterém v mnoha ohledech panují horší podmínky než v českých věznicích. Ve věznicích jsou umístěni lidé, kteří spáchali zločin a byli za to pravomocně odsouzeni. V Bělé jsou umístění lidé, které nikdo neodsoudil a žádný trest jim nebyl uložen. Že tímto zařízením prošly stovky dětí odporuje naší představě o České republice coby civilizované zemi. Zdroj: Veřejný ochránce práv – Mimořádná tisková konference k situaci v zařízení Bělá-Jezová

To čo píše Richard Sulík a to čo píše Česká ochránkyňa práv sú oboje našou vlastnou obžalobou.

Flákame to priatelia! (A nepíšem to prvýkrát!) A toto flákanie nás čoskoro dobehne. My naozaj potrebujem čo najskôr razantne a aktívne tých ľudí zúradovať, aby sme my sami, naša EU mohla mať z nich nie náklady, ale úžitok. Prišli sem pracovať a žiť tu s nami.

Keď len jeden z nich príde na to, ako udržať termojadrovú fúziu… Ak čo i len jedno z tých dedí bude o 30 rokov v týme čo získa Nobelovu cenu, zaplatia sa všetky investície čo sme kedy do toho v EU dali. A len hlupák myslí len na toto a nemá na kuse zreteľa aj Sulíkov zoznam deliktov aj Ombucmakynu správu s Bělé aj Bellov článok z južného Talianska.

Svet je chvála Bohu farebný a dúhový.

Pozrite sa priatelia, je to už len na vás. U mňa si to môžete kedykoľvek prečítať a inšpirovať sa. Takže ešte raz: Pozeraním sa na druhú stranu nedostaneme imigrantov pod kontrolu.

Aspoň o tom píše, asi je to málo.