Škola praktického života

Feministky bojujú za postaršenie firemných orgánov

Tak sa Nemecko rozhodlo, že postarší dozorné rady:

Po dlhých týždňoch sporov sa nemecká koalícia dohodla. Od roku 2016 obsadia v 108 firmách kótovaných na burze tretinu miest v dozorných radách ženy. Zákon kabinet schváli 11. decembra.

Podnikatelia, ktorí 30-percentné kvóty nedodržia, budú sankcionovaní. Ak na post nenájdu vhodnú ženu, miesto ostane neobsadené.

Zdroj:  SME.sk | Nemecká vláda dohodla kvóty pre ženy.

Áno, ide len o pár firiem, ale je to definovanie vzorov právania sa.

Prečo hovorím o zvýšení veku? Nuž, pretože uvažujem nasledovne. Ako vždy bude potrebná matematika.

Dozorná rada, vyžaduje hlboké profesné skúsenosti. Aby vás kde aký progresívny ružolíci manažéri neobabrali a mohli ste sa kvalitne zodpovedať za svoju prácu akcionárom. Hovoríme o skutočnom podnikaní súkromných firiem, nie o smeráckom darabovaní. Takže potrebujete mať profesné skúsenosti. Tie sa získavajú profesným vekom.

Priemerný vek prvorodičiek sa posunul k tridsiatke. Áno, prvorodičiek. Ak skončíte vysokú školu vo veku 23 rokov, tak po siedmych rokoch kariérneho rastu by ste už-už mohli byť pol krokom nakročená do dozornej rady, ako každý iný muž s ktorým ste stáli na promočnom pódiu. A v tom bum, dva roky mimo profesiu.

Za každý 1 rok profesionálneho výpadku prirátajme ešte navyše +1 rok ústupu na kariérnom rebríčku. Naozaj už hádam každá profesia sa za dva roky dosť zmení.

Takže po dvoch rokoch sa žena vracia do práce, ako by na kariérnom rebríčku mala len cca 5 rokov skúseností, aj keď pred materskou mala tých skúseností za 7 rokov. Muž v rovnakom fyziologickom veku má teda 7+2=9 rokov profesných skúseností.

Ak pripustím, že do dozorných rád človek dozreje po 10. rokoch profesnej kariéry, tak muž má vtedy 33, žena s jedným dieťaťom 37 rokov, s dvomi tak cca 40.

Samozrejme, so zvyšujúcim sa profesným vekom sa „dozretosť“ pre dozorné rady už veľmi nenavyšuje. Prosto je jedno, či máte 20 alebo 24 rokov profesionálnej kariéry za sebou. Takže po 50. fyziologickom veku je to už jedno, či ste ako žena boli niekedy pred 10-15. rokmi mimo kariéru. Ale to sme zas u tých postarších, takže je to presne v súlade s teóriou o boji feministiek za postaršenie dozorných rád.

Takže výsledkom je, že obaja, muž aj žena vstupujú do dozornej rady po 10 ročnom kariérnom raste. Ale muž má 33 a žena, ak bola ona s dvomi deťmi na materskej, 40 rokov veku.

Celá úvaha je  založená na absolútnej nezávislosti fyzického veku od veku profesného. A to predsa ženy, ktoré presadzujú kvóty chcú, že?

Je viac ako spravodlivé, že sa ženy dožívajú dlhšieho veku ako muži. Kompenzuje im to výpadok v profesnom rebríčku. Prečo im ale spoločnosť umazáva roky potrebné do dôchodku práve na základ počtu detí, je mi záhadou.

Tak mi ešte pri tej matematike napadlo, že tu máme generačný stret so svetom feministickým. Ten čo bude presadzovať omladenie bude automaticky proti ženám. Komická situácia nastane, ak bude omladenie presadzovať žena.

Základom všetkého je matematika.

Pod čiarou: Uff, pri písaní som si pripadal ako na školskom teste z radových čísloviek. Hádam som prospel.

Share Button
Škola praktického života

Vo voľbách 2012 ste si objednali staré vozne namiesto opravy cesty do okresného mesta

Ukážeme si ako funguje demokracia. Ukážeme si, že skutočne funguje. Čo ste si zvolili, to ste dostali.

Podľa zmluvy, ktorú slovenský dopravca zverejnil v centrálnom registri zmlúv, dostanú České dráhy zaplatené 150 eur za každý prenajatý osobný vozeň a deň a 240 eur za každú lokomotívu. V súčte tak zarobia 7 500 eur denne.

