Prehliadka neuveriteľnej fantazmagórie na oboch stranách Moravy

Bude to nie len o českej politickej scéne. Nebude sa vám to páčiť. Ani na jednej ani na druhej strane Moravy. Myslím tú rieku, nie to miesto, kde by podaktorí chceli založiť etnický štát.

A to už je hneď prvá fantazmagória aktuálnej politickej scény. Umožniť pokračovať v kandidatúre na zastupiteľa slobodných občanov požiarny hlásič. Viete aký je rozdiel medzi požiarnikom a hasičom? Požiarnik oheň požiaruje a hasič ho hasí. Ale ono je to vlastne v duchu nastolenej tradície prezidenta rozoštvávača. Pričom tradície sú idiotské. Takže nie v tradíciách, len je to tomu podobné, len to má lepšie kúrenie.

Iného diktátora napadlo, že by sa mohla zafinancovať  robota pre 3000 baníkov z peňazí baníkov, ktorí bývajú v bytoch, ktoré vlastní majiteľ baní. On by im potom tie peniaze vrátil v podobe platov, z ktorých by platili hypotéky na tie byty. A to nie je jediné perpetum imobilie. Iná verzia je, že by tie byty kúpil Kraj. Tak by sa nemuseli na financovanie sociálnej ťažby použiť peniaze štátneho rozpočtu, teda z daní.  A bolo správne poznamenané, že na toto riešenie bude ešte musieť Kraj nájsť peniaze. Z daní.

Poďme na chvíľu ku koreňom češstva, teda k Cimrmanovi. „Piš barde a když budeš mít 20 miliónů, tak přijď a zúčtujem spolu.“ Cimrman hovorí, a to ako dobre vieme bol skoro najväčší  syn svojho národa, takže to bude pravda, že keď si chce niekto kúpiť baňu, musí za ňu zaplatiť svojimi peniazmi. Uvažujem, kde sa vzal človek, ktorý si dokázal 5-6 rokov po revolúcii kúpiť miliardový majetok. Pritom cena toho majetku spolu s klesajúcou cenou tej suroviny pomaly ale isto klesá.

Viete, priatelia, tam to začína. Ťažko uplatníte zdravý podnikateľský rozume a trhové pravidlá v prostredí, kde neexistuje zdravý rozum.  My, čo sme hrávali Dračí doupě vieme, že zlatá kráľovská koruna, ktorú práve družina vykotúľala od draka nie je hodná ani dva zlaté, aj keby bola veľká, že v nej trpaslík môže váľať sudy. Nikto ju v šírom okolí nechce. Ale všetci hovoria: „Tá by mohla ale stáť miliardy.“

Keď sme pri tých mega energetických zdrojoch, na Slovensku sa niekto rozhodol, že si kúpi tri písmená. Zobral to pekne po spiatky. Nie len abecedne a koktavo (najprv S a potom PPPP a na R zabudol), ale aj finančne. Kúpi nič za nič a bude z toho zisk.

Klasik anglických podfukárov hovorí: „Ak chce niekto niečo za nič, tak mu dajte nič za niečo.“

O tom zisku sa budú raz podfukárske rozprávky  rozprávať.  A začne to takto: Základným princípom ťažby, výroby či dopravy energie sú byty.  Veď aj tá koktavá ricky idúca abeceda je len jednou veľkou rozprávkou o bytoch. Tiež idúca akosi ricky. Najprv predaj bytu, potom zisk, potom splátka a nakoniec nákup. Furtom som si myslel, že keď chcem byt, tak musím najprv nejaký kúpiť, potom ho dlho splácať a ak sa zadarí, tak nakoniec so ziskom predať. A ono stačí ťažiť uhlie alebo prenášať plyn z jedného miesta na druhý.

Jo mimochodom: Obvykle platí, že o niečom každý rozpráva aj keď to nikto nikdy nevidel. O tom, že sa splácajú nejaké predvolebné pôžičky, to mnohí videli, ale nikto o tom nerozpráva. Ani vlastnými ústami. Že by mala Bejby vypnutý mobil?

Klasický český seriál „Návštevníci“ má takú scénu: Návštevníci vôjdu do samošky a uvidia, ako sa vracajú prázdne fľaše. A jeden z nich zvolá: „Platí se lahvema!“ Odvtedy sme túto vetu rozvinuli a vieme, že platiť sa dá všeličím. Gastráčami, krabicami od vína či nájomným.

Naspäť na stromy, teda pardón za Moravu. Aj keď ktovie. Skôr by sa malo povedať za Moravodrulabe. V čase, keď priemerný kamiónový ťahač má viac konských síl ako lokomotíva z roku 1950 a parník z roku 1850 je fakt kongeniálnym nápadom stavať 10-12 metrov široký potok do kopca na ploche hlavného európskeho rozvodia. K tomu tá flexibilita, štruktúra tovaru… Vite, ak by niekto prišiel s nápadom, že treba zamestnať 2-3 milióny ľudí, aby sa od nudy nepostrieľali, to by bolo na nobelovku za gulag. Ale ako riešenie dopravnej situácie? To už radšej to perpetum imobilie.

Čo tam máme ďalej? Aha, to o tom, ako je dnešná česká predvolebná kampaň vlastne výsledkom spoločenskej objednávky po tom, ako má byť riadená česká krajina. To by bolo pekné, keby to bola pravda. Ale tak trochu všetci vieme, že nikdy nedostaneme, to čo by sme si aj nakrásne objednali. Takže celá úvaha o tom, že

Je to jednoduchá logika trhu, která funguje i v politice. Poptávka generuje nabídku. Patnáct let vydrželi Češi bez dalšího Miroslava Sládka a letos si mohou vybrat hned z několika jeho následovníků. Před čtyřmi lety žádali voliči změnu – ať už to znamená cokoliv. Dostali Věci veřejné a TOP 09. (Aniž bychom je chtěli srovnávat.) Letos to vypadá, že nic jiného než „změna“ pod různými názvy ani nekandiduje.

Češi si letos mají znovu z čeho vybírat, nabídka znovu vyslyšela poptávku.

Zdroj:  Není koho volit. Vážně? | dialog.ihned.cz – Komentáře.

… ide tak povediac do horiaceho kra. Len kón mine ten ker.

My s 32 chromozómami už teraz vieme, že budeme všetci spokojní. Veď sa tešíme z toho, ako nikým nezvolení ministri bez dôvery zákonodarcov v demisii rozhodujú štrukturálne a systémové riešenia s dosahom na niekoľko rokov dopredu. Úplne presne tie štrukturálne a systémové riešenia, ktoré si voliči objednali, keď volili svojich zástupcov, ktorí tým ministrom nedali dôveru. A na základe vôle voličov ich ministri bez dôvery v demisii stanovujú.

Priatelia, nedostal tento svet náhodou papiere na hlavu a mne ste to nepovedali?

Share Button

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením „Vyrobené na Slovensku“ predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko „potravín“, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi „plnohodnotnými“ potravinami a „amarounami“ hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po „…z treskovitých rýb“ ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Share Button

Keď pripustíte správnosť myšlienky socializmu a diktatúry, razom sa ocitnete v spore so samým sebou

Výber z jednej diskusie, kde demokrat mal dostať tvrdú lekciu z diktatúry.

On: Teraz tam tí tvoji demokraticky zvolení dosadili nejakého odkundesa, čo hovno vie o živote.  A nebolo by lepšie, keby sme všade mali na stálo odborníkov?

Ja: Hm, a kto rozhodne, či je to odborník? Na základe akého mandátu bude rozhodovať? Keď sa ho opýtam, že kto mu to dovolil, tak rozhodnúť ako sa rozhodol, tak čo mi odpovie? Keď sa ho opýtam, koho zastupuje, čo odpovie?

On: …. (mlčí)

Ja: Tak vypíšme voľby, aby aspoň väčšina bola spokojná.

On: A výsledkom bude to hovädo, čo nám bude vládnuť. Potrebujeme odborníkov, nie nejakých dosadených kamošov.

Ja: No ale je tu šanca, že za 4 roky môžete zvoliť lepšie tých čo potom budú vyberať tých svojich kamošov. Keď už sa náhodou ukáže, že nami zvolení nie sú až takí odborníci, ale len kamoši.

On: 4 roky je príliš dlho to trpieť.

A tak stále dookola.

Nejako ste sa do tej svojej milovanej diktatúry zamotali. A čo keď vám váš dosadený odborník nebude vyhovovať? Viete čo priatelia moji? Nemám vás rád, paskudy diktátorské.

Lekcia socialistického hospodárstva zástancovi trhu:

Premiér Robert Fico v nedeľu na výstave Agrokomplex povedal, že očakáva zníženie cien potravín.

Vychádza z odhadov, že tohtoročná úroda väčšiny poľnohospodárskych plodín bude vyššia ako vlani. To by podľa premiéra mohlo v konečnom dôsledku tlačiť na zníženie konečných cien.

Zdroj:  Pekári Ficovi odkázali, že ich ceny neklesnú | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Vláda pod jeho vedením zvýšila dane, ale to nie je také zaujímavé pri diskusii o vplyvoch na konečnú cenu, že? Tak to nechajme tak a využime len číre túžby po nižších koncových cenách. Veď to by sme potom museli zvýšiť ceny, aby sa pokryli zvýšené výrobné náklady o kadejaké dane, odvody, poplatky. O udržaní ziskovosti ani nehovoriac. Veď prečo by vlastne podnikali, keby nebolo zisku? Ale nepredbiehajme s tým sporom so sebou samým a jeho túžbe po nových pracovných miestach.

Tak teda zabudnime na ďalších 159 faktorov, ktoré komplexne definujú konečnú cenu pre koncového zákazníka. Prijmime na chvíľu myšlienku, že by sa koncová cena koncovému zákazníkovi mala zmeniť na základe 1 z 159 faktorov. Ak ho počúvnu, zníži sa daňový základ, pri danej sadzbe sa menej vyberie, menej bude môcť prerozdeliť. A čo mu šibe, že horuje za menej peňazí pre svoje podplácanie voličov? Jáj, on  je socialista. On chce vybrať veľa, aby mohol veľa prerozdelovať, lebo len on najlepšie vie, čo ľudia potrebujú.

Priatelia moji, nejako vám to s tým socialistickým hospodárstvom nefunguje. Nejako narážate na vlastné činy, ktoré vám podkopávajú vlastné priania.

Možno to bude tým, že ani socializmus a ani diktatúra proste nemajú zmysel. Ak ich pripustíte, znenazdajky sa ocitnete v spore so samým sebou.

Skutočne by som si prial, keby sme už konečne tieto nefungujúce riešenia prestali používať. No vždy sa nájde nejaký šikula priemerných, čo si myslí, že prekabáti realitu.

Optimista vo mne hovorí, že veď to nie je možné. Nacizmus a socializmus tu boli toť nedávno, aby sme si dobre pamätali, kam do doviedli. (K Dachau a iným Treblinkám, respektíve k prídelovému systému a prázdnym regálom.) Lekárnik vo mne  hovorí, že ich je 40% a len debilko si môže priať, že poľahky zmúdrejú.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity