Výber z jednej diskusie, kde demokrat mal dostať tvrdú lekciu z diktatúry.
On: Teraz tam tí tvoji demokraticky zvolení dosadili nejakého odkundesa, čo hovno vie o živote. A nebolo by lepšie, keby sme všade mali na stálo odborníkov?
Ja: Hm, a kto rozhodne, či je to odborník? Na základe akého mandátu bude rozhodovať? Keď sa ho opýtam, že kto mu to dovolil, tak rozhodnúť ako sa rozhodol, tak čo mi odpovie? Keď sa ho opýtam, koho zastupuje, čo odpovie?
On: …. (mlčí)
Ja: Tak vypíšme voľby, aby aspoň väčšina bola spokojná.
On: A výsledkom bude to hovädo, čo nám bude vládnuť. Potrebujeme odborníkov, nie nejakých dosadených kamošov.
Ja: No ale je tu šanca, že za 4 roky môžete zvoliť lepšie tých čo potom budú vyberať tých svojich kamošov. Keď už sa náhodou ukáže, že nami zvolení nie sú až takí odborníci, ale len kamoši.
On: 4 roky je príliš dlho to trpieť.
A tak stále dookola.
Nejako ste sa do tej svojej milovanej diktatúry zamotali. A čo keď vám váš dosadený odborník nebude vyhovovať? Viete čo priatelia moji? Nemám vás rád, paskudy diktátorské.
Lekcia socialistického hospodárstva zástancovi trhu:
Premiér Robert Fico v nedeľu na výstave Agrokomplex povedal, že očakáva zníženie cien potravín.
Vychádza z odhadov, že tohtoročná úroda väčšiny poľnohospodárskych plodín bude vyššia ako vlani. To by podľa premiéra mohlo v konečnom dôsledku tlačiť na zníženie konečných cien.
Zdroj: Pekári Ficovi odkázali, že ich ceny neklesnú | Slovensko | ekonomika.sme.sk.
Vláda pod jeho vedením zvýšila dane, ale to nie je také zaujímavé pri diskusii o vplyvoch na konečnú cenu, že? Tak to nechajme tak a využime len číre túžby po nižších koncových cenách. Veď to by sme potom museli zvýšiť ceny, aby sa pokryli zvýšené výrobné náklady o kadejaké dane, odvody, poplatky. O udržaní ziskovosti ani nehovoriac. Veď prečo by vlastne podnikali, keby nebolo zisku? Ale nepredbiehajme s tým sporom so sebou samým a jeho túžbe po nových pracovných miestach.
Tak teda zabudnime na ďalších 159 faktorov, ktoré komplexne definujú konečnú cenu pre koncového zákazníka. Prijmime na chvíľu myšlienku, že by sa koncová cena koncovému zákazníkovi mala zmeniť na základe 1 z 159 faktorov. Ak ho počúvnu, zníži sa daňový základ, pri danej sadzbe sa menej vyberie, menej bude môcť prerozdeliť. A čo mu šibe, že horuje za menej peňazí pre svoje podplácanie voličov? Jáj, on je socialista. On chce vybrať veľa, aby mohol veľa prerozdelovať, lebo len on najlepšie vie, čo ľudia potrebujú.
Priatelia moji, nejako vám to s tým socialistickým hospodárstvom nefunguje. Nejako narážate na vlastné činy, ktoré vám podkopávajú vlastné priania.
Možno to bude tým, že ani socializmus a ani diktatúra proste nemajú zmysel. Ak ich pripustíte, znenazdajky sa ocitnete v spore so samým sebou.
Skutočne by som si prial, keby sme už konečne tieto nefungujúce riešenia prestali používať. No vždy sa nájde nejaký šikula priemerných, čo si myslí, že prekabáti realitu.
Optimista vo mne hovorí, že veď to nie je možné. Nacizmus a socializmus tu boli toť nedávno, aby sme si dobre pamätali, kam do doviedli. (K Dachau a iným Treblinkám, respektíve k prídelovému systému a prázdnym regálom.) Lekárnik vo mne hovorí, že ich je 40% a len debilko si môže priať, že poľahky zmúdrejú.
Kto to kedy videl, aby ceny klesali? Z čoho by sa potom médiá vytešovali? 🙂