Zdroj:  České dráhy nám poslali najhoršie vozne. Na Ficovom kroku zarobia tisíce eur denne | HNonline.sk.

Socialisti vždy najlepšie vedia, čo konkrétny človek potrebuje. Na základe tejto premisy sa starajú o občanov. Občania si volia socialistov preto, že nie sú schopní sa o seba kompetentne starať a radšej tieto starosti o seba prenesú na stranu a štát.

U socialistov je úplne predvídateľné, že príde krok s plošným cestovaním zadarmo. No keďže zadarmo ešte nikto neobedoval, niekto to zaplatiť musí. A zaplatí sa to z našich daní. Máte pocit, že platíte veľa? Ale prosím vás, takto ste nehlasovali! Vy ste hlasovali tak, že platíte daní dosť na to, aby sa o vás štát staral viac a viac. Dokonca ste hlasovali tak, že ste ochotní si na daniach aj priplatiť, len aby sa o vás niekto staral.

V roku 2012 vyhrali voľby socialisti. Väčšina voličov rozhodla, že najbližšie 4 roky sa posilní úloha starostlivého štátu.

Máte čo ste dostali. Ten koho ste si zvolili sa za vás o vás postaral. Kúpil vám koženkáče, aby ste sa lepšie do vlakov pomestili.

Vy nejazdíte vlakom?

Vy by ste chceli o sebe rozhodovať sami? Vy chcete naozaj sami rozhodnúť, kam dáte svoje peniaze? Tak prosím vás, prečo volíte socialistov?

Volič pravicovej strany očakáva, že pravicová strana nechá toto rozhodovanie o svojom živote v maximálne miere  na neho. Kontervatívci by menili systém pomaly a s ohľadom na vyššie hodnoty. Liberáli by pre vás vytvorili maximum priestoru pre osobné rozhodnutie a vašu individualitu.

Ako liberál by som to osobne riešil tak, že o alikvótnu časť by som znížil dane a zvýšil dávky. Nech sa každý občan rozhodne, či si kúpi lístok na vlak, na autobus, alebo benzín do auta. A tí čo necestujú by si mohli kúpiť nanuk.

Alebo by som tú alikvótnu časť presunul do sociálnej záchrannej siete. Pretože som európsky pravicový liberál, jediné, kde som ochotný posilňovať úlohu štátu, je budovanie záchrannej sociálnej siete. Teda posilnenie solidarity s dočasne či trvalo menej úspešnými či šťastnejšími. To je európsky prístup.

Ako pravicový liberál by som toto rozhodnutie, medzi nanukom a sociálnou sieťou nechal rozhodnúť svojich spolustraníkov na výročnom zjazde hlasovaním. Možno dokonca nejakým celonárodným prieskumom (nejaké light „referendum“).

Tak to pravicový liberál robí. To je predvídateľné správanie sa a očakávateľné skutky na základe príslušnosti k liberalizmu a k pravicovosti.

Štát je tu pre nás, tak si sami  rozhodnime, ako sa má o nás starať. Už v roku 2016 môžeme rozhodnúť, ako sa má míňať 7500€ denne. Či ich má niekto minúť za vás, lebo vie lepšie ako vy čo potrebujete, alebo či chcete o ich míňaní rozhodovať do poslednej chvíle sami.

Tak funguje demokracia. Je to len a len na nás, ako bude náš štát vyzerať.

Share Button
Škola praktického života

Už aj my sme zodpovední za to, čo je to demokracia a sloboda

Po 25 rokoch by sme už my mali mať ambíciu byť tými, za ktorými utekali všetci tí dederóni. Už nie len sa približovať k Západu. Ale byť súčasťou toho vzoru, kvôli ktorému sme prekopali pred 25. rokmi svoje životy.

Rozdielu, medzi životnou perspektívou vtedy a dnes, tomu som sa už venoval v predchádzajúcom výročnom článku. Končil som ho slovami:

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Na 25. výročie prevzatia zodpovednosti za vlastný život by som skôr chcel pohovoriť o budúcnosti. Učiť sa žiť v slobodnom a demokratickom priestore, stále znova a znova riešiť tie úplne základné pravdy, že máte svoj život sami v rukách, to je síce pekné, ale po 25. rokoch to chce niečo skutočne pokročilejšie.

Je to ako keď na Záhorí gniavia v sude kapustu. Šlapete šlapete a Západ sa k vám nepribližuje. Musíte z toho suda základných schopností vykročiť do života. Uplatniť tie základné základné demokratické schopnosti. Žiť ich ako samozrejmosť každý deň každú hodinu.

To je presne to, čo sme tak závideli Západu. To je to, prečo padol Berlínsky múr tlakom z Východu na Západ a prečo sme sa hrnuli smerom na Západ a prečo sme chceli žiť ten Západný životný spôsob. Oni na tom západe žili slobodu a demokraciu každý deň a akosi úplne samozrejme. Tak ako človek dýcha a neuvedomuje si to, tak žil v roku 1988 Západ slobodne a demokraticky. A tak isto aj my dnes, v roku 2014 žijeme slobodne a demokraticky.

Keď toto píšem, je sobota a na Slovensku sú komunálne voľby. Normálna všedná udalosť. Áno, pre mňa je to všedná samozrejmá udalosť. Tak to presne má byť. Raz za 4 roky si volím starostu a zastupiteľstvo našej obce. Za ostatné 4 roky bolo v našej obci všetko evidentne v priadku, keďže je jediný kandidát, doterajší starosta.

Keby bolo niečo zlé v jeho práci, tak by sa niekto zdravo hecol a kandidoval proti nemu. Bez akýchkoľvek problémov. Veď čo je to za bariéra, zozbierať pár podpisov, aby sa človek mohol zaregistrovať ako kandidát na starostu? To nie je bariéra. To je pohodovka a zvládnete to medzi odvozom detí do škôlky a večerným rodinným sexom.

Nuž pohodovka! Sviňa matka príroda je na stane skrytých závad 😉

Zdravý rozum má občas problémy so sebapresadzovaním. Ani mne sa nepáči základný prírodný princíp, že čo neurobíte to sa samo neurobí. Ani neviete ako si furtom prajem, aby sa veci a udalosti udiali len na základe pohonu a sily myšlienky. A furtom nič. Mozgovňou môžete trepotať sem a tam ako hrkálkou, ale bez priloženia rúk k dielu entropiu neporazíte.

Zdroj:  Lekcia osobnej demokracie – posilvestrovské petardy | M+M+M+M (4M).

 

Nuž dobre, demokracia vyžaduje predsa len nejakú tú aktívnu činnosť.

Včera bola demonštrácia proti predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Prišlo tam vraj okolo 2-3 tisíc ľudí. Bola tribúna, ľudia nadávali na predsedu parlamentu. Normálna politická udalosť. Široko ďaleko žiaden boľševický nok s pelendrekom proti protestujúcim. Naopak, policajti chránili protestujúcich a ich slobodu vyjadrovania, slobodu názoru, slobodu zhromažďovania.

Nikoho deti zo zúčastnených nebudú mať v utorok predvolanie na koberček k riaditeľovi gymnázia a triedna im nebude vypisovať čierne bodíky do posudku na vysokú školu. Normálka, bol protest. Ak sa ukáže, že ten protest mal potenciál, tak sa o 1-2 týždne uskutoční ešte väčší, vo viacerých mestách. A buď sa aktuálne vládnuca strana chytí za nos a vyťaží zo sebareflexie kapitál pre kampaň v najbližších voľbách, alebo opozícia uchopí krčmovú nasranosť a zmení ju vo volebné víťazstvo.

Tak či tak v roku 2016 budú voľby isto iste. Bude tu cca 2,8 milióny voličov, ktorí bez samopalu na spánku či na uliciach slobodne za plentou rozhodnú, ako má vyzerať Slovensko ďalšie 4 roky. Po 25 rokoch už normálka, klasika, všednosť. Ak chcete, aby sa Slovensko točilo podľa vás, vyhrajte voľby. Také jednoduché a všedné to tu dnes, v roku 2014, na Slovensku máme.

A kvôli tejto všednosti rozhodovania o sebe samých sme v roku 1989 zmenili svet. To ako žijeme my dnes je lákavé pre ďalších. Aj oni by chceli žiť túto demokratickú samozrejmosť. A vôbec sa im nečudujem. Nádej, po tej túži každý. A keď môžete tej nádeji sami pomôcť tak jednoducho, že medzi rannou cestou s deckom do škôlky a večerným sexom podáte kandidátku…

Stali sme sa vzorom slobody a demokracie pre mnoho a mnoho miliónov ľudí na tejto planéte. Áno, aj my Slováci. Áno, aj ty tam za monitorom. Máme zodpovednosť a to nikdy nie je jednoduché.

Každý jeden z nás je  zodpovedný za to, čo sme si osvojili. Sme  zodpovední za svoju demokraciu. Sú tu milióny ľudí, ktorí by chceli žiť tak ako my, slobodne a demokraticky. Už aj my sme zodpovední za to, čo je to demokracia a sloboda.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity