Tak sa nám tu rozšíril „taková nepěkná věc“, ako by povedal klasik Cimmrman. Podnikatelia vo firme Štát, s.r.o. si vyberú súkromnú firmu (najlepšie svoju), aby sa stala agentúrou na distribúciu peňazí zo štátneho rozpočtu. To všetko bez akéhokoľvek regulačného rámca špeciálnym zákonom a dosahu bežnej kontroly.
Do dekadentnej dokonalosti totálne zvráteného rozkrádania štátneho rozpočtu priviedla tento model stavba slovenských diaľnic.
Keď neprinesie volebný program nič iné len to, že sa skončí táto prax reťazenia požieračov a prehadzovačov štátnych peňazí, tak to bude v ekonomickej oblasti až-až.
Základným princípom sa musí stať oddelenie správneho fondu od samotných investičných peňazí. To je základná premisa.
Pokojne nech sú za stavbu diaľnic zodpovedné súkromné firmy. Pokojne nech je na nich, aby v intenciách cieľového zadania zabezpečili postavenie diaľnice. No za túto sprostredkovateľskú činnosť si môžu čerpať peniaze len a len zo správneho fondu, ktorý bude definovaný ako konkrétne percento zo spravovaných peňazí. A táto podmienka bude povinne súčasťou zadávacej dokumentácie každej štátnej zákazky bez výnimky.
Keď bude správny fond definovaný ako nulový, je jasné, že sa môžu prihlásiť len firmy, ktoré budú priamo zákazku realizovať. Nebudú smieť fakturovať predmet tendru ďalšej firme. Prevzatie tovaru nebude podpísané inej firme ako víťazovi tendru. Z investičných peňazí môžu byť zaplatené len koncové výkony. Skutočný hmatateľný materiál a skutočne vykonané práce presne v súlade s povoleným zoznamom činností.
Ak bude zamýšľaný správny fond nenulový, počíta sa od začiatku s tým, že víťazná forma môže práce objednávať. Či už u seba alebo u konkurenčných firiem.
Nebudem hádam ani pripomínať, že hospodárenie takejto agentúry musí byť riešené prostredníctvom transparentných účtov. A podmienkou splatnosti je uverejnenie faktúry.
Keď niekto chce robiť štátne zákazky, musí zabudnúť na obchodné tajomstvo. Nikoho nezaujíma know-how podstaty realizácie. Ale každého daňového poplatníka môže zaujímať, čo to stálo. A žiadne schovávanie za „predmet fakturácie: konzultačné služby“. Máme predsa colný sadzobník, v ktorom je všetko kategorizované, od klincov po jadrový reaktor. A kopu iných číselníkov.
Že chýba číselník výkonov? Do v zdravotníctve už roky a preto to tak tam aj vyzerá.
Áno, raz sa môže stať, že bude práca predražená. Raz. Druhýkrát sa vždy nájde niekto, kto je schopný reálne poskytnúť plnenie za menej peňazí alebo vo vyššej kvalite. Lebo ceny pre štát sú voľne k dispozícii.
Som trochu skeptický, keďže tento systém sa nepodarilo nastaviť za posledných 20 rokov ani v odvetví, kde je systém platobnej agentúry (poisťovní) štandardom, teda v odvetví zdravotníctva. Ani zdravotné poisťovne nemajú prísny zákaz siahať na poistný fond a saturovať svoju prevádzku a zisky len a len z jasne definovaného správneho fondu.
Ale skúsiť to treba.
Pokojne nech vyhrá tender aj schránková firma bez akýchkoľvek vlastných materiálnych a personálnych kapacít. Pokojne aj s neznámymi a nedohľadateľnými vlastníkmi. Tender definuje sumu, ktorú bude spravovať a na ktorú nemá možnosť siahnuť. A správny fond, ktorý bude jej ako odmena za finančný manažment projektu.
Už dnes tu máme hafo-kopu konzultačných firiem, ktoré nerobia nič iné, len majú známosti a prehadzujú peniaze vidlami z kopy na kopu. Využime ich schopnosti manažovať projekty. Ale nech som aj liberál, keď chcú manažovať štátne investičné prostriedky, musia sa zmieriť s tým, že štát bude regulovať výšku ich správneho fondu. Štát je investor, tak je predsa normálne, že hľadí na to, aby sa peniaze minuli na skutočný projekt a nie na provízie. Štát sa starie len do štátnych obstarávaní.
Tu nejde o žiadnu štátnu reguláciu súkromného podnikania. Súkromný investori, nech si podnikajú ako len chcú.
Viete priatelia, naozaj je mi jedno, kto realizuje štátne zákazky. Pokojne nech je to otcov koňov brat víťaza volieb. Viete čo je dôležité? Marža! Ak sa preinvestuje štátny rozpočet, je všetko v najlepšom poriadku. Ak sa prežerie na províziách, máme tu kopu nenávisti a stále viac a viac sa otvárajúce nožnice medzi chudobou a bohatstvom. Peniaze sa minuli a diaľnice stále nestoja.
Samozrejme, čím bude menej navyberaných štátnych peňazí, tým bude menej priestoru na rozkrádanie. Ale to je iný príbeh. Keď už sme sa zhodli na tom, že niektoré činnosti či investície dokážeme efektívne realizovať jedine na veľkej, teda štátnej úrovni, tak nech sa to deje normálne.
