Archívy značky: USA

USA majú plné zuby socializmu a tak klasický republikán už išiel voliť

Zdá sa, že republikánskeho kandidáta, podľa exit poolov, vraj zvolil klasický republikánsky volič. „Starší, vidiecky, biely, konzervatívny, izolacionistický volič, ktorý sa s nedôverou pozerá na čokoľvek cudzie a na „príliš veľký“ vplyv federálnej vlády na jeho život“, hovorí na FB Rado Baťo

Ráno, keď som si čítal nechápavé statusy na sociálnych sieťach,  som si spomenul, ako som pozoroval s profesionálnym záujmom nástup Obamacare – americkej zdravotnej reformy. Niečoho, čo je pre Európana 40-50 rokov štandardom. Pre občanov USA absolútna novinka – solidárny celonárodný systém. Pamätám si, ako americký občania nemali problém na protestných zhromaždeniach posielať invalidov zdochnúť.

Pamätám si, ako v jednom momente USA zistilo, že vlastne nie sú tak bohatý štát a tak veľkorysú sociálnu reformu si vlastne nemôžu ani dovoliť. Keď som včera čítal opakované ponosy občanov USA na to, ako sa im zvyšuje zdravotné poistné, vôbec som nebol prekvapený. Solidarita sa z niečoho zaplatiť musí. Akurát tí, čo sa ponosovali absolútne tomuto pojmu nerozumeli.

Oni tí Američania naozaj myslia akosi inak. Takže to, čo je v USA umiernený pravicový republikánsky štandard, bolo by v socialistickej Európe brutálnym extrémom.

Skok na opačnú stranu Atlantiku

Neviem či ste si všimli, ale my pravicovo orientovaní to pozorujeme už takých 15-20 rokov, Európa zažívala vládu socializmu. Celá EU je jeden neuveriteľná ľavičiarska socialistická žúrka. Skvelý podnik, ale vedú ho socialisti po socialisticky. A zvykli sme si. Trvá to tak dlho, že sme si zvykli a vidíme to ako normu – nulový bod.

Tak sa v tejto prizme zvyku na socializmus zrazu javí aj rýdzi pravicoví prúd ako ťažký extrém.

Ak by aj bol na pomery USA Trump viac republikánsky ako bolo doteraz obvyklé, nie je vôbec divné, že sa európskym ľavičiarom zdá byť niekde na pravom extréme.  Ale to nie je nič zlé. Len je dôležité, aby sme vedeli, kto tie súdy vynáša.

Pokiaľ označujú Trumpa za pravicového extrémizmu ľavičiari, tož to su klidný.  Vládli 10-15 rokov a je jasné, že sa snažia pri moci ostať.

Verím, že kyvadlo dejín bude neúprosné a prinesie zas vládu na pravú stranu spektra. Uvidíte, že po prípadnej 10-15 ročnej vláde pravičiarov sa nám budú zdať aj umiernený socialisti ako extrémny komunisti. 😉 Ak dožijeme.

Zásadnou úlohou pre nastupujúce pravicové vlády v jednotlivých krajinách EU je, nevyliať všetky sociálne výdobytky doby. Sami pravičiari prichádzajú s ideou univerzálneho príjmu a tak som klidný, tož to su klidný.  Ani ekonómovia SaS vo verzii odvodového bonusu napríklad vôbec neškrtajú výdavky na zdravotníctvo. Na zdravotníctvo, ktoré do aktuálneho rozsahu bezplatnosti stanovili práve socialisti.

Socialistami nastavené pravidlá pre voľný pohyb osôb a tovaru je pre pravičiara dobrá kameň na stavanie trhových princípov do popredia. Preto je EU-spoločný projekt pre veľký trh – zmyslupné udržiavať aj pravičiarom. Preto ho ani SaS nerozporuje.

A v záujme zdravého úsudku je dobré si pestovať aj inakosť. Preto majú veľkú výhodu pravicoví liberáli. Majú pre svoje ľavicovejšie krídla prirodzené miesto vo svojich štruktúrach.

To viete, som nie len lekárnik, ale aj optimista. Preto verím a sám sa budem snažiť, toto ľavicové krídlo nevyliať s vaničkou plnou socialistických usadení.

Postfaktuálna doba zo socialistického hrnca

Často tu zaznieva, že sa dostávame do obdobia, keď fakty a pravda prestávajú byť dôležité pre rozhodovania. Naopak, zásadné dejinné rozhodnutia sa uskutočňujú na základe výmyslov, klamstiev populizmu a tak podobne.

Áno, priatelia ľavičiari, tam ste doviedli po 15-20 rokoch svojej vlády ľudskú spoločnosť.

To si naozaj myslíte, že počas predvolebnej kampane bude niekto vychovávať občanov? Nie, to je váš veľký omyl. Medzivolebné obdobie je stvorené na to, aby sa kultivovalo občianske uvedomenie. Medzivolebné obdobia sú dnes a ostaných 10-15 rokov po celej EU úplne vaše.

Veď sa len pozrite na Slovensko. Klam a faloš, kam sa pozriete. Ani vy ľavičiari už to nedokážete znášať, pritom sú to vaši socialisti, kto takto vychovávajú občanov. A potom prídu voľby a zrazu si prajete, aby sa správanie spoločnosti zmenilo?

Nie, nie som si istý, či po zmene, pri vláde pravičiarov sa na tomto bode niečo zmení. Chcel by som,  sám osobne sa budem snažiť. Ale som trochu… No proste nie len optimista, ale aj lekárnik.

Pod čiarou: Tvrdé dáta hovoria, že Clintonová dostala viac v celkovom pošte hlasov za USA. Akurát, USA volia po jednotlivých štátoch a tak počtom menšie majú trošku väčšiu silu v zbore voliteľov. Holt, bez akejkoľvek irónie,  dobre nastavená demokracia, aby väčšina neprevalcovala menšinu.

Share Button

Jediná správna reakcia na TTIP: „A kde si ju môžem prečítať?“

Obchodnú dohodu medzi USA a EU budeme schvaľovať. Kadekoho sa vypytujú, čo si o nej myslí. Ja mám k týmto zisťovaniam čo si kto o TTIP myslí  len tri poznámky:

1. Naozaj niekoho zaujíma, čo si myslí Šebej? Ja len, že ako člen dnes strany „Smeru podobní“ bol pôvodne členom strany Most-Híd. Čo myslíte, čo si bude myslieť o 3 mesiace? Ja by som to hádanie neriskoval. V Parlamente dnes sedí cca 18 takýchto mienkotvorcov.

2. Je dnes všeobecne známe, že tí, ktorí si chceli preštudovať dohodu TTIP sa museli zaviazať, že nebudú o nej hovoriť.

  • Ak o nej niekto hovorí, ale zaviazal sa k mlčanlivosti – je to klamár.
  • Ak o nej hovorí, ale nepreštudoval si ju, nevie vôbec o čom hovorí.
  • Je ešte jedna možnosť – všetci, čo tvrdia, že je text dohody TTIP verejne neprístupný, klamú.

Na to stačí jeden kontrapríklad – hodiť do pľacu URL elektronickej verzie.

Normálne je, že si obe strany dohodu pred podpisom preštudujú. Stranami dohody sú napríklad aj podnikatelia, od jednoosobových s.r.o. až po agrofertové holdingy. Nikto nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, že (skrz nástroje zastupiteľskej demokracie) podpíšem niečo, čo som nevidel. Neupodozrievam nikoho z prípravného výboru so žiadnej nekalosti voči mne. Ale niektoré veci proste nerobím.

3. Dohoda o voľnom obchode medzi USA a EU je dobrá vec a jej podpis by bola užitočná udalosť. Treba napnúť sily, aby sa čo najskôr taká dohoda uzavrela.

Tri poznámky, ktoré majú jedno jediné riešenie, ktoré sa dá dnes zrealizovať  do 30 sekúnd. Kua, tak o čom sa tu ešte bavíme?  O niečom, čo nikto nikdy nevidel?

Ak niekto spomenie TTIP – automaticky nasleduje jediná reakcia: „A kde si ju môžem prečítať?“ Jediná správna reakcia!

Diskusia o ničom = šarlatánstvo

Keď sa DenníkN rozhodol na TTIP pýtať, dostal N-1 absolútne zcestných odpovedí.  A novinárom to vôbec nevadí. V záujme akejsi „vyváženosti“ pokojne uverejnia klamstvá, cucanie si z prsta a šarlatánstvo.

Obchodnú dohodu TTIP medzi USA a Európskou úniou musí na konci schváliť Európsky parlament aj parlamenty členských krajín Únie vrátane slovenského. Preto nás zaujímalo, aký názor na ňu majú slovenskí politici. Zdroj: Šebej o TTIP: Tí, čo sa boja, šíria paranoju. Sulíkovi prekáža utajenosť

Článok obsahuje vyjadrenia N-1 klamárov. (Kde N je počet respondentov oslovených v článku.).  Po odpovedi každého z nich mala nasledovať otázka: A vy , alebo vaši asistenti, alebo poverený člen strany, ste ju čítali?

Share Button

Tak som sa teda pozrel na to USA a výsledkom je – zabudnite na ne

Inšpiroval má dovysvetľujúci text Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk., ktorým doplnil jednominútové heslovité vystúpenie v EU parlamente. Bez toho, aby ste si ho prečítali ťažko pochopíte, prečo píšem nasledovné riadky.

Jeho text končí slovami:

Toľko k udalostiam posledných 10 rokov, teraz sa skúsme pozrieť dopredu. Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel. Navyše, Európska únia ako entita nie je schopná v podstate ničoho a ak, tak len členské krajiny EÚ, ktoré sú zároveň takmer všetky členskými krajinami NATO. A preto, NATO musí koordinovať postup voči Islamskému štátu. A v rámci NATO prispeje aj Slovensko primeraným dielom.

Zdroj:  Komentár Richarda Sulíka: Islamský štát a USA – čo som nestihol povedať v europarlamente – Aktuality.sk.

Presne tak, ako píše Richard, toľko k udalostiam posledných 10 rokov.  Áno, „historia magistra virae“, môžeme sa poučiť. Ale to je tak maximum. Budeme sa v tom čo kde kedy USA urobili či neurobili rýpať ako v hovne? Čo tým dosiahneme?

A to poučenie je hneď v ďalšom kroku. EU môže pekne poďakovať USA, že zbavuje svet diktátorov.  Na rozdiel od Richarda nehrám na to, čo naznačil, že sú malý,  ale ešte ako tak dobrý diktátori. Možno som to zle pochopil, ale je to naozaj len moja chyba, že som to zle pochopil?

Pre mňa je neprijateľný akýkoľvek diktátor. Je len otázka zdrojov a z ich veľkosti vyplývajúcich priorít, ako by sme sa mali postupne na planéte diktátorov zbavovať. Preto by som si vedel predstaviť učenú akademickú dišputu o tom, či mal byť na zozname Saddám pred Kimom či pred Kadáfího stanom. Sadám bol nebezpečnejší nám v EU, Kim je zas nebezpečnejší svojim občanom. Budeme to poradie posudzovať podľa počtu koncentrákov? Neviem.

Fakt neviem. Ale rozhodne som presvedčený, že by sa mala EU viac angažovať vo výbere cieľov. Také tie mandáty a podobné srandičky by mali byť pre EU prioritou. EU má s USA rovnaký pohľad na ľudské práva. Tak nevidím dôvod, aby sme sa nesnažili dohodnúť.

Ale som si istý, že je na mieste USA poďakovať, že ich odstraňuje.  Presne ako hovorí Richard:

Odpratať Saddáma Husajna nebol až taký problém, no USA nikdy nedokázali dostať celú krajinu pod kontrolu, nasledovalo množstvo atentátov, posilnenie pozície warlordov, miestami bezvládie…

Bolo by samozrejme jednoduché všetko zlé hodiť na USA.  To je tá ich svinská expanzívna politika a sledovanie vlastných cieľov – už vás počujem, ako sa vám to derie ústami. Ale čo sme urobili my Slováci ako EU?!? Viete, vinný je aj ten, kto sa len prizerá a medlí si ruky, ako iní pekne triafajú.

Áno, musíme si povedať, že to stojí občas za hovno. Bez toho, aby sme si to povedali nezistíme, že máme problém. Človek uvažujúci nad riešeniami pre budúcnosť považuje za samozrejmé, že:

Ak si myslím, že Slovensko patrí do západnej hemisféry, neznamená to predsa, že odteraz nepoviem pol krivého slova na USA či EÚ.

Ak vymenujem 5 krajín, kde došlo vďaka USA k destabilizácii, neznamená to, že odsudzujem čokoľvek, čo USA kedy urobili.

Ak si toto, čo povedal Richard neuvedomíte, nepodarí sa vám nič presadiť. Budete sa len a len rýpať v sračkách Made in USA.  Viete si prestaviť, ako si takto zababrané ruky podávate s predstaviteľmi USA, keď ich žiadate o podporu na pôde OSN pre budúce projekty?

Šachový úkrok stranou:
Keď rieši vzťahy s Ruskom, tak Európan nemôže predsa ukazovať sám na seba či svojho spojenca, aké blbosti robíme sami kdesi inde. Rusko sa bude len smiať na tom, ako sa hádame. Preto nikdy, ale skutočne nikdy, sa vo svojich článkoch o Ukrajine či v komentároch pod nimi, nenechám zatiahnuť do debaty o krvavých rukách EU a USA niekde na opačnom póle planéty či v úplne inom časopriestore. Dokonca považujem tieto argumenty o USA v článkoch o vzťahoch s Ruskom za jasné priznanie protieurópskych postojov a za podporu putinovkej diktatúry. Proste sa to nemieša.
A vice verza, v tomto článku nie je nič o vzťahoch s Ruskom na tému Ukrajina.
Koniec úkroku stranou

Ako som napísal vyššie, môžeme sa v tom hnoji dnešného sveta šťúrať, alebo môže ako EU občania skutočne aktívne riešiť celoplanetárne problémy.

Takže vykašlite sa prosím vás na USA. Nájdime si naše miesto, miesto EU, miesto NATO v aktívnej geopolitike. Ale kým sa vrhnete do vymýšľania nových kolies trochu vás zabrzdím.

Toto sa mi na Richardovi páči, že je konzistentný v tom, že stačí dodržiavať existujúce pravidlá. 

 

Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí niečo robiť, avšak opäť by to malo byť v rámci nejakých pravidiel.

V prvom kroku vôbec netreba vymýšľať nové kolesá. Je tu OSN a ich modré prilby. OSN má tútorský program pre štáty bez vlády. Pod OSN spadá asi tak 4 tony všelijakých Unicefov, ktoré vedia riešiť pragmatické otázky každodenných potrieb. Od pitnej vody, cez školy, vzdelávanie dospelých  až po toaleťák. Skutočne každodenných potrieb.

OBSE je super pripravená v otázke ľudských práv, politiky, systému volieb, terénny pracovníci nízkoprahových centier a tak podobne.

EU, a Slovensko je platný člen EU, by sa malo postarať o rekonštrukciu demokracie v tých krajinách. Takže aj my Slováci musíme prispieť. Prácou, financiami. Inak nemáme právo kritizovať USA chyby.

EU musí aktívne pracovať na pôde OSN na programoch, ktoré tie krajiny upracú. USA v tejto fáze za posledných 10 rokov nič neurobili. Na príklade tých Kurdov, ktorých Richard spomína v texte je to pekne vidieť. USA má chaos v prioritách. To je pre nás Slovákov šanca ako hrom.

Ako EU sme ktorýkoľvek Slovák rovnocenným partnerom pre USA aj pre Rusko aj pre Čínu. Pochybujete o tom? Sebapodceňovanie, to je prvý krok k istej prehre. Nehovorte mi, že nemáme na európskom kontinente dosť ľudí, diplomatov, sociológov, terénnych pracovníkov, ktorí by dokázali vytvoriť kvalitné rekonštrukčné programy pre Lýbiu, pre Sýriu, pre… čo ja viem, kde ešte všade rozpracovali USA cestu k demokracii.

Môžeme sa v tom posranom svetovom poriadku rýpať, môžeme sa kde komu pchať do riti a skončíme ako tá rodinka pásmoníc/tasemnicm. V riti a pekných sračkách. Môžeme sa poobzerať aké nástroje máme v tejto chvíli k dispozícii a začať ten Svet aktívne otáčať k slnečným dňom. Otočiť svoje tváre za slnkom a tiene ostanú za chrbtom. Kto by sa po nich potom obzeral.

Ja budem radšej slnečnica. Tiež ako v inom vtipe, plná budúceho života. Preto ma rozosieranie sveta od USA v mojich článkoch zaujíma len potiaľ, pokiaľ to má pre moju európsku predstavu sveta zmysel.  Pekné od nich, že likvidujú diktátorov.

Pod čiarou: So Sulíkom sme si nepotykali, ale takto píšem vo všetkých svojich článkoch na blogu o všetkých kvázi-autoritách. To viete, odkedy som skončil vysokú školu nemal som šéfa, takže neviem poklonkovať nadriadenému. Ja vlastne ani neviem, čo je to nadriadený, pre mňa je kolega v práci vždy partner.

Pod dvomi čiarami: Ja som niekde hlboko v mozgovni vedel, že mi pre niečo konkrétne vadia facebokové výlevy jedného oného o tom, ako nás (EU) USA dotlačilo do konfliktu s Ruskom skrze Ukrajinu. Pri písaní tohoto článku mi to narazilo do frontálneho laloku: Hrabe sa v sračkách + problém spomenutý v Úkroku stranou.

Share Button